Ako sa vyrovnať so smrťou otca.
Pred 4 mesiacmi mi zomrel otec. Zobral si život. Len tak sa rozhodol a ukončil to. Očividne mu bolo jedno, že tu necháva ženu, deti, vnúčatá, ktoré ho tak veľmi milovali. Môj malý 3ročný syn ho spomína pri každej možnej príležitosti, keď sa hrá s legom, tak postaví domček pre dedka, keď kreslí, tak kreslí pre dedka ...proste všetko pre dedka. Mňa toto strašne ubíja, keď vidím ako mu chýba.... Bol to taký šok, že to pomaly ničí celú rodinu. Aspoň ja mám taký pocit, že už nikdy to nebude také, ako pred tým. Každý deň plačem a vyčítam si, že sme si nič nevšimli. Ako toto môže chlap urobiť? Dnes sa mi s ním prvýkrát snívalo odvtedy....boli sme na nejakej veľkej oslave, ja som išla s davom ľudí akoby okolo nejakého sedenia a bol tam môj oco....len tak sa usmial, ja som ho chytila za ruku a išla som ďalej. Od rána nie som schopná nič robiť, len myslieť na neho.... len plačem.Vie mi tu niekto poradiť, ako sa s tým vysporiadať, zmierit alebo ja neviem čo....
To mi je ľúto....toto sa nemalo stať....viem co zažívaš....ja som prišla o ocina pred týždňom...zomrel v nemocnici na zápal pľúc...dcérka o ničom nevie...a.to ma 6 rokov....je to ťažké....tiež sa na neho pýta a ja jej nedokážem povedať pravdu...nakoľko pár dní pred tým prišla o milovaného psika...no ideme to riešiť s psychologičkou....aj tebe poradím....skús nejakého psychológa....snáď pomôže tebe a tvojej rodine....a synček to vie o dedkovi?.... takto malé detičky to znášajú lepšie....a ty sa s tým musíš vnútorné vyrovnať a odpustiť mu....
@katkatonkova ďakujem, aj tebe prajem úprimnú sústrasť. Deti vedia,že dedko zomrel. Staršia, tiež má 6 rokov to berie tak, že zomrel...občas sa na neho spýta, teraz už menej, lebo vidí, že ma to trápi. Syn tiež vie, že dedko zomrel, ale neviem, či rozumie, čo to znamená. Na cintoríne povie ahoj dedko, zo začiatku ho hľadal....povedali sme mu, že dedko je v nebíčku, že ho už bude vidieť len na fotke. Ja som sa posledne dni cítila už celkom fajn, ale teraz do rána prišiel ten sen a je to ako vtedy pred 4 mesiacmi
@ivanka0603 vyhľadaj psychológa mne, keď zomrela babka mali sme veľmi blízky vzťah vyše roka sa mi s ňou snívalo nočné mory.Treba to odsmutit, dať tú zlosť zo seba von drž sa
@ivanka0603 mne ocko zomrel pred mesiacom. Je to stále narocne. Mali sme spoločne plány, veľmi sme sa mali radi. Už nič nebude ako predtým.
Ú teba je to možno o to horšie, že si sám vzal život. To je ťažké prijať.
@ivanka0603 ahoj, pomôže hlavne čas a vyplakať sa. O 4 dni to bude rok, čo môj otec zomrel a asi trištvrte roka mi trvalo, kým som to nejak spracovala. Doktorka mi vravela, že to proste treba zo seba dostať a vyplakať sa.tiež to bolo náhle, takže sme sa s ním ani poriadne nestihli rozlúčiť.
@ivanka0603 je mi to veľmi ľúto. 😢 Prijmi úprimnú sústrasť. 😢
Je to ťažké pre Teba, veľmi ťažké... Hlavne kvôli deťom. 😢😢😢 Skús rešpektovať ocinovo rozhodnutie a odpustiť mu. 😢 Nesud ho, nič mu nevycitaj, prijmi jeho rozhodnutie.
Teraz potrebuje Tvoje odpustenie a pochopenie, aby jeho duša našla pokoj.
Veľmi mi je z toho smutno. 😢😢😢
mne mama zomrela tiež veľmi rýchlo ,ale prirodzenou smrťou. Ale nečakali sme to. Odvtedy delím čas na čas kedy mama ešte žila a čas kedy už nežila... napr. vidím nejaký dátum napr. 2014 - pomyslím si jej to bolo ešte super, vtedy ešte žila moja mama to bolo kráásne, kde sú tie časy... a pocítim smútok v srdci...
moje slečny boli ešte malé, ale my sme im nič netajili - rovno sme im povedali že starká zomrela, ba dokonca boli s nami aj na pohrebe...
