Ako si navzájom pomáhať a vyjsť si v ústrety
Už som zúfala. Neviem, ako to zhrnúť v týchto pár riadkoch...Podstata problému je, že s manželom máme úplne odlišný názor na vzťahy v rodine. Malichernosť? Pre mňa kľúčová vec. Do narodenia našich detičiek to bolo OK - navštevovali sme sa so svokrou a švarginou skoro každý víkend - bývame v rovnakom meste. Po narodení prvého dieťatka, sme sa navštevovať prestali. Narodilo sa nám tzv. náročne dieťatko - bol problém niekam s ním chodiť. Ale keďže sme starostlivosť (hoci to bolo náročne) zvládali, pomoc sme nepožadovali. Narodilo sa nám ďalšie bábatko, ďalsie....nebudem to celé rozpisovať, ale proste sme sa dostali do situácie, kedy sme už nezvládali nič - manžel mi začal vyčítať, že nie je upratané, ožehlené a pod., ja som navrhovala, nech ni niekto z rodiny príde na 2 hodinky pomôcť, že to vyriešim. Problém, ja vždy potrebujem ku všetkému pomoc...ja som začala mať zdravotné komplikácie (pár príkladov - odviezla ma do nemocnice rýchla záchranná služba, keďže som kojila a hospitalizácia by si vyžadovala umiestnenie na infekčné oddelenie, dali mi vybrať - hospitalizácia bez detí alebo domáce liečenie. Nešlo o nákazlivú chorobu, skôr bol problémový priebeh - dehydratácia, tlak 70/40, celková vyčerpanosť, vybrala som si domáce liečenie. V takomto stave som sa doma starala o deti - nikto z rodiny neprišiel pomoc, ani do nemocnice pre mňa nemal kto prísť - dali mi síce sanitku, ale musela som na ňu čakať 1,5hodiny, čo po neprespatej noci, kedy mi tiekli samé infúzie nebolo bohvie čo. Inokedy - mala som vysoké horúčky, zimnica, spotila som sa a opäť odznovu, celá som sa od zimy klepala - starala som sa o deti - nikto neprišiel pomoc. Bola som seknuta, chrbtica blokovana na niekolkych miestach, nevedela som sa vystriet, brala som injekcie - starala som sa o deti - nikto neprisiel pomoc, hoci v lekárskych správach stále bolo napísané - vyčerpanosť organizmu. To by som ešte prekusla. Nad čo sa však nedokážem povzniesť, že môjmu niekoľko mesačnému bábatku hrozilo ohluchnutie, lebo stále dookola bolo choré, bralo silné ATB, lebo choroby medzi našimi deťmi kolovali skoro trištvrte roka stále dookola. Lekári boli z nás zúfalí - hovorili, že deti máme rozdeliť a ukončiť tie choroby. Nikto z rodiny sa nenašiel, kto by sa postaral o 2 deti...Preto teraz má malinká veľký problém s imunitou a lekári tvrdia, že na 99% bude alergička. Malá potrebovala nutne operáciu a CT a čakali sme, kedy sa jej zlepší zdravotný stav natoľko, že ju budú môcť uspať. Konečne obvodná lekárka skonštatovala, že stav je zlepšený. Manžel dohodol so svokrou, že s ňou do nemocnice pôjde ona, aby som sa ja mohla doma postarať o zvyšné deti (manžel si z práce nemohol zobrať voľno). Dohoda bola, že popoludní ich ja do nemocnice zaveziem. A na obed už moja svokra bola opitá, takže do nemocnice s ňou ísť nemohla. Naproti tomu keď boli deti mojej švagrinej choré, nasťahovala sa k nim, aby jej s deťmi pomohla. Pravidelne sa jej stará o deti, keď chce ísť švagrina na dovolenku len sama s partnerom prípadne ide s nimi, veď inak by švargina "z dovolenky nič nemala, vôbec by si neoddýchla". Keď sa švagrina učila na skúšky, išla sa učiť na celý mesiac na chatu, aby mala kľud, za ten čas sa jej svokra starala o deti atď, atď. A to ma neskutočne vytáča a vyvoláva hádky medzi mnou a manželom. On povie, že oni nám nie sú povinný pomáhať. Ja tvrdím, že keďže sme rodina, pomoc by sa mala dostať tomu, kto ju potrebuje viac alebo všetkým