Ako ste sa zmierili s tým, že nikdy nebudete mať dom?
Ako ste sa zmierili s tým, že nikdy nebudete mať dom? Ja som dlho dlho žila v tom, že sa to podarí. Roky šetrenia, teraz sme na tom tak, že by sme na to aj mali. Ale roky sme si odopierali, čakali aj s rodičovstvom, a teraz keď si predstavím, že budem celý život len dávat peniaze do nejakej sprostej búdy aby to nejak vyzeralo, narobiť sa ako otrok v práci, potom doma. Neviem, na jednu stranu nenávidím život v byte, chýba mi záhrada, pestovanie zeleniny a všetky tie malé radosti, ktoré v byte nie sú. A neviem nájsť žiadne v tom byte. Nevieme čo ďalej, zasekli sme sa nejak v živote, nevieme či nejak dať do kopy zázemie alebo už ísť na rodičovstvo, máme krátko po 30, ale obaja sme sa zhodli na tom, že keď po 35 už dieťa mat nechceme.
Kúp si byt s predzáhradky, je to kompromis .. medzi bytom a domom...môžeš pestovať nejaké drobnosti dať si kávu na záhradke...ale nebudeš nič pchať do búdy len to čo by si pchala do bytu bez záhradky ..
Máme dom, nikdy som to nepovažovala ako záťaž, práce v dome a okolo si môj relax. Prídem domov z roboty a doslova šlahnem veci na zem a idem na terasu a sadnem si, zatvorim oči a 15 min len dýcham. Potom som ako vymenená a fungujem až kým nejdem spať. Musíte byť o Tom obaja presvedčený, že to chcete. Potom to nebude,, sprostý " dom ale domov kde nájdeš svoje útočisko.
Kúpili sme radovu zástavbu 100m2 obytnej plochy + terasa+garáž a twchnickou s pozemkom 1 á + predzahradka.... Treba coto porobiť ale neotrocime...
@zalka nad tým som už premýšľala, ale akosi sa neviem odosobniť. Manžel zdedil pozemok, na dokonalom mieste, asi ešte potrvá kým sa zmierime, že nic z toho
Nikdy nehovor nikdy my sme si kúpili dom pred siedmimi rokmi starý obývateľný postupne sme si ho sami zrekonštruovali a vermi nestal nás veľa takže vždy je nadej
Postavis dom ked sa postavit bude dat. Deti v nom mozno nevychovas ale dozijes v nom.
Veľmi jednoducho, dom sme nikdy nechceli, lebo ak človek chodi do prace, deti do zariadení na dedinu by sme si nezvykli a tak človek zistí, ze domov chodi len prespať. A toto co dnes stávajú s výmerou 100m a sused na susedovi to nie je dom. Na pozemok v BA by sme nemali a do Malinova a spol by sme nikdy nešli a starinu nikdy nekúpili, ale mame byt s 50m terasou plus balkón a je to paráda.
Mozno by pre vas bola vhodna len taka ta radova vystavba s malym pozemkom, kde si das dva minizahony a vybavene. Alebo si aj k bytu mozte kupit niekde zahradku alebo chatku, kam raz za cas vybehnete. Ak zmyslas tak, ze ta pri dome caka len praca, tak si myslim, ze to nie je pre vas tak ci tak
Svojho sna sa nevzdávaj, svokrovci sa z veľkomesta presťahovali prakticky na dedinu do domu pred pár rokmi - ku koncu svojho pracovného života, na dôchodok. Bol to ich sen od nepamäti, len nemali financie a takto to vyšlo. Majú krásnu záhradu a užívajú si to parádne. Celý život máte ešte pred sebou. Všetko dobré.
Určite by som nekupovala byt s predzáhradkou. Ja sa stále čudujem, že to ide tak na dračku. Súkromie nula, každý ti tam vidí, nevieš kto bude bývať nad tebou, aký bordel ti tam bude zhadzovať a podobne,
A teda aký je problém, že nestaviate? Lebo nejak mi to uniklo... keď manžel zdedil pozemok, to je o značnú časť výdavkov menej. A ako píšeš, peniaze by ste mali.
za mna idealny kompromis - byt v meste plus chata na pozemku.
kúpili sme si záhradu a po rokoch sa mi už ani tam nechce makať. Tak som teraz rada, že som v byte. Ešte minulý rok som nad tým rozmýšlala, ale nakoniec som si povedala, že sa narobím aj na záhrade a čím bude človek starší, bude menej vládať, menej sa mu bude chcieť a dom , to sú aj samé výdavky. Tak ma to nejako prešlo.
