Ako sa zmieriť s rozvodom rodičov?
Mam 27rokov a uz od dvadsiatky nezijem s rodicmi v rodnom meste, v sucasnosti som uz vydata a planujeme s manzelom zalozit rodinu. Viem ze uz som dospela, ale neviem sa vyrovnat s rozvodom rodicov, myslela som si, ze budu navzdy spolu aj napriek problemom, ani by mi nenapadlo, ze sa raz skutocne rozvedu.
Uz su rozvedeni viac ako rok, no ich rozvodu predchadzal rok plny trapenia, kedy sa “ rozchadzali a schadzali”. Bolo to strasne obdobie a velmi som to prezivala a trpela, zacali mi vtedy aj uzkostne stavy .Mam svojho otca rada, no vzdy som mala lepsi a blizsi vztah s mamou. Posledne roky som chodila domov malo no aj tak som bola velakrat svedkom otcovych neprimeranych az miestami agresivnych reakcii a bolo mi mamy luto, ze ma take manzelstvo. Moj otec je dobry clovek ale je tazke s nim zit, vzdy musi byt len po jeho. Posledne 3 roky uz som na mame videla ze je velmi nestastna zakazdym, ked som prisla domov. Dozvedela som sa aj o dlhoch, ktore vdaka otcovi mali a ktore ona dlhe roky zanho splacala, a kvoli tomu si nemohla nasetrit ziadne peniaze hoci ma slusny prijem, nemoze ani po 50ke zit konecne bezstarostne a bez uveru.
Nakoniec si mama nasla frajera a vtedy zacali tie obdobia “rozchodov a navratov”.
Ako som uz spomenula, uz su rozvedeni rok, nemaju stale vysporiadany majetok a spolocny dom je momentalne prazdny, snazia sa ho predat. Otec si uz medzicasom tiez nasiel novu partnerku pri ktorej zije.
Aj ked viem ze taketo veci sa deju v kazdem druhej rodine, a osudy inych ludi su ovela horsie, neviem sa s tym zmierit a velakrat sa pozabudnem a ked pomyslim na to, co vsetko sa stalo ani tomu neverim, ze sa to vobec mohlo stat.
Ked na to pomyslim, tlacia sa mi slzy do oci a casto sa mi sniva aj s “nasim” domom, je mi do placu lebo viem, ze uz tam nikdy nevkrocim a mam tam tolko spomienok…
Najhorsie je, ze vdaka tomuto sa mi dost zhorsil vztah s mamou ktory sa stale nenapravil do povodneho stavu, ako keby som ju stale podvedome vinila z rozvodu kvoli tomu ze si nasla milenca, no ked sa nad tym zamyslim, ako zena ju chapem, moj otec si zije len sam pre seba, a dlhe roky si nevazil koho pri sebe ma, je to sice moj otec a mam ho rada no sama by som nechcela taky zivot, aky mala moja mama s nim, no aj tak si nemozem pomoct. Ani po roku a pol nie som ochotna zoznamit sa s jej partnerom, nedokazem to, hoci na mame vidim ze je ovela stastnejsia aj napriek existencnym problemom, ktore teraz musi riesit, kedze kvoli otcovi nema ziadne peniaze. Nepoznam ani otcovu partnerku no mam pocit, ze by som sa s nou dokazala zoznamit skor ( mozno kvoli tomu, ze s otcom nemam taky blizky vztah).
S otcom mam stale rovnaky vztah ako cely zivot, parkrat do mesiaca si zavolame alebo napiseme.
Keď človek opustí rodné hniezdo a založí si svoju rodinu býva mu ľúto za tým čo bolo.Az, keď sa stanes mamou až vtedy skutočne dospejes a pochopíš strach rodičov.Aj oni majú právo byť šťastní v dnešnom svete na medailu, že boli spolu tak dlho.A predstav si ako trpia menšie deti rozvodom, keď ty to tak prežívas.Nezomreli stále sú tu buduj tie vzťahy, ktoré sú.
@drzaopica ano to si stale hovorim, ze ved nic take hrozne sa nestalo, su obaja zivi a zdravi, neprisla som o nich. Ale uz to nikdy take nebude ako predtym, vzdy som sa rada vracala “domov” a teraz uz sa nemam kam, a ked na to pomyslim tak to boli aj po roku a pol.
ani sa mi to nechce čítať, stačila mi prvá veta. vo veku 27 rokov by si mala pochopiť, že lepšie je rozviesť sa a ako-tak komunikovať normálne (ohľadom detí, hoci aj dospelých), než byť spolu do smrti a žrať sa deň čo deň. neviem, čo všetko píšeš v príspevku, lebo fakt je to román, ale vyrovnaj sa s tým a pochop, že ľudia sa proste rozvádzajú...
a vrátiť sa máš kam. navštíviš matku a otca. aký problém?
paneboze, mas 27, dospej konecne!
