Ako sa vyrovnať so stratou blízkej osoby?

15. okt 2024

Prežívame veľmi ťažké obdobie. Pred týždňom nás opustila mužova starká. Bral ju ako druhú mamu a veľmi ťažko nesie jej odchod z tohto sveta. Je to pre nás všetkých veľmi náročné, ale on sa trápi najviac. V noci nemôže spávať a každý deň za ňou plače, nevie sa s tým vyrovnať a hovorí, že to nezvláda. Stojím pri ňom, pokiaľ mi dovolí obíjmam ho a som mu oporou, ale mám pocit, že to nestačí. Boli ma vidieť ako trpí. Máme malé dieťa, ja sa musím držať, hoci tiež mám ťažké noci a zle spávam kvôli tomu čo sa stalo. Ja nesmiem tak veľmi trúchliť, zlomilo by ma to a to nemôžem dovoliť. Obaja sme veľmi citlivé povahy, hlavne keď sa jedná o našich blízkych. Prosím, ako mu môžem pomôcť prekonať to?

bublinka1426
15. okt 2024

cas :(

biba_18
15. okt 2024

tak. čas. čas nie vždy pomôže ale on má predsa vás, takže myslím že jemu čas pomôže…

janinah
15. okt 2024

Kúp mu Persen forte.

marianarem
15. okt 2024

No najviac asi tak, ze mu nechas priestor, aby bol smutny. Mozete sa o starkej rozpravat, robit nejake ritualy, napr. zapalit jej kazdy den sviecku. Musi sa to odsmutit, tam niet inej cesty. Akurat treba davat pozor, ci sa z toho nestava patologicka depresia a to je vsetko.

liv1
15. okt 2024

Ak hovori ze to nezvlada, tak mu vyhladajte psychologicku pomoc. Ulavi sa mu

dominikamacakova
16. okt 2024

Je to len týždeň. Normálne vyrovnávanie je aj to keď človek plače po nociach. Bežne najhorší smútok trvá rok a odznieva druhý rok. Ty netrúchliš a je to pre teba v poriadku, on trúchli a to je tak isto v poriadku.

autor
16. okt 2024

@dominikamacakova ja trúchlim tiež, ale nemôžem sa spustiť ako on, ja som celý deň s malou, nemôžem v jej prítomnosti neustále plakať, nerobilo by jej to dobre, je velmi vnímavá a cíti zo mňa, keď smútim…

benimnadir
16. okt 2024

Nemáš iný liek na to, len čas. Tiež som hľadala kadejaké rady, keď mi zomrel ocino, čas pomohol. Bolesť nezmizla, ale už je znesiteľná.

dorottka
16. okt 2024

Nijako, len na neho netlac a neukazuj, ze mas obavy. Jeho smutenie je uplne v poriadku. Najviac chyb robia blizki, ked ludom davaju deadline na smutenie, to je neuveritelny tlak. Smutok ma velmi vela podob a u kazdeho prebieha inak.

dominikamacakova
16. okt 2024

Mne zomrel muž a tiež som nerevala pred deťmi ani som sa neopúšťala a to bol "trochu" rozdiel ako keby zomrela mužova babka... Však jeho nechaj nech sa s tým vyrovná po svojom.

rorino
16. okt 2024

U mňa bol hlavný dôvod syn,pre neho som sa musela pozbierať ,prekonať a fungovať.Su chvíle keď sa aj teraz dokážem rozplakať,že už nemám ocina,no ale to je život🤷🤷

autor
16. okt 2024

@dominikamacakova ja naňho absolútne netlačím, to je tak ťažké pochopiť, že ma trápi keď ho vidím ako ho smútok zožiera? mne je jasné, že to bude trvať kým sa s tým vyrovná

dominikamacakova
16. okt 2024

Je to iba týždeň, ako som napísala môže to trvať aj rok, dva....aj psychológ iba počúva a podporuje, žiadna rýchla "pomoc" neexistuje. Mozog si musí zvyknúť na to, že tu daná osoba už nie je a to chce čas, nič iné len čas.

cukroska
18. okt 2024

Chce to čas....všetkých nás to zlomí ,zasiahne aj bolí..Určte by som mu dala niečo na ukludnenie a ak to nepomôže a ani dohováranie tak nie je hanba ani psychológ. Hlavne keď dlhodobo nebude spávať môže to spustiť rôzne iné choroby. Aj depresiu. Úprimnú sústrasť. Bude to časom lepšie. Prežila som v rodine už veľmi veľa úmrtí blízkych ľudí ktorých som milovala..aj otec mi zomrel ked som mala 14.rokov a zmenil sa nám život úplne. Ale časom prebolí...musí!

cukroska
18. okt 2024

Nesmie sa tomu poddať proste. Je v poriadku smútok sj bolesť a ak plače aspoň sa mu uľaví a nedrží to v sebe.Ale nemôže zabúdať,že ON má pre koho žiť.Má predsa VÁS aj inú blízku rodinu a to je najviac! ❤🙏 Život je raz taký...a kľudne mi to prečítaj. Je úplne v poriadku smútiť,aie vysvetliť mu,že jej je možno už lepšie a netrápi sa.A bude dávať na Vás zhora pozor.

vasilpalo
21. okt 2024

Mne zomrel najprv 32rocny syn a o rok manzel.Bolo to v priebehu 2022-2023rokov.Zivot sa mi zastavil.Ani neviem ako som to vsetko zvladla a ako mam ist dalej .Ostala som vo velkom byte sama.Deti mam este dve,tie maju svoje byvanie a rodiny,ziju v inych mestach,nehovorim ze mi nepomahaju,ale maju svoje starosti.Som vdova s nizkym dochodkom a viete ako sa dnes tazko zije,zaplatit ucty a lieky na zivot mi ostava sotva150eur,su odomna este ludia co sa maju horsie,mam aspon kde byvat ,mam co jest a zijem s bolestou v srdci.Je to tazke kto take nieco nezazil to nepochopi.Zamestnat sa nemozem kvoli zdr.stavu a u nas na vychode takych ani nezamestnaju.