Ako si veci nebrať osobne?

Zlaté pravidlo ,,mňa debil nemôže uraziť " 😀
Neberiem si osobne nič od ludi, ktorí mi za to nestoja. Dobre mienenu kritiku od blízkych ľudí si beriem k srdcu a prehodnotim. Zamyslím sa, čo s tým viem urobiť.
A potom sú tu ľudia, ktorí to jednoducho majú v sebe a živia sa tým, že druhých buzeruju, poucaju... mam takého v rodine, a som už voči nemu absolútne imunna. Niekedy jedným uchom dnu, druhým von, inokedy mu škaredo odpoviem. Do mňa sa už púšťa malo kedy. Nie som už zaujímavá

Poviem ti za seba, co mne pomohlo:

To co druhy clovek hovori, ako reaguje, aku "poznamku hodi do plena" je JEHO vyzitkou a vypoveda to jedine o nom, aky je. Vobec to co hovori nemusi byt pravda, je to len jeho "vnimanie", a preto nemam dovod si to pripustat k telu.

Dalsia vec - ak reagujeme, ak nas nieco stve, obvykle to nemame v sebe tak uplne doriesene, preto na to citlivo reagujeme. Ak sme s niecim uplne stotoznene, tak proste sa to len "od nas odrazi".

Po tretie - nesnazim sa za vsetkym hladat nejake to "rypnutie", ci to "zle" - kazdy clovek inak sa vyjadruje, niekto je ironicky, niekto totalny extrovert... pokial viem, ze ten clovek ma ma rad, berem ho aj s urcitymi neduchami a len mavnem rukov

Po stvte - nauc sa pretvarat rozne situacie na humor - hlavne u druhej kategorii ludi, ktorych vyslovne je tym cielom si rypnut... Treba si zasrandovat, potvrdit im ich "vnimanie"... a vacsinou ich dostanes do uzkych 😉 lebo im nenahravas.
Napr. niekto povie nieco na teba a ty len tak podotknes "fuuuha..zaujimave" a dalej temu nerozvijas. Ten niekto by rad pokracoval...ale ma zmysel s takymi reakciami? 😉

V mojom zivote je extremne velmi malo ludi, ktorym sa vyslovne vyhybam, mozno 2 ludia za cely zivot...

Nic nie je horsie, ako byt precitlivena, labilna a vsetkych sa stranit..

A zas konkretizuj, aké výčitky? Si lenivá, bordelarka, nepracujes....? Alebo výčitky typu ,,mohla si ísť na VŠ, škoda že si nevychodila tu ZUŠ-ku, načo si si brala hypotéku?

Prečítaj si knihu 4 dohody. Tam nájdeš odpovede. Je to malá kniha. Zaujímavé a poučné čítanie.

Štyri dohody, Piata dohoda 👍

@simona20201309 najcitlivejsie beriem vycitky, ze som sebecka, myslim iba na seba, alebo pazrava. Pamatam si viacero z dnesneho pohladu nevinnych poznamok z detstva, ktore doteraz citlivo vnimam a myslim, ze to nemam spracovane.

Ale ta situácia mi vôbec nepríde dramatická. Véd to bolo milé, ako si 10r dievcatko nakladá uhorku...
Skôr mi príde divne, ze v kruhu najbližších by si mala mat pocit zahanbenia. Asi vaše vzťahy neboli úplne blízke a úprimne? Mrzí ma to, že si až takto veľmi všetko berieš osobne. Nesnazis sa byť až príliš slušná a dokonalá?
Keby si bola sebecká, myslím, že by ťa tieto výčitky vôbec netrápili.

@autorka
K tvojmu prikladu - nemas dovod citit zahanbenie, toto su uplne bezne situacie v kazdej rodine.
Myslela som si, ze mas nieco fakt take vaznejsie, ale toto su "kecy", ktore su relativne OK.
A aj kebyze si sebecka, co sa stane? Musis byt "na zelanie inych"? No nemusis...

Takéto maličkosti ma nemôžu rozčúliť. Opakovať. 😉

Uff, nevieš sa na to pozrieť racionálne? Ja nie som psychológ, ale mama to určite myslela tak, že sa to nepatrí, zjesť všetku uhorku, keď ste tam tri. I keď ja by som to asi neriešila a dopriala tu uhorku svojej dcére na ,,úkor mňa a mamy,, neviem bola si dieťa, ale nevidím na Tom nič hrozne, že si vtedy zjedla uhorku. A určite to ani mama nemyslela tak, aby si sa ty za to hanbila do 40r. Možno to bola iba taká nevinná poznámka, zo slušnosti, určitá norma.

