Ako slusne povedat svokre, aby sa nestarala do vychovy nasho babatka? Dookola kazdu navstevu mi oznamuje- daj mu ciapku, daj mu nieco teple, daj mu kolac (ano pol rocnemu), tu ho poloz a plno ineho. Schyti kocik a ako keby bol ten kocik jej, hned da inak striesku, deku a pod. Vazne uz som z toho vycerpana. Ked nereagujem, zopakuje sto krat- daj mu ciapku. Ked poviem, nedam, ja viem co nase dieta potrebuje, o chvilu mi oznami zase- daj mu ciapku. Manzel mi povie, nepocuvaj to. Ja sa snazim byt slusna, kedze je to manzelova mama, ale uz mam toho dost.
nejakým slušným spôsobom jej povedz, že zbytočne derie hubu, lebo aj tak si urobíš po svojom. Alebo sa jej rovno spýtaj, prečo to robí, keď vidí, že aj tak si urobíš, ako uznáš za vhodné. Prípadne ju predbehni a povedz jej, že dieťaťu čiapku nedáš a je zbytočné, aby ti to hovorila, lebo to aj tak nezmeníš. Ak by nepomohlo, snažila by som sa byť s ňou čo najmenej. Inak dnes sú témy so svokrou v kurze 😉
prestan ju volat von na kocik a obmedz navstevy, ze ci jej to dopne 🙂
Keď budeš vedieť že má prijst na návštevu, zober malého na prechádzku ešte než príde a vráť sa s ním v polke návštevy alebo vôbec. Povedz mužovi že sa necítis dobre a naozaj nemáš náladu na jej mudrovanie. Snad jej to dopne keď sa dovali a nebudeš doma..
len kľud maminka, o pár rokov budeš rada že ti pomôže - prázdniny bývajú pomerne dlhé .... 😉
Povedz jej to rovno. Nie drzo, ale priamo a sprav si po svojom. A nezabudni, že o chvíľu ju budeš veeeeelmi potrebovať, keď bude dieťa pod chvíľou choré zo škôlky a Ty si nebudeš môcť brať stále OČR 😀
Ahoj, nabudúce jej normálne vysvetli, prečo to neurobíš. Príklad: ,,Daj mu čiapku.,, Nie, nedám mu čiapku, pretože vonku je teplo, je 20 stupňov. Ak by nestačilo, pokračovala by som: Bude mu teplo, spotí sa mu hlavička a bude nervózny. Preto mu tú čiapku jednoducho nedám. A hotovo. ,,Daj mu koláč,,. Nie, nedám mu koláč, pretože koláče ešte nepapá, je malý a teraz pil mlieko, takže je určite aj najedený. Dá sa aj pokračovať. Ak by som mu teraz dala koláč, bude ho bolieť bruško.Preto mu ten koláč nedám. A hotovo. ,,Daj tú striešku inak,,. Nie tú striešku nechaj prosím Ťa tak, je nastavená akurát, aby ho ochránila pred slnkom/vetrom. A ďalej...Ak by som tú striešku dala inak, tak ako chceš Ty, bude mu svietiť slnko do očí a bude plakať. A hotovo. Komunikovať a vysvetľovať logicky dookola...
Keď bude dieťa spať ty, muž a svokra si sadnite a na rovinu jej povedzte, že na jednej strane si rada, že ti chce pomáhať a veľmi jej budeš vďačná ak vnuka postrazi a bude ho rozmaznávať ako babka, ale už svojho syna vychovala tak aj vás nech nechá vychovávať toho svojho. Ze ste jej vďační za všetky rady, ale chcete vychovávať dieťa po svojom, tak nech to rešpektuje. Pokiaľ to rešpektovať nebude obmedzila by som návštevy štýlom muž s dieťaťom u babky doma na návšteve.... Par rokov pred svadbou my svokra zvykla hovorievat doma si rozkazu.... Tak keď mi začala takto kafrat do všetkého uz u nás doma... Tak som jej to zopakovala 🤷♀️
Normalne a priamo. Ty si matka ty rozhodujes. Bodka
@deti95060810 však ona je kľudná, otázka znela, ako by jej to mala SLUŠNE povedať, cize si ju váži, ale za to nemusí nechať všetko len tak, čo sa jej nepáči.
Ja si myslím, že ak je taka povaha, tak darmo jej to budeš hovoriť, ona aj tak ta bude stále upozorňovať, instruovať.