Ach jaj 🙈 rozumiem že ťa to mrzí že to tvojim rodičom nevyšlo… ale nebuď detinská… radsej by si bola keby žili naďalej spolu a trápili jeden druhého? Proste sa zmier s tým, že im to nevyšlo a tiež majú právo na to byť šťastní, aj keď s inými partnermi. To je predsa to, na čom záleží a ako dcéra by si im to mala priať.
@ckocka nemyslím, ja som dlhé roky sa "modlila" aby sa naši rozviedli, bála som sa o mamu, lebo hlavne pod vplyvom alkoholu bol otec nevyspytateľný. A teda sa mi uľavilo, že sú od seba konečne, ale stále v kútiku duše by som si priala aj po rokoch, aby boli spolu a rozumeli si. Nemyslím, že je to sebecké, je to len o tom, že proste je nepríjemné, ak sa dvaja teba najbližší ľudia z detstva odcudzia a rozpadne sa všetko.
Chudák Tvoja mama. Mala by si pri nej stáť a podporiť ju.... nie viniť ju z rozvodu, ktorým sa oslobodila z nešťastného manželstva. Je to od Teba strašne detinské a egoistické. Naviac to, že s mamou sa Ti zhoršil vzťah, lebo ju obviňuješ ale s otcom si ok, napriek tomu, že to bol on, kto Tvoju mamu "terorizoval", zadĺžil a aj dohnal k rozvodu. Jeho prečo neviníš, že sa k nej tak správal?
@jankalukasova výstižné....
Ja som mala rodičov v podobnej situácii len bez pôžičiek. A ja teraz zas mamu vínim za to že sa s otcom nerozviedla. Zničila si zdravie, nám detstvo a prišla o roky kde mohla byt s človekom v ktorom mohla mať v starobe skutočnú oporu. Nebuď detinska a dopraj jej nový začiatok. Ty žiješ v kľude a preč tak nechci aby brala ešte na teba ohľad. Vychovala ťa dala ti vzdelanie tak jej to vrat.
To mali byť spolu kvôli Tebe? Mama by dalej trpela ale Ty by si bola šťastná. To je dosť sebecke. Každý ma právo byť šťastný dokonca aj matky.
Miesto toho aby si bola stastna ze sa mama zbavil gule na nohe este ju odsudzujes. Aby sa ti to v zivote nevratilo. Sa nad sebou zamysli aj nad avojim "skvelym" otcom.
@jankalukasova ved prave ze ja si to vsetko uvedomujem, som rada ze je stastna aj to vidim ze je ovela stastnejsia, aj ju chapem ako zena, sama by som s takym muzom zit nechcela. Keby ste pozornejsie citali ten prispevok tak tam to vidite napisane. Aj ked si to takto poviem tak stale mam v sebe akysi blok, neviem ako to zmenit, uz som rozmyslala aj nad navstevou psychologa, lebo asi to nie je normalne aby som takto prezivala rozvod rodicov. Ja si to uvedomujem ze nie je spravne ju “vinit” z rozvodu lebo ona to nesposobila, ale sposobil to otec, keby nerobil to co robil nemala by dovod hladat unik zo vztahu a ineho cloveka, vzdy bola starostliva matka a manzelka. Ale proste nas vztah ochladol.
Co sa otca tyka, myslim ze s nim nemam extra dobry vztah ako maju mozno ine deti so svojimi otcami, myslim ze nie je normalne byt s otcom v kontakte len par krat do mesiaca, a navyse ked som na 99% inciatorkou kontaktu ja. Ale bolo to tak vzdy, co sa nasho vztahu tyka, nic extra sa nezmenilo.
@marsmykkok Detské myslím nevyzreté. Malé deti sú egocentrické, nedokážu vnímať svet z perspektívy inej osoby.
@eeffka Precitajte si to prosim lepsie, a aby sa Vam toto zastrajanie raz nevyplatilo…
@marsmykkok ved to, ze aj ked clovek vidi tu realitu, stale ma v sebe akusi detsku predstavu, najma ak vyrastal aspon v ako-tak usporiadanej rodine, kde to (aspon pocas detstva ) fungovalo.
A najma ked clovek vidi, ze v inych rodinach( napr. v manzelovej) mali tiez rodicia rozne krizy, ale nakoniec to prekonali a zostali spolu, tesia sa spolocne vnucatam atd…
Ak ťa vzťah k rodičom naozaj tak trápi, psychológ alebo nejaká rodinná terapia je namieste, prečo to nevyužiť?
tak som to docitala a uprimne - ty ten rozvod neschvalujes pre vlastnu pohodlnost. Chces povodnu rodinu a povodny dom a hlavne povodne bezpecie a pohodlie. Aj za cenu, ze by sa trapila tvoja mama. Mozno ta trapi to, ze neuvidis majetky? Podvedome si pocitala, ze ti nieco ostane. Voci mame si velmi nespravodliva. Uprimne nechapem tvoj postoj. Niesom si ista, ci ti dochadza, ze tvoja mama trpela velmi dlho hlavne koli tebe. To, co sa dialo u vas doma sa tam dialo cele roky, ale ked si bola mladsia a nemala povedomie o vztahoch, tak si si to neuvedomovala.