Fakt vam dakujem za vase pohlady na tento priklad. Ked si na tu situaciu spomeniem, tak mam proste aj po tolkych rokoch slzy v ociach, zvlast dnes, ked som zazila situaciu/vycitku, ktora ma tiez rozrusila, a ako som tak nad tym rozmyslala, nasla som tento svoj pattern v mojom zivote, ze citim neprimerany pocit viny a zahanbenia. Viem, ze takto ked to opisujem, to znie na psychiatra, ale nebojte, navonok som uplne ok so super zivotom, mam to potlacene, len dnes som sa tak rozcitila.

Ahoj, nečítala sim komentáre. Prečítaj si Štyri dohody. Tam je rozpisana kapitola ako si veci nebrať osobne.
Ja to mám tak, že keď ma niekto kritizuje, radí, atď. Tak:
1. Kritika keď je konštruktívna má mi pomôcť v sebarozvoji. Ak počujem kritiku ty si taká a taká, vypúšťam a nereagujem, niekoho názor ma tak veľmi nezaujíma. Vždy sa snažím robiť veci čo najlepšie. A keď urobím chybu, uznám si a ospravedlnim.
2. Kritika s výčitkami - ide o to, že keď sa ťa to bytostne dotýka to znamená, že zaťali do živého. Tu nastupuje sebareflexia a spýtanie sa seba, prečo ťa to tak bolí, chceš ten problém vyriešiť? Čo spravíš na budúce aby sa ťa to tak nedotklo.
3. Je názor toho človeka dôležitý? Premna zamna ľudia si môžu myslieť čo chcú, domyslaju si, posudzujú, súdia bez toho aby vedeli konkrétnosti. Takých ľudí absolútne nepočúvam a nemam problém ich v tom priateľský uzemnit.

No, úprimne ti poviem, že byť tvoja mama, tak ťa tiež napomeniem Z tejto konkrétnej situácie by si nemala upadať do sebaľútosti, ani do žiarlivosti. Mama ti nechcela dať najavo, že svoju mamu má radšej, akurát ti asi dala najavo, že teba má rada tak isto ako mamu a seba, čiže čo dopraje tebe, to dopraje aj sebe a mame a asi by bola rada, keby si to aj ty vnímala tak isto. Deti treba v takýchto veciach vychovávať, nie je na tom od tvojej mamy nič ponižujúce.

Ucila som sa roky nepripustat si poznamky a nebyt vztahovacna. Chce to len trening a vekom sa zo mna stal flegmatik v tychto veciach. Obcas zamrzi,ked si nieco vypocujem,ale zalezi od toho,kto to povie a ako to povie. Ak spravim blbost a niekto ma upozorni,uznam si chybu a zamyslim sa. Ale ak niekto len tak rype a ukazuje ttm svoje frustracie,tak to ma uz nerozhodi.
Pomohlo mi rozpoznavat ludi,ale co bolo zasadne,to neviem. Vela citam,pozeram rozne zanre filmov a to ti dava tiez nadhlad a mudro. Pocuvam podcasty tiez rozne zameranie,to ti da tiez iny mazor,pohlad na veci,naucis sa prijimat ine nazory,rozmyslat.