rovnako. Manžel tvrdí, že svokra pomáha švagrinej preto, že je aj jej kamarátka. No podľa mňa je predovšetkým matka a to tak môjmu manželovi ako aj jeho sestre. Ja som nežiadala, aby sa prišla starať o mňa, ja som len chcela, aby bolo postarané o deti, ktoré sú rovnako jej vnúčatmi ako vnúčatá švagrinej. A čo je ešte horšie, mám pocit, že aby si ich rodina ponechala status skvelej rodiny, tak manžela v podstate vždy presvedčia, že pomoc nepotrebujeme., že za upratovanie, výchovu a pod. je zdpovedná manželka. Že aby manžel nepripustil, aby som rozbila ich rodinu alebo niečo podobne. Manžel sa o rozhovoroch s nimi vyjadruje len veľmu útržkovite. Obšas sa niečo dozviem, keď sa zmení jeho správanie a ja sa snažím zistiť, čo je vo veci. Okrem toho všetkého mi manžel vyčíta, že sa s nimi nestretávame (naozaj mám problém stretnúť niekoho z nich po tomto všetkom) a že som nahnevaná, keď je s nimi v kontakte. Ešte pár príkladov na záver. V minulosti sa stalo, že svokra prišla párkrát pomôcť. Ako to dopadlo..V izbe boli rozhádzané hračky. Ja som hovorila svokre, že by som potrebovala popozerať nejaká nábytok, aby sme mohli hračky upratať tak, aby si niektoré z nich museli pýtať, lebo inak sa roztratia (ako napríklad puzzle a pod.) a aby každá hračka mala svoje miesto. Reakcia svokry bola, že je to tým, že deti majú veľa hračiek a pokiaľ som sa varila, ona zobrala igelitové vrece a ktoré hračky jej prišli pod ruku do vreca nahádzala (to znamená, že zostali nekompletné puzzle, stavebnice , skladačky a pod.) Vrece dala do pivnice a podľa nej rýcho problém vyriešila. Prišiel domov manžel a deti sa začali byť o jedinú krabičku modelíny, ktorú našli. Manžel mi vynadal, že kde som to upratala a máme bordel, preto sa nič nedá nájsť a pod. Tak som ho usmernila, že to jeho mamulienka nahádzala do vreca veci, čo jej prišli pod ruku a "vyriešila" problém s hračkami. Výsledok - ja som bola zlá - útočím na jeho matku, ktorá nám chcela pomôcť. Príklad 2: svokra prišla pomôcť - keďže sa deti výnimočne pekne hrali, išla som veďla do miestnosti vybaliť veci, ktoré mal manžel na pracovnej ceste a ktoré sme sa už týždeň na chodbe potkýňali. Dvere som mala otvorené, takže keby som bola počula, že je treba niečo riešiť, hneď by som bola prišla. Inak všetky deti som kŕmila, prebaľovala, prezliekala a pod. ja, svokra tam naozaj len sedela, prípadne sa s nimi hrala. Večer som dostala od manžela vynadané, že prečo takto preťažujem jeho matku, že chudera bola na deti sama. Nepomohlo, ani keď som mu vysvetlila, že to bolo možno 7 minút, čo som vybaľovala jeho veci a vtedy sa nič nedialo a inak som sa úplne o všetko starala ja...Som zúfalá...už ďalej nemôžem...Ako je to u Vás?
Mozna se tu na mne nekdo bude zlobit, ale jde POUZE O MUJ NAZOR (a zkusenost) 😉
- dneska jsi se zaregistrovala...
- nepredstavila ses
- pas je "prazdny"
- popsane tak 2 A4
- jmeno "zufala1"
jedine, co mne nuti po zkusenostech napsat, ze je "patek" 😉
zainteresovane pochopi...
za mne: osobne jsem venovala spoustu casu podobnym pribehum, i na ukor rodiny...skoda, ze se po autorce slehla zem hned po napsani prispevku nebo v nedeli vecer..
Doufam jen, ze to nebude Tvuj pripad a devcata, ktera se zapoji, ocenis a budes na ne reagovat...Pokud uz ted vis, ze "nemas cas"..napis, kdy budes mit cas...protoze toto je Diskuse a je treba s autorkou diskutovat...jinak vzniknou jen dohady mezi prislusnymi maminkami, ktere chteji pomoct...a nakonec odchazeji v nedeli smutne, vycerpane a "nakopnute"..