Nezávidím. Som rada, že už takéto nemusím riešiť 😁 Rozišla som sa s jej synom a mám pokoj 😀
@elizabet173 haha, spomenula som si, keď dcéra mala rok, ex matka priniesla 3 ks šiat (akože doslova šiat pre dieťa). dcéra mala jedny, také "športové", aj to len na fotenie. keďže ja som aká som a plus ona mala predovšetkým rada šmýkanie na ihriskách, nepokladala som za absolútne praktické obliekať jej šaty. ako píšem, len na fotenie. nuž, dovliekla trojo. a ešte takých mohutných, ťažkých, nepamätám, čo to bol za materiál, ale akože z môjho pohľadu otras. a komunikácia následná:
JA: Akože, ďakujeme pekne, ale hovorila som vám, že šaty určite nekupujte, lebo ja jej ich neoblečiem.
ONA: Ale oblečieš.
JA: Nie, neoblečiem. Chodím s ňou na ihriská šmýkať sa, iba čo by si holé stehná na šmýkalke zodrala, je to nepraktické.
ONA: Tak pôjdete do mesta a oblečieš jej ich.
JA: Nechodíme do mesta, chodíme tu na sídliskové ihriská.
ONA: Pôjdete do mesta.
JA: Samozrejme, pôjdeme do mesta.
Len čo dvihla kotvy, ponúkla som úplne nové šaty (3 ks) na predaj za polovičné ceny cez bazoš.
😀
@deti95060810 rozmýšľam, ako tie prázdniny zvládajú rodičia detí, ktorí už svojich rodičov nemajú, alebo žijú od nich stovky km. Len preto, že svokra postráži deti počas prázdnin, by som nedržala hubu a krok, keby zo mňa robila nemožnú mamu.
@panelacikova tak ja by som to takto nehrotila, svokre by som poďakovala, šaty strčila do skrine a obliekala dieťaťu to, v čom mu je dobre. Možno by som tým predišla konverzácii, kde by mi svokra povedala - ale oblečieš, lebo sa obávam, že pri takomto tóne by tie šaty išli do kontajnera ešte pred ňou. Ja sa stále zamýšľam nad tým PREČO majú v podstate moje rovesníčky, alebo teda o pár rokov staršie ženy potrebu sa do všetkého miešať, v kuse poučovať nevesty, riešiť to, po čom ich nič nie je. Našťastie som toto nezažila ani že by to robila moja babka mame, ani mne moja svokra.
@elizabet173 prečo? Lebo vedia všetko lepšie predsa!
@autoka - manžel strká hlavu do piesku, on prvý by jej mal povedať, kde je stopka. Ak nie, musíš zareagovať ty - schytí kočík a dáva dolu alebo hore striešku - tak ho schmatni ty a dôrazne jej povedz - haloooo, som tu ja, nevšimla si si? Ja som mama, ja viem najlepšie, čo moje dieťa potrebuje a ja budem o tom rozhodovať, či s tým súhlasíš alebo nie.
@letfenixa to kto ich tak podlo oklamal?
@elizabet173 @letfenixa damy, primiesam sa, prepacte.
elizabet: nikto ich neoklamal, to ony si myslia a najlepsi je argument "ved viem, vychovala som xyz deti"
to, ze to bolo v mojom pripade pred 30+ rokmi a za ten cas hooodne veda pokrocila, to ako moj argument malokedy obstoji.
Pri takýchto diskusiách mi vždy napadne jedna vtipná pripomienka, ktorú som pred rokmi čítala. 😁 Ak sa Vám svokra stará do výchovy vášho dieťaťa jednoducho jej povedzte: “Milá svokra, nemusíte mi radiť, ako sa mám starať o svoje dieťa. Žijem s jednym z vašich detí a verte mi, nie som spokojná s výsledkom. “ 😀
@nairia viem, ale ja by som so svokrou o tom, čo je pre moje dieťa najlepšie diskutovala vtedy, ak sa normálne so mnou rozpráva, nie šteká príkazy a zákazy, ako keby mamička bola sopľavé decko, len preto, aby jej ukázala, aká je neschopná a ona aká je dokonalá.