Skus sa o tom porizpravat so psychoterapetkou.skusenou. zda sa mi ze tu v odpovediach niektore zeny zlahcujú to co realne citis, to sa mi nepáci, lebo nijako to nepomaha presviedcat niekoho, ze to citi nemoze byť, lebo druhý človek to tak necíti, vsak tym ze povie niekto, ze to co cítiš nemoze byt uplne tak, ze to neni tak hrozné, nijako to Tvoj "blbý" pocit nezmení. Nepoznam terapeuticke techniky, neprezradia :skusim povymyslať , je niečo také, co viem len sčasti, osobne by som to skusila, aj ked by nepomohlo 🙂, nikto nevie ..mozno to budes niest cely zivot sem tam to pridea bude takto boliet, rozosmuti ta to a mozno..skôr sa na tom povznesieš, budes mat vyssie poznanie, usmeješ sa uz nad tým, pochopila si tu situaciu, odpustila si ( aj osobne by som prisla za mamou a povedala jej ako sa cítim z toho ako zahriakla, ale je za tým viac, nielen toto, preto terapeut) , skoda ze este neni moderné sa ospravedlnovat za veci skor ako pred smrtou a v chorobe, mozno to ospravedlnenie pomáha ako zadostucinenie, su aj taki co si vypytaju ospravedlnenie,) ..ta technika predstaviť si tú situáciu, vratit sa na to miesto za ten stôl, a znovuprežiť..aj tú bolesť, vratit sa k tym pocitom, prijať ich, prezit ich, aj s celou škálou pocitou, co, ako povedala, ako si sa cítila v tom vsetkom spolu s tym, ze boli tam dve silne zeny v tvojom zivote a ty si sa ako cítila ako malé dievcatko , normalne sa pohlaď, uteš to dievcatko, ktoré zahriakla mama nerijemneako si sa citila vtedy,m..., ,s tou situaciou sa pohraj, ako by si zareagovala teraz, akoby si mohla rozne povedat mame, napr vsak ja rastiem, chutia mi, otrhneme este, podelim sa s vami ked chcete, porozmyslaj ci sa to nespaja teraz s niecim co citis a robis, ale v tom znovu prežití by som sa utešila, to dievcatko za stolom s uhorkovým chlebom, objala ju, v tej predstave, mozes sa aj realne objat, si najcennejsie co máš, a pozriet sa na tie osoby silné pozicie v tvojom zivote majú, preco tak reagovali, ako si to vnimala, chcela aj mama uhorku,babke, alebo bol to jej stýl reči,naucený...a odpusti im, usmej sa nad tým, ze to mas za sebou, aj to si zazila a si super, silná, v pohode tuto situaciu si vyprala,vysusila oplakala, uz tak nebolí, lebo vieš uz viac čo si vtedy nevedela pretransformuj tie pocity co mas, skus inak sa na ne pozrieť očami nie uz dievcatka ale zeny, akoby si to teraz riešila,ako sa na to pozries teraz, ako by si reagovala teraz , potom to pusti navzdy prec, chod moja traumicka malinká taky rozluckovy ceremonial s tou situaciou. Zaroven skusi si aj osvetlit precosa tak mama chovala.preco pouzivala take slova, skade ich dostala,ci jej to niekto tiez nehovoril,alebo co tým chcela dosiahnut. Aby si jedla pomalsie? Menej napriklad.aleo aby sa setrilo.alebo len zo zvyku? Z humoru? Odpocula od niekoho a opakovala.? Neuvedomila si ze slovami sa dá ubliziť a nemyslela to ani tak, nepoznala poriadne tvoju povahu, ze si citlivejsia a ma byt s pokojom ku Tebe, ..Ona ako jedla, ved ona ta ucila jest., Nebyvala si hladbá atd.takto si to pozri znovu a potešsa ako si to vtedy zvládla aj doteraz, rozluc sa s tym ze nepotrebujes viac tieto pocity v tvojom živote s tejto situacie, neni sú o tebe, niekto ti ich vsugeroval, ..takto sa s tym vyrovnas a spomienka na to nebude tak boliet,mozno casom budes odolnejsia aj k podobnym situaciam a pomaly to odozneje, blen tu situaciu tam za stolom napriklad, alebo so svojou mamou vztah tiez, tie spomienky uz nebudu mat taku intenzitu aj tvoje reakcie budu iné...haha ale som natrepkala.

Uff ty to moc prezivas. Mama jednoducho ti dala vychovnu poznamku ., Ved logicky ste tam boli 3 nemozes si celu uhorku co tam je pre vsetkych dat len sama pre seba . Jasne ze to je sebecke, Ale koli tomu ziarlit a roky rokuce si to pamatat ako nieco strasne? Mama ta len chcela naucit slusnosti a ferovosti mysliet aj na druhych, a je to uplne ok od nej aj uplne ok od teba ked sa to stalo raz ze si bola mala a nemyslela si na druhych. Nemas nejaku aktualnejsiu vec co ta zoziera? Ci teraz Moj koment bol moc drsny?

Zalezi velmi na tom, ako clovek poznamku poda. Tvoja mama ti mohla milo povedat, Janka, prosim, nechaj trochu uhorky aj pre babku, dobre? Necitila by si sa zahanbene, ako ked ti niekto tresne ze si sebecka.
Nic take strasne sa nestalo, len nie kazdy podava fakty citlivo, nie kazdy to vie. Cize bud aj ty k ostatnym zhovievava, odpusti sebe aj ostatnym.

@dagmarovita dakujem krasne, pochopila som, co si chcela povedat, a rozhodla sa, ze to chcem prebrat/ prezit to znova so skusenym psychoterapeutom, ak mate niektora dobry kontakt, mozte tu napisat a ja Vam poslem spravu.