Hodne stesti a nezlob se na moji vsuvku, ale "patri k tematu"... 🙂
píšeš len o svokre, že ti nepomáha. mamu nemáš? nepomohla by ti skôr ona?
prepac, je to krute, ale naozaj aj ja zastavam nazor tvojho manzela, ze nie je povinnostou rodiny pomahat. A nie je sa preto pre co urazat. Je to len o chceni a dobrovolnosti. Ja vzdy poviem, ze ked ste deti robili, tak ste sa svokry nepytali o asistenciu a povolenie.
Moze sa ti taketo spravanie nepacit, mozes sa citit dotknuta a neviem aka. Ale nemas pravdu. Ocakavat od niekoho, ze sa bude spravat ako ty chces je chyba a zbytocna kalkulacia. Su to tvoje deticky, chcela si ich, tak sa o ne postaraj, to k ulohe matky patri. Otazna je vypomoc tvojho pana manzela. Ten ako otec by si mal uvedomit, ze ma take iste povinnosti ako ty a vypomoct v tazkych casoch v domacnosti ci pri detickach.
Vela z nas matiek aj tu na konikovi je od rodin stovky az tisicky kilometrov daleko. Tam tiez ani nemozes ocakavat a ratat s pomocou rodiny. Spoliehame sa len na seba a svojich partnerov. My sme rodina, ta najblizsia. Nik iny nema nase zavazky ani neriesi nase problemy.
@zufala1 nečítala som všetko...ale prečítam isto...ale z tých pár riadkov,manžel by mal stáť pri tebe 🙂) matka je matka,ty si manželka,a mama vašich detí....čo sa týka pomoci,my máme dvojičky,ja som ten typ,že všetko sama,,,chcem robiť,čo sa týka detí..pomoc nechcem a nepotrebujem,,,max.ked mi mamka navarí,uprace....snažím sa všetko zvládnuť sama a aj chcem,,,mám manžela,oporu,pomáhame si samy a dvaja...viem,že raz nebudem musieť od niekoho počúvať,že mi pomohol,atd....
@zufala1 - podporu rodiny nemame ziadnu, spolahnut sa mozem len seba na seba, vsetci su 1300km daleko.
Najviac ti pomoze, ked sa prestanes spoliehat na druhych. Uplne vymaz z mysle, ze by ti niekto "musel" pomahat. Lebo to nemusi. Neni to ich povinnost, ale dobra vola. Ze inym rodinam pomahaju? Neporovnavaj! Vedie to len k zatrpknutosti, hnevu, zlobe v rodine. Nepomoze ti to a tvoju situaciu nezlepsi ani nevyriesi.
Fyzicky si na dne, ani sa ti necudujem, neviem, kolko presne mas malych deticiek,, ale asi dost na to, aby ta to tlacilo do kolien. Tento balvan si si na seba ale uviazala sama 🤐 Teraz treba vydrzat, kym pojdu do skolky a potom sa uz situacia zmeni. Ja tiez tuzim po tretom dietatku, ale nezvladala by som to, nestihala, preto pockame par rockov. Lebo viem, ze manzel je non-stop prec a rodina nie k dispozicii. Tak mam len tolko deti, kolko stiham, aj ked by som prijala viac 😉
S tohoto sa len tak nevyhrabes, znamena to zatat zuby a makat 🤐 A zapriahnut viacej manzela. Nie si sluzka, opatrovatelka, ale aj CLOVEK. Tiez mas pravo na oddych.
@zufala1 Ja souhlasim s @viera27 v tom, ze rodina nema povinnost pomahat s detmi. Jsou to tvoje a manzelovi deti a vy se mate spolehat v prvni rade sami na sebe. Zaroven by me ale osobne teda taky mrzelo, kdybych byla v tvoji situaci, hlavne ty zdravotni problemy a tak a nikdo z rodiny by mi nepomohl. To ze maji jiny vztah se svagrove rodinou, nez s vasi, to vidim ve svem okoli celkem casto.
Ale me napadla jedna vec - rekla jsi si o pomoc? My zeny nekdy totiz od okoli ocekavame, ze si nekdo vsimne, nebo ze je to napadne....Ale sama z vlastni zkusenosti vim, ze lina huba hole nestesti.