Ked mate pozemok a este na super mieste, tak by som nevahala. Postavte si mensi dom. Aby ste neboli otroci. A budete spokojni ak tuzite po zahrade
Vyrastla som v dome a akosi automaticky som si myslela, ze raz budem aj zit vo vlastnom dome. Moj manzel je z bytu a dom zozaciatku odmietal. Ked sme sa vzali, kupili sme si uzasny byt, v ktorom aktualne byvame a zboznujeme ho. Z takehoto bytu sa ide uz len do domu 🤭 - to nam vraveli predchadzajuci majitelia a im to vraveli ich predchadzajuci majitelia…prisli vsak deti a s nimi kopec vydavkov a my na dom jednoducho nemame tolko penazi. Zmierovala som sa s tym dlhsiu dobu ale na druhej strane, velmi mi vyhovuje dostupnost vsetkych sluzieb v meste. Skolka tri min. od bytu, lekarka 10 min. peso od bytu, ked sa vratim do prace, 7 min. peso. Obchody, kruzky, obrovsky park pred bytom. Kazdy den ideme na ine ihrisko, stretavame inych ludi. Ked sme par dni u rodicov na dome, nudime sa uz. Stale ten isty dvor, ta ista cesticka na prechadzku, ihrisko nie je. Ked cosi treba, musime ist autom. Za mna, lepsie mi je teraz v meste. Mozno ale ked uz budu deti vacsie a mozno sa uz budu chystat na vysoke skoly, podari sa nam ist do domu a budem sa moct venovat zahradke. Momentalne s malymi detmi by to bol len stres navyse, aspon to tak vnimam.
Neviem, ak by to bol môj sen, nevidela by som v tom prekážku, že sa narobím a budem platiť… a ešte keď máte dokonalý pozemok?
platí sa aj cudzí nájom, čo už môžu len tí ľudia povedať.
Máte po 30, ste mladí, život pred sebou, ale otázka typu 50tnika, čo nevie ako ďalej, prepáč.
No takto, my sme sa zmierili, ze nikdy nebude dom, byvame sedem rokov v novostavbe v podkrovnom 90m byte. Bez balkona. Uz mi to ale zacinalo vadit. Peniaze na dom v meste v ktorom zijeme nemame, tu je to strasne drahe. Mame dve deti. A pred 2m som vsak nasla inzerat v obci (velka obec okolo 6000 obyvatelov) 6min odtialto za dobru cenu holodom, sice dvojdom, ale ma to peknu zahradu, pekny stvorec a rozloha domu okolo 125m - 4 izbovy (dole velka obyvacka, kuchyna, kupelna dolu aj hore, spalna a 2 detske). Cize o mesiac sa stahujeme, pretoze sme nasli kupca na byt a garaz. A predali sme to za super cenu, kedze tu je lokalita taka, ze tu chce vela ludi byvat. Takze uz len par tisic dolozime a to sme mali chvalabohu nasetrene. Uz sme si tam urobili podlahy a kupelnu. Mame objednanu kuchynu. Dame do toho takmer vsetky uspory, okrem auta v com mame tiez peniaze. Takze len som chcela povedat, ze nikdy nehovor nikdy. A planovane to vobec nebolo, bola to skor taka nahoda.
@martyzpp prezradim ti, ze su aj domy s krasnymi zahradami a v meste 🙂
Mozno aj byt s naozaj velkou terasou by bol fajn. V roznych crepnikoch si posadis a dopestujes vselico, posadis vselijaku zelen, urobis sedenie... Ono sen je dobre mat, ale dom a zahrada si vyzaduju aj vela financii a starostlivosti.