@miadi

Podala by som mu ich aby ich rozdelil sam. Ako ja chapem, ze niektore taketo poznamk, mozu cloveka rozladit, no sama vidis, ze ak si ich moc pripustas, tak to proste nerobi dobrotu

Si dosť precitlivela, ja napríklad keď niečo delím na polovicu a nie vždy sa to podarí úplne presne, dám druhej strane možnosť výberu... ,,Vyber si ktoré ty chces.,, Tak predides komentáru, že Ty si si nechala väčší kus, aj keď to nemusí byť pravda. 🙂

Moja, keď to máš v hlave, tak to nezmenis... Aj jasom taká a môžem robiť čo chcem.

Neviem, ale roky v sebe živiť a rozoberať uhorku a čučoriedky mi nepríde v pohode. Však to neboli žiadne katastrofy. Myslím si, že preháňa a za druhe, toto je na odborníka. To, že sa fixuje zvlášť na poznámky okolo jedla niečo naznačuje, ty najlepšie vieš co

K tým cucodiedkam,že by som sa schuti zasmiala a ešte mu pred nosom odobraka z jeho balíčka a zjedla pred ním 😆

K tým uhorkami,myslím,že toto asi urobila kazda z nás.. v tomto veku ...urobia to aj moje dcéry,ze keď im niečo chuti si proste dajú a akosi zabudnú že nie sú tam samé . Našťastie doma,,, na návšteve sa krotia 😆
Takže traumu z toho mat fakt nemusíš a i sa po XY rokoch cítiť zle z toho...

Ja som rodený mampicista a mňa máločo rozdadze ci sa ma dotkne ....
Ale tak netreba všetko tak vnímať...zasmej sa nabudúce keď niečoho viac zješ a uvidíš,že to bude lepšie....🙃

Ber to tak, ze kazde jedno dieta je od prirody sebec a mysli len na svoje dobro a svoj zaludok, takze je uplne normalne nabrat si plny tanier uhoriek alebo zjest celu cokoladu. Casom sa dieta pod vplyvom socialnej interakcie uci delit sa s ostatnymi a byt ohladuplny. Mnohi sa to nikdy nenaucia ani v dospelosti, takze podla mna si na tom velmi dobre 😀.

Stavaju sa ti aj ine taketo situacie?Ja by som si asi pripravila seriu nejakych moznych odpovedi."Ako by si ai to predstavoval inak?" ,"Co by sa ti pacilo?","Vedel by si mi nieco poradit/poradit ako nanto?",alebo len strucne "Ok,dakujem za nazor".
Treba si uvedomit,ze tam kde to ty este stale riesis,ti ludia si uz ani nepamataju,co ti povedali.Chapes,nema to ziadnu vahu.A ked si si neni ista ako to mysleli,tak sa len spytaj "Mozes mi vysvetlit ako si to myslel?" Uvidis,ze vysvetlenie ti odoberie potencionalne otazky a myslenky.

Súhlasím s @0silvia0, velmi zalezi na tom ako ti to mama povedala. Tu nejde o uhorku, ale o to ze ta “verejne” ponizila, oznacila ta za sebca, jednala s tebou necitlivo a hnevala sa na teba. Ty sa chytas len toho, ze mala pravdu a preto si si zaslúžila takuto reakciu. Podla mna si si to nezasluzila. Bola si dieta, neuvedomila si si to v tej chvili. Ja byt babkou, som rada ze ti chuti a este nakrajam viac uhorky na tanier a byt tvojou mamou tak ti to poviem az neskor doma jemne a bez vycitiek napriklad: ” Zuzka, nabuduce ked pojdeme niekde na navstevu, tak budem rada ak sa vopred spytas ci nikto nechce ked budes chciet posledny kusok, je to prejav slusnosti. Nic sa nestalo, babke to nevadilo ale budes vediet do buducna.” Nepride mi spravne zvysovat hlas na dieta pred druhymi za to ze spravilo chybu, alebo ze nieco nevie. Tu vidim chybu v tvojej mame, nie v tebe. A ak na teba kricala casto a zaplavovala ta vycitkami namiesto toho aby ta s laskou ucila co sa patri a co nie, tak sa necudujem ze to v tebe ostalo.

@whatever1 Autorka nikde nepíše, že na ňu mama zvyšovala hlas, alebo na ňu kričala. Jednoducho jej len dala najavo, že nie je jediná na svete a že možno aj ostatní, čo sedia za stolom, by si radi dali uhorku, takže nie je správne, keď si ju nakladie na chlebík všetku ,,lebo jej chutí". Úprimne povedané, čudujem sa že desaťročnému dieťaťu toto treba ešte vysvetľovať.