Ako sa vyrovnávate s tým, že sa vaše deti neučia na dobré známky?

Hladala by som pricinu preco to tak je, ci nezvlada ucivo, ci je nepozorny, alebo jednoducho na to nema hlavu… Rozdiel je v tom ci sa neuci na dobre na znamky, lebo sa neuci alebo sa uci a napriek tomu ma zle znamky. Lebo ak dieta spravi svoje maximum a ma zlu znamku tak v tom pripade byt rad ze nie je horsie…Povedzme si uprimne znamky nie su ukazovatelom uspesnosti ani stastia v zivote. Niekedy trojkar, stvorkar moze mat v buducnosti lepsi zivot ako jednotkar.

A aké známky majú? 3ky? 4ky? No, osobne poznám dosť veľa kamosov čo chodili na gymnázium mali čisté 1tky a robia na pokladni alebo menia prácu lebo ich nič nebaví 🙂 časť sú lekári a právnici. A potom, ostatní, 2,3,4kari a podnikatelia, pracujú v zahraničí, majú sa oveľa lepšie čo sa týka peňazí.

Má trojky, s učením pomáham, má 12 rokov.
Mám pocit,že nemá žiadne odhodlanie. Ak ju necháme učiť sa bez dozoru a kontroly väčšinou to nedopadne dobre.. rozprávala som sa aj so psychológom a povedal,že zrejme ešte nie je vyzretá na samostatné učenie.
Pri učení sa rýchlo frustruje. Nemá žiadnu metódu aj keď jej radím s rôznymi spôsobmi ako na to. Mám pocit,že je to z pohodlnosti, ale možno je to už za jej hranicou.

keď som nechcela aby mali deti zlé známky tak som ich denno denne skúšala, rátala s nimi matematiku, písala diktáty, skúšala rôzne predmety, preskúšavala slovíčka z angl. ...
jednoducho som pri de´tom sedela celú zš..

@deti95060810 aj ja som to robievala. To mala dobré známky.. minulý rok som povolila, lebo som už nevládala. 6rokov môjho a jej nervovania.

Znamky nie su vsetko. Uci sa tak ako jej to ide prirodzene. Nebifli sa, ale napise to co vie a to co si zapamata.

A trest by nepomohol? Vsetko sa sama nauc, lebo nebude mobil, Tv....
Je uz naozaj velka, aby nechapala dolezitost.

Podľa mňa známky nie sú všetko.Moje dieťa dostáva známky 1,2,3 niekedy aj 4 keď učenie odflakne.Na vysvedčení máva 1 a 2,teraz je 9.tacka.Nerobim si z toho ťažkú hlavu.Ked treba vysvetlím jej učivo vyskúšam ju.Mam kamarátky čo sedia pri deťoch aj tri hodiny aby sa naučili a mali čisté jednotky.To už je choré.

Nevyrovnávam. Akceptujem a podporujem, nech sú akékoľvek známky. Z jedného jediného dovodu - ako žiačka som bola pod tlakom rodičov na výkon, na známky. Tlkli mi do hlavy, že musim mat same jednotky a ked som ich mala, “no a čo, učíš sa pre seba” a ked som dostala 2, “nemohlo to byt lepsie?” Naopak, brat pomaly prepadal a toho absolútne neriešili. Dosť ma to poznačilo na dlho a tak toto je to, čo deťom nikdy v živote robiť nebudem. Teraz po rokoch mozem povedať, že brat je mega úspešný vo svojej praci napriek tomu, že ledva skončil skolu (a som nanho hrda, ako maka) a ja robím úplne nieco iné, ako som vyštudovala na ziadost rodičov, aby som ich nesklamala. Takze toto som si upratala v hlave ako prvé, že nie, same jednotky z každého predmetu nie sú alfa omega všetkého. A potom sa a deťmi veľa rozpravam o známkach, že to je len cislo. syn je v matike génius, ale geografia ho nebavi a proste nejde mu to, ale nedá sa byt top vo vsetkom. Jedine, čo si sledujem, či sú horšie známky získané flakanim alebo z iného dovodu. Z tej geo bol tak smutný, lebo nachytal zle známky po mesačnej chorobe, takze som navrhla spoločne učenie (vtedy bol piatak). Ale hneď som zdôraznila, že nie kvôli známkam, ale aby tomu porozumel. vysvetlili sme si to, ja používam veľa názorných príkladov, aby to nebolo len biflenie, venovali sme tomu kopec času. Najprv hundral, ale nakoniec ho to aj zacalo baviť a aj známky sa mu zlepšili. A vlastne problém bol v tom, že on len nerozumel učivu, ktoré zameškal kvôli chorobe a ucitelka mi nic nedarovala, práveže si velmi nesadli a to syna demotivovalo. vždy som ale zdôrazňovala, že nech dostane akúkoľvek známku,
vidim, že pre to nieco urobil a to je podstatne, nie to cislo. Ani neviem, ale toto ho povzbudilo k tomu, že sa začal viac ucit, že stačilo len objaviť ten jeho vhodný prístup (nehucat, nedávať tresty, nevyhrazat sa a podobne - to by sme sa nikam nedostali). Takze ja by som poradila najprv sa s tým zmierit, že naozaj známky nie sú všetko a dieťa cíti, že je lubene, aj ked nemá same jednotky. Potom možno odsledovať, v čom je problém - ak nie je zrelé na samostatne učenie, skusit párkrát ucit sa s ním. Áno, ja často pocuvam, že “ale s nami sa nikto neucil” a bla bla bla. No nie, ale prečo napomôcť dieťaťu prist na to, aka technika je pren najvhodnejšia?

