Ako si odpustiť?
Ako sa da odpustit si. Urobila som chyby a zbytočne si skomlikovala život. Všetko mohlo byt o dost jednoduchšie. Mohla som mať to počom som tužila, keby som si viac verila. Už mesiace sa preto zožieram, plačem, nespim, neviem si to odpustiť. Zrejme už tuto priležitosť nikdy nebudem mať. Vkuse dookola si hovorim ze som hlupa. Poradte mi ako sa da odpustit si a žiť štastne a pokojne ďalej.
Nebrala by som to ako chyby, ale ako príležitosť sa naučiť niečo, zažiť, čo zažívajú iní a ty doteraz nie a možnosť ich lepšie pochopiť a byť viac empatická. Napíš trochu viac, o čo ide, ale som presvedčena, že to bolo na niečo dobré.
Všetko sa deje pre niečo...asi to tak malo byť....
Zatvor dvere za minulosťou, tá ti už nič dobré neprinesie. Ani urážanie samej seba ti nepomôže. Nerýp sa v tom.
Zodvihni hlavu, usmej sa a teš sa na všetky tie krásne a príjemné veci, ktoré ťa ešte len čakajú. Šťastie praje pripraveným! Tak sa priprav a vykroč mu v ústrety!
No prvý dobrý krok máš už za sebou, a to je ten že si vec uvedomujes, a je to to ľúto...
A o čo ide vlastne?
Všetko sa deje v zivote z nejakeho dôvodu. Aby sme sa niečo naucili, získali.. mne sa stal jeden pruser, z ktorého bolo východisko len tehotenstvo. Vtedy som to zle znášala, dnes som za to vdacna, lebo by som sa inak k detom nedokopala a možno ich ani nikdy nemala..😊
Všetko chce len čas, nič iné ti nemôže, všetky rany zahojí iba čas :(
Skus si zaviesť diár, každý deň si vytycit maličkosť, na ktorú sa budeš tešiť. Skus si stanoviť v reálnej perspektíve týždňov až mesiacov cieľ, niečo na com môžeš pracovať, čo ťa pohltí mentálne i fyzicky natoľko, že si už neurobíš čas nato, aby si sa zaoberala tým, čo už nezvratis, lebo čas sa vrátiť nedá. Ale každý ďalší deň je príležitosť urobiť si radosť. Ja som s autistkou dcérkou v nemocnici a sľúbili sme jej, že zajtra, pokiaľ bude mať výsledky v norme, príde po ňu ocko a vezme nás domov a urobím jej kúpeľ, ako to ma rada a o pár dní sa môže vidieť s kamarátom, pokiaľ to jej zdravotný stav dovolí. Teší sa a hneď pokojnejšie zaspala, čo sa rovná zázraku. Ma cieľ, keď sa vyspi, pôjde sa ukázať sestričkam a lekárovi, len dúfam, že to nebude o tretej ráno, lebo dlho nespava.
Ja som mamou predcasniatok a povedala som si, že sa už nebudem depkovat. Lebo si to odnášajú deti. Ty máš zajtra príležitosť začať odznova, zober kalendár a každý deň si vyznac prkotinu, na ktorú sa budeš tešiť, mne to v náročných časoch pomohlo.
Nemyslim si ze si spravila chybu.Ak to bolo vtedy podla teba spravne rozhodnutie,tak to bolo spravne rozhodnutie.Ak si sa rozhodla tak ako si sa rozhodla malo ta to posunut niekde,kde je to pre teba ovela lepsie,vhodnejsie.Ty si to vsak teraz kazis sebalutostou a stagnovanim.Pribeh neskoncil...
Zameraj sa na buducnost a neidealizuj si minulost. "Mohla si mat....", ale nemas, kasli na to..... mohla sa stat aj nejaka tragedia a nemusela si tu uz byt, vzdy si vravim, ze vsetky kroky, ktore som urobila, mali zmysel. Som tu, zijem, to je zaklad.
@jajka71 dakukem ti, krasne si to napisala. Naozaj ma to nakoplo. Ved toto ze ten moj smutok si odnašaju deti a manžel 😔. Musim sa uz nejak vzchopit. Prajem vam nech vas co najskor pustia z nemocnice a mate moj velky obdiv že sa starate o autisku. Vela sil prajem
@maminkadeticiek no veru vtedy som si nemyslela že to bude po tom mojom rozhodnoti az take zle. Ale možno fakt to aj je na niečo zle. Aspon som si uvedomila aka som lahko ovplyvnitelna inymi ludmi a ako si neverim a nejdem si za svojim. Už to nedovolim aby ma ini odradili od splnenia snov
su to tak zavazne, podla teba chyby, ze by si ich chcela napravit? ak ano, vyskusaj. neviem teda o co konkretne ide, ale ak si sa tak rozhodla nieco urobit/neurobit, ci uz sama alebo ti k tomu rozhodnutiu niekto pomohol, zrejme to tak malo byt. keby si to striktne nechcela, zrejme by sa to nestalo. a kazde rozhodnutie ci dobre alebo zle, nas v zivote niekam posunie 🙂
Všetko má v žite nejaký zmysel aj tie chybičky ktoré si možno urobila ťa mali niekde posunúť hlavne skús byť vdačná za to čo máš darmo kto sa snaží robí aj chyby a možno za niektoré veci ani nemôžeš jednoducho možno si nemala na výber už sa tým netráp si tu žiješ a môžeš byť každým dňom lepšia či vo vzťahoch alebo v čomkoľvek
Možno si ešte nebola pripravená a práve tento "neúspech" ta posunie oveľa ďalej. Všetko má svoj čas a zmysel, nič sa nedeje len tak bezdôvodne, aj keď ti verím ze teraz ti to pripadá ako koniec sveta a možno nevidíš východisko, ale nezatvaraj sa do seba a bud otvorená možnostiam, ale s rozumom😉 čas vylieči všetko a nezabudni nie je frajer ten kto nikdy nespadol na hubu, ale ten kto sa napriek nepriazni osudu postaví a bojuje ako "lev"
V zivote nie je len jedna spravna cesta. Urobila si podla Teba v nejakom rozhodnuti chybu, ale v skutocnosti si sa len rozhodla pre inu variantu, ktora Ti prinesie zase nieco ine ako co zatial nevidis. Ponauc sa, ze mas verit len sama sebe a nerozhodovat sa podla druhych. A tym to uzavri.