Pozemok máte, peniaze na stavbu vraj tiež. Ja to vidím na 2 možnosti (alebo aspoň ja by som si vyberala medzi nimi, keby som mala také šťastie, že zdedím pozemok):
- postaviť si tam chatu, využívať počas voľna, víkendov, na oddych.
- postaviť dom a platiť si za služby, keď sa ti bude zdať, že tam otročíš (napr záhradníka, niekto na umytie okien, majstrov na väčšie opravy,...).
Nie nezvykla ani nezvyknem a dúfam že aspoň na dôchodok bude mať niečo ako záhradnú chatku keď už ne dom
Keby skúsite kompromis, napríklad chatka so záhradkou? Budete mať kam vypadnúť, aj si čo to posadiť, aj posedieť, ugrilovať s návštevou .... My máme starší RD s obrovským pozemkom, prerábame komplet vnútro postupne, medzitým sa robí aj vonku, máme aj úžitkovú záhradu... A napriek tomu mi nepríde, že by sme otročili. Za tie letné grilovačky a pokoj vonku na vzduchu to naozaj stojí.
@a_alexandra_a máme niečo našetrené, ale pri dnešných hypotékach by bola výška splátky asi 900€ podľa hypo kalkulačky. A to by sme boli s peniazmi dosť na tesno. Nechcem chodiť z práce do práce aby som mala dom, ktorý si v konečnom dôsledku ani neuzijem
Vyrastala som v byte, babka mala dom so záhradkou. Tiež to bol môj sen. Boli sme radi, že sme sa ako mladí dostali k bytu, hypotéky toho času neexistovali. Hneď ako začali hypotéky na Slovensku, sme ale kupovali dom (8,6% úrok 🙈🤦♀️) Prvý nam nesadol, po 6 rokoch sme ho predali a kúpili terajší. Tu sme už 12ty rok, postupne sme toho veľa pomeniť, porobili, stále je ale čo... Som rada, že sme to neurobili všetko naraz, ako sme ho kúpili, stále je niečo nové a fakt som rada, že s niektorými prerabkami sme čakali. Nie je to vôbec financne zatazujuce, keď sa neoreraba celý dom naraz. Máme priemerne platy, syna na výške, pravidelne cestujeme a popri tom každý rok niečo vynovime, vymeníme... náklady na energie v rd sú oproti paneláku hodne nižšie.
Neviem no, ja si myslím, že postaviť dom vyjde minimálne na 170 tisíc, čiže tá splátka by zožrala v podstate 40% nášho súčasného príjmu, plus ešte energie, nejaké zveľaďovanie okolis (to sa vždy niečo nájde čo sa dá vylepšiť, opraviť). Neviem si predstaviť do toho ešte mať dieťa.
Skús sa na to pozrieť inak, pretože mi príde, že sa veľmi limitujes na to že buď si zaobstaráte v najbližšej dobe dom, alebo založíte rodinu. Veď to tak byt nemusí že buď alebo. My sme sa sťahovali do domu keď sme mali dve deti a najmenší mal pár mesiacov. Všetko sa dá zvládnuť. A nie všetko sa dá naplánovať. Veď priviesť dieťa si môžete aj do bytu, a časom si kúpiť dom ak na to budú vhodne podmienky 🤷🏻♀️
Príde mi že všetko potrebuješ dopodrobna naplánovať, ale to že to teraz nevyjde neznamená že to nevyjde nikdy.
My sme tiez premyslali postavit si dom, ale popravde je to riadny zahul - aj ked to date niekomu postavit, vzdy je co riesit - ak nemate zatial deti, asi by sa to este dalo nejako zvladnut. My uz teraz sme na nervy s tym domm lebo vyse mesiaca kazdy den riesime nieco, ci uz zapojenie elektromera a podobne a ja na to nemam nervy popri detoch 😁 a ked si predstavim stahovanie, je mi celkom nevolno z toho. Ale musime vydrzat jednoducho. Nepremyslali ste kupit si hotovy dom? A zdedeny pozemok predat napriklad? Kamarati si takto dom postavili, maju ho naozaj pekny velky okolo 150m aj zahradu krasnu a bazen. Vylepsuju ho kazdym rokom, to je asi take zatazujuce, vzdy je do coho vrazat peniaze.