A čo je u nás este rozhodujúce, je čas učenia - viem to podľa seba, ja sa cez den nedokážem naučiť nic, padne večer a idem ako pila (robím si tiež skolu). Syn ma takto čas max do 18tej, po tomto čase už je unaveny, piští, hoci je to inak ťažká puberta, čo ma všetko na saláme. Ak nieco nestiha, že napr nieco mame, privstanem si vynimocne rano a naučí sa to.

@stanulienkat ja som už skúšala ozaj všetko. Ona sa aj namotivuje ale rýchlo ju to prejde.

A trapia tie znamky aj dceru, ci len teba?

@akvi áno, ale nie na toľko, aby ju to zmobilizovalo do zlepšenia...

@gaborka28 z toho čo si napísala som si urobila screenshot. Budem si to každé ráno čítať a snáď mi to pomôže. (Myslím to vážne ❤️)

Co tak doučovanie?

Vadia ti známky alebo skôr máš pocit, že dieťa nie je dostatočne chytré a je to pre teba ťažké akceptovať?

Kazde dieta je ine a teda potrebuje inu mieru pomoci. Ja som sa v podstate s detmi nemusela vobec ucit, ale ani so mnou a s manzelom sa nikto neucil a mali sme jednotky (aj deti). Ak Tvoje dieta potrebuje Tvoju pomoc, tak by si jej pomoct mala. Lenze ta pomoc by mala byt orientovana takym smerom, aby si ju ucila, ako sa ma ucit. To znamena, ze napr. ak sa uci dejepis, tak jej povedz, nech si to precita a potom sa o tom rozpravajte, snaz sa orientovat otazky tym smerom, aby ste presli to dolezite, aby vedela, co sa naucila. Casom pochopi, ako na to, a nebudes sa musiet s nou ucit.
Ale este dolezitejsie je, aby ste spolu zistili, co ju naozaj bavi a tym smerom by si ju mala orientovat.

Ahoj, moja dcera je natom rovnako. Má 10. Pokiaľ nad nou denne stojíme a ideme každé učivo s ňou je to lepšie. Ale iba v predmetoch ktoré sa dajú naučiť - zemepis, prirodoveda atď. Matiku “nevie” My sme už nevládali prísť z práce a denne vysveťľovať a preberať ešte raz to, čo sa mala naučit v škole. Ja to častokrát neviem ani pochopiť prečo to “nevie” Boli chvíle keď som plakala aj ja aj ona. Ona na veľa vecí aj kašle. Mala 4rky z predmetov ktoré sa trebalo “len” naučiť. Mňa mrzelo najviac keď sama prišla a povedala, že mamka aj ja chcem dostať jednotku … popravde trápime sa a sama sa bojím, čo bude teraz na 2.stupni … Mne osobne nevadí ze nenosí samé jednotky, poznam ju aj jej povahu a viem, že sú doležitejšie veci. Ale nechcem aby sa sama cítila menejcenne voči deťom s čistými jednotkami.

Môj 12 ročný je dyslektik, dysgrafik,dyskalkulik ,dysortografik . Má oslabenu sluchovu pamäť .
Dlho som si to nechcela priznať .bola som z tých ,čo si mysleli ,že tie deti teraz radi psychológovia zaskatulkuju do dys diagnóz .
Má minimálne ulavy v škole . Na konci 6 ročníka mal dve trojky . Matematika a slovenčina. Snaží sa ,trávime veľa času za učením ,ale jednotky to nebudú . Zato napríklad angličtina mu ide .nie síce gramatika ,no jednoduchú konverzáciu v zahraničí si už naostro skúsil minulý aj tento rok ,keď bol na to odkázaný.

Okrem toho ,že sa snažíme z neho vyžmýkať maximum , zameriavame sa na to ,čo mu ide ,a to zdokonalujeme . Ma onedlho 13 a už druhý rok túži ísť študovať autotroniku . Má sen ,a to je dôležité ho v tom podporiť ,občas nakopnúť ,namotivovať , určiť mantinely. Vie ,že sa učí pre seba a hoci občas úraduje aj lenivosť , často v ňom vidím kus jeho snahy

A co sa stane, ak bude mat zle znamky? (to nie je provokacna otazka, toto je otazka, ktoru by si si mala dat, aby si sa dostala k podstate)..