Na to, ze pises, ako dobre sa o teba mama postarala, jej davas pekne podakovanie :-/
a pises - detsku predstavu. Ty niesi dieta. Mas 27 rokov 🙄
Neviem, asi len to musis prijať, ze je to tak ako to je, je to medzi nimi. Mozes byt im dobrá dcera, aby boli radi, ze dobre zijes, si stastna. To ich bude tesiť oboch, ze si stastna. Je to ich cesta zivota, uvidis ako to bude este, teš sa ze ich máš.
@kittykat22 a my sa pozname ? Lebo toto co tu pisete by som si ja osobne z jedneho prispevku o niekom nedovolila pisat, ale chapem, na internete ma kazdy “velku hubu”.
Co sa majetkov tyka ako pisete, s nicim nepocitam ( uz davno viem, ze vdaka otcovi nic “dedit” nebudem) prave naopak, mame som pozicala peniaze aby mala kde byvat s novym partnerom.
ja by som ti to v pohode povedala aj do oci. To ma nepoznas. Nechapem, ako mozes byt taka sebecka. Ty si totalne sebestredna a myslis len na seba. Co takto dopriat mame stastie? Z nosa ti neodpadne. Si mizerna dcera ... Mozes sa hanbit.
Nebudes verit, ale vsetci sme si pozicali peniaze na byvanie :D a zadlzili sa az po usi pomaly do dochodku.
Dobry clovek? Ten, co si presadzuje svoj nazor za kazdu cenu? Reaguje agresivne? Narobi dlhy? Fakt?
Mas velmi skresleny nazor..
A namiesto toho, aby si bola stastna, ze aj tvoja mama ma po rokoch sancu na normalny zivot a na lasku, tak tu vyplakavas, ze TY sa s tym nevies zmierit... Lebo TY sa nemas Kam vratit... To si sa tam citila dobre? Utrapena mama, agresivny otec presadzujuci si svoje.. zatvarat oci je tak lahke, ze?
Si nezrela a sebecka.
A Este jedna vec, to, ze niekto spolu zostane cely zivot, po tom ako preskakali vazne krizy este neznamena, ze su stastni.. ano, stane sa aj to, ale casto su za tym prave ine dovody. a.ak su, ver mi, ze by si tak zit nechcela. Nik sudny by nechcel...
Si dost stara na zlozenie ruzovych okuliarov..
Je super, ze si to uvedomujes. Chapem, ze by si bola stastna ak by rodicia boli spolu a mali sa radi. Ale treba prijat pravdu, ze keby spolu ostali, nicilo by ich to, trpeli by obaja a to by si nechcela. Teraz maju sancu KONECNE zit, tak im to nekaz. Ak ich mas rada, premoz sa a zoznam sa s ich partnermi. Nemyslim si ze potrebujes psychologa, potrebujes len urobit tento jeden krok.
@whatever1 dakujem, myslim ze mate pravdu.
@kittykat22 tak to ste potom dobre mimo ked ste schopna urazat cudzieho cloveka a robit mu “psychologicky profil osobnosti “na zaklade jedneho prispevku sa tu vyjadrovat kto je aka mizerna dcera apod. :D uz ani nekomentujte prosim, pekny vecer.
@beronsche tak nevzhliadam k nemu, neobdivujem ho ale je to moj otec, nevnimam ho, resp. nechcem ho vnimat ako zleho cloveka, aj ked urobil co urobil, mama je teraz spokojna a koniec koncov ani ona ho nevnima ako zleho cloveka, len proste to bol toxicky vztah a nebola s nim stastna.
Tvoji rodicia splnili svoju rodicovsku povinnost, vychovali deti, dopriali im domov a istotu, aj ked to zrejme neboli idealne. Ale teraz maju pravo zit svoj zivot, hladat svoje stastie aj kazdy sam. Ty si dospela, mala by si sa na to pozriet s odstupom. Co by im prinieslo ak by ostavali dalej spolu a trapili sa v nefunkcnom vztahu? Preco by to mali robit? Oni nemaju pravo na zivot podla svojich predstav?
To je detský (sebecký) postoj - rodičia sú tu iba pre mňa a musia podriadiť svoj život mojej spokojnosti. Ako to zmeniť - prijať fakt že to tak nie je.