Dalsi k tvemu prispevku - kdyz uz ti svokra prijde pomoct, v zasade bych nekomentovala jeji zpusob pomoci, pokud se to da....Zduraznuji, pokud se to da, ne zase tolerovat vsechno.
..deti ste si nerobili pre rodinu...takze suhlasim s nazorom tvojho muza..neodsudzujem ta..ale mne samej by to prislo divne, keby som *hadzala * deti po rodine, lebo si chcem upratat..musis si to / ty a tvoj muz/ zadelit tak, aby si to zvladla aj sama..niekto nema ziadnu rodinu a ide to..jasne..su dni , ked clovek nevladze, ma pocit, ze nanho vsetko pada..ale skratka aj to je zivot..nemusis robit vsetko naraz, rozdel si to..najdi si system a pôjde to..napr. hracky..my mame boxy , deti sa naucili si same hracky odkladat..atd..a este ..mozno je aj chyba v komunikacii..pises o svokre..ale nic dobre..mozno to aj sama citi, ze nie je vitana..tak preco ti ma pomôct,lebo ty chces, potrebujes?..je tazko sa k tomu blizsie vyjadrit, ..len vy viete ake vztahy spolu mate..
povinnosť to urcite nieje,je to vztahoch v rodine.prví manzel sa s rodinou stykal minimalne ako traja bratia sa vobec nestretavali nieto si este pomahali,to skor zavideli 😠 ,zato druhí partner tam sa navstevuju sestrernice,bratanci,tety a podobne a aj si veľa pomahaju.
ono je asi najlepsie sa spoliehat sam na seba a pomoc uz len potesi...
súhlasím s tým, čo napísala @viera27 . ich povinnosť to nie je, podľa mňa si urobila chybu aj ty, ak bolo to prvé dieťa náročné a veľmi ťa vyčerpávalo, mala si mať dalšie až pozdejšie, prípadne mám z toho pocit, že manžel nepomáha, takže ak ste chceli dalšie, mala si sa porozprávať aj s ním, aby ti pomáhal, nie mať dalšie deti s vedomím toho, že to nezvládaš a teraz z toho obviňovať vzdialenejšiu rodinu.
rodina ste v prvom rade ty, deti a manžel, takže ak by mal niekto povinnosť pomáhať, tak tvoj manžel.
@zufala1 ani mne nepomaha nikto z rodiny....a to mam dvojicky, mali 8 mesiacov a skolopovinneho syna. od narodenia som s nini sama, priatel chodi z prace okolo tretej....tiez nemame poriadok tip-top ale snazim sa. vzdy si poviem, ze predsa nemam inu pracu....som na rd.mne nastastie nikto nepovie ze preco nieje upratane. len by skusili - tak im poviem nech si to so mnou vymenia. takze povinnost to nie je. dokonca ani moja mama nepomoze. stale odvrkne- chcela si deti, tak sa staraj....su vsak pripady, ked to surne potrebujeme, tak vtedy sa niekto najde ale vynimocne.
Určite by som sa snažila riešiť všetko v rámci svojej vlastnej rodiny - manžel a ja a deti. Nechcela by som, aby sa svokra starala. Pomoc mojej mamy som využila raz, keď som sa rozvádzala a bývala som s deťmi u našich, kým sme si poriešili veci. Vážim si rodičov nadovšetko, ale ja si žijem svoj život a oni svoj. Teším sa, že si poradíme sami a nemusíme ich zaťažovať. Čo si "navaríme", si aj "zjeme". Mne to takto príde normálne.
Nie, okolitá rodina nie je povinná pomáhať a ani by som si neželala. Máš to ťažké, ale skúste všetky problémy riešiť s manželom a myslím, že aj takéto ťažké chvíle utužia rodinu a o to viac si budete ceniť jeden druhého a výsledok, ktorý spolu dosiahnete 🙂 Držím vám k tomu palce.