Ak je to pohodlnosť, to by u mňa neprešlo. Moji chalani to pokazili minulý rok hneď začiatkom, 4-5 nosili asi 2 týždne. A domov prišli s úsmevom, že nič nebolo. Len som na to prišla a už mali režim. Škola a nič iné. Žiaden telefón, žiadna telka, žiadne von. Každý jeden deň doniesli tašku, a každé jedno učivo museli vysypať. Doplatili na svoju lenivosť, držala som ich dva mesiace. Viac sa neopovážili nevedieť niečo. Známky nakoniec vytiahli.
Aby ste ma nemali za tyrana, nie sú hlúpy, učia sa s ľahkosťou. Ale lenivosť otvoriť zošit a prečítať si 10 riadkov ma vytocila. Lebo obaja sú ako špongie, naozaj im stačí prečítať si jeden dvakrát a majú to v hlave

@akvi toto by aj mna zaujimalo a zaroven sa (ak Ti to nevadi) vratim k nasej davnejsej debate o znamkovani. Aj toto tu je (aspon podla mna) ukazka toho, ze nie je problem v znamkovani, ale v rodicoch. Mna totiz ako matku zaujima, co moje dieta vie, znamky som nikdy neriesila a nie je to kvoli tomu, ze moje deti maju jednotky, skor si myslim, ze vdaka tomu maju tie jednotky-lebo nikdy necitili tlak na znamky a ked nieco nevedeli, tak som doucila. Ale vacsina rodicov tlaci na znamky a tie vedomosti su az potom zaujimave, ak vobec. A toto sa velmi lahko prenasa na deti.

Poznam vela trojkarov, z kt. su manageri, podnikatelia a dalsie dost dobre zarabajuce povolania.
Dokonca teraz cez leto som stretla spoluziacku zo zakladky, tam jednotkarka, na gymply uz tak 2-3, na vysku ju nezobrali, isla do zahranicia, spravila si tam vysku a perfektne sa uplatnila v zahranici.
Znamky (jednotky) este neznamenaju uspech a dobre platenu pracu, takze nebrala by som to tak dramaticky.
A plus ber do uvahy, ze v ich generacii je ich uz menej = mensia konkurencia, cize jednoznacne i s 3kami to vie dotiahnut daleko 🙂.

@dskjhfdlkdjhl toto by som nerada tu rozvijala, lebo to zase bude na 10 stran a zahltime autorke otazku 😅

@akvi OK, aj ked si myslim, ze by jej to mohlo otvorit oci. Podebatime casom niekde inde.

@dskjhfdlkdjhl no ja cakam na jej odpoved, mozno sa to tu rozvinie tak ci tak..

@dskjhfdlkdjhl z pozície"moje deti majú jednotky " sa to trošku horšie chápe.
Nejde mi ani o známky ako také, ale o to,že jej vedomosti sú na takéto známky, ona s tým nemieni nič robiť a ja sa na to neviem povzniesť.
Hnevám sa na seba, že sa od toho nedokážem odpútať.

Autorka-ano, moje deti maju jednotky, to vsak neznamena, ze to chapem horsie, ucim takmer 30 rokov, takze myslim, ze mam naozaj dost skusenosti a dala som Ti aj radu, ako sa s nou ucit, jednoducho nejde len chciet, treba aj nieco urobit a ziaden zazrak Ti nikto neporadi, to mi ver.

Nemyslim si, ze znamky su faktorom pre ktory by som trapila dieta alebo seba. Ked to nejde, tak to nejde. Dolezite je aby nasla co ju bavi a to co ju bavi v tom ju podporuj. Nemusi to byt skola ale aj koníčky. Napriklad ma rada psov, tak chodievajte do utulku venčiť, rada sa maľuje, tak sa maľujte spolu a Študujte o starostlivosti o plet, uci sa lahko jazyky, tak sa tomu venujte a tak. Pozri sa ja tiez nepytam kadernicky ake mala znamky. A poštárka co mi nosi postu je spolužiačka zo základnej skoly, ktora sa ucila na jednotky. Jedna jednotkárka tu vybera smetisky a robi len vselijake pomocné prace. Podla mna len preto, ze rodicia neobjavili, co ich bavi a dotlačili ich na zle stredne skoly. Kde sa proste tie baby nenasli. Neexistuje ziaden vzorec, ktory povie, ze ty si jednotkárka a budes mat Dobry zivot a skvelú pracu. Dolezite je aby sa naucila snazit, aby bola trosku priebojna a v zivote sa nestrati. A velmi je dolezity tvoj postoj. Ucila si sa a dostala si trojku a to je v poriadku, tak mame trojku ale snazili sme sa. A nie detom hovorit, ze ani naucit sa nevies alebo to si taka blbá, ze nevies dostat aspon 2. Skúšajte a hľadajte co je jej cesta. Ale to je na tebe ako rodicovi.