Dom so záhradou veľa lepšie miesto pre deti...vypustis..nemusíš stresovať, že vybehnú pod auto 😉
13 rokov sme bývali v byte, posledné 2 roky sme už mali splatený, tak financie boli v pohode. Máme 4 deti a s otravnou susedou, ktorej už vadilo aj dýchanie deti sa už nedalo vydržať. Cely život som žila v byte v meste, takže ja som o dome ani neuvažovala, lebo to bolo buď dom v meste, alebo chalupa na dedine. Mňa by proste nikto na dedinu nedostal. Ešte pred tým zdražovaním muž našiel inzerát v meste 30 ročný dom na kraji mesta, že hybaj pozrieť. Bola som skeptická, že či to dáme finančne. Ale tak nakoniec to klaplo, ešte toho je dosť na prerábku, ale ten kľud, ako na dedine a hlavne žiadna protivna suseda. Každé dieťa má svoju izbu. Nám predajom bytu vyšla hypotéka na 330, čo je v pohode, aj keď nám zvýšia fix. My sme zas do stavby nechceli ísť, nám vyhovuje prerábka. Muž mal 42, takže nikdy sa snov nevzdávajte. Čo ale nepočka sú deti. Tie by som riešila najskôr. Sesternica celý život riešila kariéru, potom bývanie a deti si zmyslela keď mala 39. Skúšala už aj umelé oplodnenie a nič. Premrhala roky na nepodstatné veci. Pritom s mužom boli 15 rokov, až potom chceli dieťa. On si o pár rokov môže nájsť druhu, ktorá mu ich porodí a ona nebude mať nič.
ja nikdy nepohopim tuto fixaciu na dom. nikdy som dom nechcela. som panelakove dieta a bola som s tym v pohode. muz dom chcel. suhlasila som len pod par podmienkami ktore som si myslela ze nikdy nesplni ale splnil.
mame dom. je perfektny je v nom takmer vsetko co si clovek moze zelat ale ja by som ani brvou nemihla keby som sa musela spat prestahovat do bytu.
kupte si niekde zahradku. zahradkarske oblasti existuju. teraz su v mestach dokonca uz aj komunitne zahrady kde mozes pestovat. mozes pestovat nieco aj na balkone. rajciny, papriky, kvety, jahody .....
vypustit deti na zahradu. mozno jedno zo sto. ja co poznam deti v okoli vratane mojich same na zahradu nikdy nechodia a to mame pre ne pozemnu trampolinu, bazenik, smyklavku, hupacky ... nechodia tam. len ked pridu kamarati. toto leto tam boli jeden jediny krat. a ja tiez tak. nemam na to cas. my sme zazitkovy ludia ktori radsej niekam idu nieco zazit ako sediet na zahrade a pozerat na rovnake veci.
chapem ze kazdy clovek je iny ale treba si uvedomit ze je to len hmotny majetok.
ked do toho investujes vsetko, tvoje peniaze, cas, emocie, podriadis tomu vsetko a nedajboze nieco sa stane (nejaka prirodna pohroma, vyhori, pride povoeden hocico) tak sa ti na komplet zruti cely zivot.
ked si spomeniem ako ludia lahko mozu prist o majetok behom sekundy nechapem ako sa na to ludia mozu takto fixovat. je tolko sposobov ako o ten dom mozes prist. videla som uz tolko smutnych pribehov ako sa so stratou hmotneho majetku ludom zrutil cely svet. neviem mne by to teda za to nstalo. zazitky spomienky, mile situacie ti uz nikdy nikto nevezme. je ine ked niekto na to ma a skratka si to postavi a berie to ako spotrebnu beznu vec. ale ak to pre niekoho je takto ze si roky stale odopiera aby potom postavil dom je to pre mna neskutocne mrhanie zivotom a kratkym casom ktory mame.
Ja si teraz ešte doplňujem vzdelanie aby som mohla robiť vedúcu pozíciu. To prinesie síce slušné peniaze, ale zoberie veľké množstvo času, vyzerá to tak že do roka a pol by som na tej pozícii už mohla pracovať ak všetko pôjde tak ako má. A som zvedavá ako sa vyvinu ceny bývania.