Ako si vaše deti rozumejú s nevlastný mi rodičmi?! Je ťažké nahradiť mamu alebo otca, čo všetko ste museli vynaložiť, aby to medzi vami a tou druhou stranou klapalo?!🙄
@17juraj17 nie nie, nemyslela som to tak, že príde nový otec alebo mama. To ani nechcem. Mama aj otec je len jeden. Som skôr zvedavá, ako si deti zvykali na to, že zrazu je v rodine nový člen, ktorý viacmenej nahrádza tu funkciu.
@labutienka82 Prave o tom som hovoril. Deti si na to nezvykaju. To pride samo. Je to prirodzeny proces, kedy od kamarata s cim by mal zacat to samo prejde do rodica. Ak by to malo vyzerat tak ze tento ujo alebo teta ti teraz nieco povie tak musis posluchnut tak deti to rebelsly odignoruju alebo zamietnu.
@labutienka82 s mojim partnerom si moje deti veľmi dobre rozumejú. Sama som mala obavu a velkú ako ho zoberú. Ale ako sa zda všetko prebehlo fajn. Dokonca s mojou 18 ročnou dcérou si zo mňa utahuju a robia srandicky, co s vlastnym otcom teda nehrozilo. Teraz bude mat dcera stužkovú a vobec neuvazovala, ze by mojho partnera nepozvala, práve naopak, pozvala jeho a svojou otca nechce ani vidieť. Bojí sa ze by tam spravil hambu. a velmi dobre vie ze naozaj by to bolo zlé. Chce to urcite čas, aby si deti zvykli na nového "ocino"a trpezlivosť, tú hlavne. 😊
@jankastraskova moja mladšia si zvykla hneď, chytil ☺️ ju na srandičky, s tou staršiu to bol trošku väčší problém, chcelo to čas
Zo zaciatku velmi tazko. Prechadzali sme obdobim ignoracie, tolerancie, neskor to bol kamarat a po roku rodic ktoreho respektuju viac ako vlastnu matku. No na tomto vztahu zapracoval moj partner. Ja som do toho nijak nezasahovala.
@horalka1986 je dobré, že to aj docielil, nezasahovala si možno aj preto, lebo si videla v ňom snahu. Všetko by malo ísť prirodzenou cestou.
@labutienka82 je dobre drzat za kazdych okolnosti spolu. Preto som nezasahovala. Jeho vychovne metody maximalne schvalujem. 😊
@horalka1986 😀
Ahojte, ja som to s deťmi mala asi najjednoduchšie aj keď v živote nie ľahké. Keď sa nam po 3 rokoch manželstva narodilo druhé dieťa, dozvedeli sme sa,že manžel je onkologický pacient.Robili sme možné aj nemožné, ale prognózy neboli dobré. Bojovali sme 3 roky......Takže môj mladší syn by si svojho ocka nepamätal, keby sme nemali doma fotky nrchodili na cintorín a nerozprávalu zážitky. Staršia dcérka bola ockova princeznička a všetko vnímala aj vážnosť situácie. Jej sa za ockom veľmi cnelo a po večeroch mi bežne plakávala. Zvlášť keď sme mali nejakú mužskú návštevu z rodiny ktorý sa deťom venoval. Vtedy jej to ocka veľmi pripomenulo...rok a pol po manželovej smrti sa začal jeden známi viac zaujímať o deti. Brával mi ich na ihrisko. Prišiel ochotne strážiť a urobil mi poriadky v počítači. Keď som si uvedomila o čo mu ide začala som ho v strachu odmietať že som matka dvoch deti....no v podstate bolo neskoro lebo moje deti si naňho tak zvykli,že čokoľvek bolo treba v domácnosti urobiť sami mi vraveli, aby som ho zavolala nech to da konečne doporiadku... Prvá bola moja svokra, ktorú požiadal o povolenie do vzťah, až tak šiel za mnou.Po pol roku vzťahu ma požiadal o ruku s argumentom, že nemieni čakať kým pre deti budeme obaja trápni, že deti potrebuju otca teraz....moje deti sa sami pýtali, či mu môžu vravieť ocko, lebo ich ocko je už v nebi...môj syn nebol nikdy spokojnejší, všetko robia spolu a moja dcéra je ockova princeznička, ktorá sa chodi k ockovi mojkať a on je ten, ktorý podpisuje žiacku knižku. Samozrejme, že som mu fala plnú dôveru čo sa týka výchovy. A mnoho výchovných veci riešime tak, aby sme deťom neublížili, ale zároveň aby vnímali našu autoritu. Keďže teraz čakám tretie dieťatko a ja som na rizikovom, všetka zodpovednosť je na ňom.Nákupy oblečenia, pomôcok aj učenie sa s deťmi..všetko ešte aj výlety z ktorých mi iba foto posielajú. ja ani pri sporáku nepostojím. Keď sa večer modlíme deti stále ďakujú, že majú takého skveleho ocka.To je pre nás oboch najviac....
@labutienka82 Myslim ze to beries zo zlého konca. Tvoj partner by nemal byt hned rodicom no mal by mat prirodzenu autoritu ktoru si musi budovat co u deti v pubertálnom veku je viac ako tazke. Ako si ju vybuduje je uz na nom a povahe deti. Ak pride k vam s tym ze tak to som ja vas novy otec tak je vsetko stratene. Ak bude pre deti vzorom moze sa stat plnohodnotnym rodicom . Chce to vela casu a nadmieru trpezlivosti ale rodicom sa moze stat v plnej miere.