@minimilan presne na toto som pred chvíľou myslela
no ja neviem co sa tu niektore rozpisuju ako o par rokov bde rada atd... v zivote mi svokra neriesila OCR, prazndiny ani nic podobne. To nema nic s tym, ze ma doma sekyruje. ked bude chciet dieta na prazdniny, vezme si ho, nie je to povinnost ani nutnost.. tak ake rada? :D rovno poviem nech sa nestara do toho, ze ciapku nedam ked nechcem a hotovo ak mi to bude 20x opakovat (napriklad, lebo moje ciapku nosilo :DDD ale napr. s tym jedenim.. to vsetci pozname, dobreze klobasu mojej nepchali v polroku)
Možno by bolo treba skúsiť pomenovať veci, ktoré ti naozaj vadia. T.j.najdi čas, keď svokra je u teba a malý akurát spí. Urobte si kávu /caj/dajte si koláč a skus to povedať svokre v štýle: ak sa neurazite, už dávnejšie som sa s vami chcela rozprávať o niečom. Ide o to, že je mi nepríjemné, že mi pri každej návšteve veľakrát prikazujete, čo mám robiť, ako to mam robiť. Viem, že to nemyslíte zle, ale mne to prekáža. Cítim sa potom ako nemožná mama, akoby som všetko robila zle, akoby som sama nevedela určiť, čo je pre syna dobré. Viem, že vy si myslíte, že len dobre radíte. Bola by som rada, keby ste sa snažili to nerobiť, aj keď v tej situácii vy by ste to urobili inak ako ja. Som rada, že ste tu, že sa venujete vnukovi, že ho pomojkate, vážim si to. Ale prosím dôverujte mi, že dokážem sa o neho postarať, nechajte ma, nech to robím podľa seba.
Určite sa bude brániť, že ale ona to vôbec nerobí a tak.... Ale možno sa doma zamysli nad tým.... Prinajhoršom sa nič nezmení. Ale myslím si, že takto vysvetlene je maximálne slušne, pokiaľ sa to povie v slušnom ( nie vyčítavom) tóne.
@elizabet173 no to tie starsie generacie niekedy maju tak v oblube... u nas sa sice nesteka, ale blbe kometntare a sarkasticke poznamky padaju 🙄 ale aby som nekrivdila, aspon sa snazia respektovat nase poziadavky. ci uz mama alebo svokra.
@evica17 jo, pozname... a potom bojuj s nimi, ked si dovolis povedat, ze nedas decku topanku tvrdu pokial nechodi a nebudes ho trenovat na sedenie, ci tahat za ruky do sedu, ked samo nesedi. a ked povies, ze su to odporucania fyzioterapeutov ci ortopedoc, tak mavnu rukou, ze co ti vedia a prevracaju oci... lebo aj nas tak a tu sme...
@elizabet173 aj napriek tomu si dnes myslím, že som bola až príliš málo asertívna. pre "dobro v rodine". môj ex..... škoda slov. ten ani nepípol, hoci so mnou v duchu súhlasil. len čo odišla, dával mi za pravdu. lebo fakt sme nikam nejak nechodili na nejaké "parády". ale žeby jej povedal... aj som mu x-krát dohovárala, nech jej striktne povie, že ak neprestane (s istými vecami či formami správania a prístupu k nám či k dcére), že nás proste neuvidí hoci aj rok, nech si to dobre premyslí.... neozval sa. ani raz. a ja som to vždy brala tak, že dieťa si má "upratať" svojich rodičov. dodnes to tak beriem. a vlastne celý život som to tak brala. akonáhle sa stalo (výnimočne), že moja mama niečo nadhodila na niektorého môjho partnera, okamžite som vyrazila asertívne do protiútoku, nemusel ani hubou pohnúť. to isté som však očakávala od partnera. nuž a tento to nevedel.... preto je aj ex... ja som mrcha, ja sa s chlapmi nemienim "srať"...
@simca06022011 ani mne, ja som na tieto veci alergická. A kľudne si to aj otočím, keby mal môj dospelý syn dieťa, ok, počas prázdnin postrážim, ale nie mesiac a ak by bolo dieťa choré, tak hádam neostanem z práce doma ja. Nepoviem vykryť dva, tri dni, zobrať si dovolenku, ale určite nie každý mesiac. Kľudne by som postrážila, ak by mladí išli do kina, na ples a pod. ale aby som strážila každý víkend a mladí si užívali, to nehrozí.
@nairia je by som nepoužívala žiadne argumenty, moje dieťa, moje pravidlá, nemusím vysvetľovať prečo, aj tak je to vo väčšine prípadov zbytočné
Ja mám takú svokru, čo sa mi tiež rada stará do výchovy, rok som s nou žila... ale jednoducho ignorujem. Nech si povie, ja jej poviem svoje a debata hasne. Je to moje dieťa a hotovo.