Veci sa pre niečo dejú. To ze nevide nejaká vec ktorú si chcela, alebo určita situácia nieje podľa teba "dobrá", neznamená že je zlá. To co nam nevyhovuje, je ťažké a náročné, alebo sa nám nepáči hned delíme na to zlé. Pritom veci/situácie sa iba dejú... Treba ich prijímať tak ako sú. Aj tá "zlá" vec nám niečo prinesie, naučí nás, niekam nas navedie, presne tam kde sa máme dostať.. Preto nieje zlá... Situácie, rozhodnutia, to čo nám vide/nevide niesu zle ani dobre. Jednoducho sú a dejú sa presne tak, ako sa diať majú. Ale ono je to na dlhšie, pochopiť to, prijať to a neustále si to pripomínať.
Zmeniť sa to už žial neda. Už len počkať nech to čas vylieči.
Modli sa ruzenec.
Ak sa to naozaj už nedá zmeniť si na dobrej ceste čas to vylieči...ak.mas.este.pocit že by sa to mohlo zmeniť a vrátiť napraviť alebo tak...to zvykne byť problém lebo sa.clovek v tej relatívnej malej nádeji ubíja aj keby mal veriť v takmer nemožné. Takže ak sa skutok uz stal a je to nezvratné už to je teraz možno hrozný pocit ale bude to len lepšie. Čas zahojí rany a nieje všetko zlato čo sa blisti predstavy čo by bolo keby su väčšinou o kus lepšie ako skutočnosť tak sa nimi nedaj zmiasť...skóre nadobudnutie rovnováhy želám
Myslím, že som bola na tom rovnako ako vy. Málo som si verila, ale keby som išla za svojimi snami a cieľmi, ktoré som mala vytýčené v živote, nebola by som tam, kde som teraz. Naberte odvahu, lepšia ponuka príde. V živote to je tak, že raz sme hore a raz dole. A keď sme teda dole, treba sa odraziť. Nadýchnuť a šup, i keď je ťažké opustiť to staré a pohodlné. Ale po čase nám padne kameň zo srdca a opäť bude lepšie. A keď sa pozriete späť, zistíte, že ste spravili to najlepšie rozhodnutie v živote. To čo bolo, nechajte tak, čas sa vrátiť nedá... 😉
A bola tu ponuka na ruženec. Neviem ako ste veriaca, ja som, ale pozor na túto "budhistickú" modlitebnú retiazku. Nie každá čačka, čo sa používa je priamo kresťanská. Má inú históriu, ako si úprimní veriaci, žmoliaci túto vecičku, myslia...
@maxsavoy som veriaca, modlim sa 😊
Napíš o čo ide konkrétne? Zdravie?práca? Vzťah?
@lily14 nechcela som to tu pisat lebo vačšina ludi to nepochopi. A nechapu že mi tak na tom zaleži a že sa tak trapim podla nich nad blbostou. Ale pre mňa to je doležite. Musela by som mat dalšie dieta, aby som znova mala tu možnost. Ide o kojenie ktore som spackala a teraz to mam vsetko zbytočne komplikovane. V noci každu chvilu vstavat, velmi často sa budi, hriat mlieko, nakrmit, potom odstriekat. A tak by mi stačilo len strčiť prsnik. A ked niekde ideme ani nevravim všetko brat so sebou flaše, mlieko, odsavačku. Teraz mi tu všetci budu pisat ako sa to da napravit. No neda, vyskušala som všetko na svete aj laktačne. Male ma až averziu voči prsnikom. Je to posledne dieta chcela som si ho vychutnat a hlavne som to chcela mat čo najjednoduchšie kedže mam viac deti a potom som cez deň strašne unavena a nevladzem sa starat o ostatne deti. Tak som na seba nahnevana že som si život sama skomplikovala a furt si hovorim aka som hlupa.
Nikdy nevieš kam ťa ktorá cesta v živote dovedie, hodnotiť možeš až spatne to čo sa udialo. Ak by ti vytúžená príležitosť vyšla, neznamná to že sa práve vďaka tomu neudeje niečo zlé alebo nepríjemné, a naopak ak musíš voliť inak možeš vďaka tomu natrafiť na nečakané šťastie. Čo by bolo, keby - si prikrášlujeme, no život nehladí na naše želania a predstavy o budúcnosti.