@zufala1 suhlasim s nazorom ze preco rodina by ti mala pomahat?oni mozu ale nemusia skor si myslim zmen manzela alebo prestante robit deti 😉 chapem ze si zufala ale skor je problem v tvojom chlapovi a jeho buzeracii a pristupom k rodine takze zacala by som tam 😉 a ze ako opisujes ze pre teba nemal kto prist ani do nemocnice?hmmm dobra opora so strany manzela spytaj sa ho ci deti su len tvoje 😉
podpora rodiny urcite nieje povinna.... ale podpora manzela to uz je ina vec a to ze ci si za domacnost zodpovedna sama to urcite nie....ste dvaja rodicia.... a inak suhlasim s czechzuzanaba pomoc svokry zasadne nekomentovat... nerobi to dobrotu a nic neriesi, aj ked spravanie tvojho muza v tejvo veci nechapem...
.... ale tak ak s tou pomocou niesi spokojna tak si zavolaj svoju rodinu alebo nejaku kvalifikovanu platenu pomoc.....aj ked moralne pravo na pomoc od rodiny tu urcite je na uvazenie v takychto kritickych zdravotnych problemoch ake spominas ale to si predstavujem skorej tak ze ak rodina vychadza a ma priatelsie dobre vztahy (ktore ste neudrzovali za ten cas co ste verili ze si zo vsetkycm vystacite sami...) uz sa automaticky moze v takychto tazkych situaciach skorej spolahnut...ak sa vztahy neriesia tak sa takemu pristupu az tak zase necudujem... ale to je tazko posudit z jedneho prispevku...
ja si zase myslim, ze v dobre fungujucej rodine ide aj o pomoc, moj muz je max. pracovne vytazeny, caste sluzobky, z prace sa vracia az vecer, preto s nim cez tyzden nemozem absolutne ratat, dokonca ani vtedy, ak treba ist s detmi k Dr. , tak nemoze. Rodicov mam na dochodku a tak pomahaju - ale robia to radi predpokladam. Ja ich enziadam a nenariadujem, ze to treba, mama sa ma sama pyta, kedy mozu postrazit deti a tak ja vtedy upracem, idem so sebou k Dr. , na vacsie nakupy atd.. proste co treba a na oplatku ich zavlom k nam na obed a vsetkym nam je takto super.
Zdieľam väčšinový názor - svokra a ani zvyšná rodina nie je povinná pomáhať. To, že z ich strany nie je absolútne žiadny záujem pomôcť v čase núdze, je asi problém vzájomných vzťahov. Skôr ma zaráža, že v celom tvojom obsiahlom článku nie je ani zmienka o tom, ako ti pomáha tvoj manžel, ktorý povinný pomáhať je!!! Ja si predstavujem, že ak ide matka do nemocnice, partner si berie OČR alebo dovolenku a je so zvyšnými deťmi doma. Alebo som naivná? 😕
@hadassah manzel ma dokonca narok na platene volno pri odvoze a dovoze ak ma pamat neklame. A na starostlivost o deti pocas hospitalizacie je OCR.
§141 ZP osobné prekážky v práci:
b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca; pracovné
voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho
zariadenia a späť
Ja som sama so troma detmi v tom istom meste mám rodičov a teda nepomáhaju mi vôbec. Mama sa vôbec nezujíma a otec toho zas keby som požiadala ten by mi to vykrikoval ešte hádam do môjho dôchodku. U mňa sú krušné hlavne rána ked ich vychystávam do školy a ja idem do práce, vtedy vstávam o pol šiestej aby som všetko postíhala a 7:15 už sedíme v aute.
Manžel je stále preč, domov chodí len na víkendy , niekedy príde večer cez týždeň , prespí a na druhý deň je zase niekde inde. Ale zas ked je doma tak po určitých ostrých vyjasneniach doma pomáha aj s malou a aj s bytom .
Mňa len zaráža napríklad ten kufor v chodbe ktorý si tvoj muž nevybalil a " očakával " že to urobíš ty . Prečo ?
Osobne si nemyslím že je problém medzi tebou a svokrou ale medzi manželom a tebou a vaším striktným rozdelením úloh . Starať sa o tri deti a viac je niekedy psychicky náročnejšie ako manažérske povolanie a preto by som trvala na tom že ked je manžel doma nech ti maximálne pomôže.
Tak u nás to našťastie takto nie je - máme jedno dieťa, a veľkú podporu z mojej aj manželovej rodiny.
Nepíšeš, ako staré sú tvoje detičky, tiež ani nič o svojich rodine - len o svokre, švagrine, nemôže ti pomôcť tvoja rodina?