Mne zomrel otec ako 25 ročnej a úprimne máš pravdu, už to nikdy také nebude. No rana je ešte čerstvá a postupne sa to zlepší a ty sa naučíš ako žiť dalej. Ak by si mala problémy tak určite smer psychológ, terapia, knižky o strate. Mne napríklad pomohlo písanie, niektoré moje listy otcovi som aj publikovala a ľudia sa mi ozvali, že to tak cítili rovnako. Postupne sa naučíš žiť dalej len treba odpustiť. Tvoj otec si zobral život ale hnev ti nepomôže, skôr sa zamyslieť nad tým ako musel trpieť, že sa takto rozhodol. On nechcel nikomu zle, práve naopak, veľa ľudí si myslí, že sa tak všetko vyrieši. Mne samej veľa ľudí povedalo "aspoň už máte pokoj" hrozné. Treba dať tým citom voľný priebeh a čas. Uprimnu sustrasť.
Len tak sa nerozhodol,urcite mal problemy aj predtym,len ich nebolo vidno,alebo nikoho s nimi nezatazoval,nehovoril o tom,nezatazoval svojimi pocitmi, okolie si to nevsimlo. Ten zivot nikdy nebude taky,ako predtym, a ani nemoze,pretoze sa vela veci zmenilo,vo vasich zivotoch,mysli,pocitoch. To,ze sa ti s nim snivalo a usmial sa,ber ako odpoved,ze mu je dobre na druhej strane a citi sa tam spokojny. Ak mas odvahu,vyhladat odbornu pomkc,niekoho komu vyrozpravas co citis a ten kto nie z tvojho okolia,pretoze nie je citovo zucastneny v probleme,ktory mas.Nebran sa smutku, tvojim pocitom,hnevu ,ale skus odpustit jemu a aj sebe.
O deti by som si veľké statosti nerobila. Sú vo veku, kedy ešte nechápu konečnosť zivota. To že si pri hre syn stále "spája" činnosti s dedkom znamená, že ho mal rád, bol súčasťou jeho života - a to je dobre.
Ty sa musíš dať dokopy. Žiaľ neexistuje univerzálna formulka po ktorej sa ti uľaví. Fakt len čas ti pomôže spracovať smútok a prázdnotu čo po ňom zostala. Zvyčajne rok trvá kým sa človek ako tak vysporiada so stratou a u teba ešte aj s tragickými okolnosťami... Vyhľadaj pomoc odborníka, pomôže ti vyrovnať sa s tým.
Nečítala som komenty vyššie, mne zomrel otec v januári pred rokom nečakane našli ho na dvore susedia, šok smútok stalo sa to v den prvých narodenín môjho synčeka jeho jediného vnuka. Osudový dátum 21.1. smrť otca národnie syna. Hrozne. A na konci roka v decembri teraz mi zomrela časť duše srdce moja milovaná mamka. S otcom som myslela že to boli že nechcem aby to je tak ale čo som zažila pri nej pochopí len kto zažije. Prázdno, žiaľ bolesť nekonečnu a nejakú samotu. V jednom roku obaja ,obaja pomere mladí 63r a obaja nečakane 💔💔 ja jedináčik, doteraz nechápem prečo tak skoro ... Moje nálady sa menia raz sa mi zdá že som ok druhý deň depka a tak ale lepšie ako prvý mesiac ten bol najhorší to uvedomenie si že to je pravda to bol horor zažíva. A posledné dni mi úplne samo ukázalo prezerala som netflix večer a dokumenty a názov , život blízko smrti. Jasné že hneď som to zapla.. a bolo tam veľmi veľa príbehov ľudí čo prekonali klinickú smrť a vrátili sa, ako uzasne im bolo na druhej strane. Pointa prečo to píšem,spomínam skús aj ty pozrieť niečo o tomto a uvidíš že sa ti možno uľaví mne sa veľmi úplne som to zrala očami ako tí ľudia hovorili že boli šťastní že nechceli ísť späť do nášho sveta že im tam bolo výborné. Odvtedy verím že aj mojim dvom je dobré lepšie ako tu že sú doma a spokojní a raz sa tam stretneme. Nech už každý verí v čokoľvek treba veriť ,že na konci dobro zvíťazí a budeme sa mať dobre s nasimi milovanými. Veľa síl prajem
Úprimnú sústrasť 🖤strata blizkeho a milovaneho cloveka vzdy velmi boli a neexistuje na to liek.
Moj otec zomrel ked som mala takmer 25, je tomu 14 rokov uz. S odstupom casu mozem povedat ze najlepsi liek je čas, dopraj si ten cas smutku a zialu a dopraj si smutit. Su to prirodzene pocity. Mne s velkym odstupom casu pomohlo uvedomit si ze aj ked je to bolestive, je to prirodzene a kazdy z nas to zazije, smrt rodica.
@ivanka0603 ahoj kľudne napíš ip ❤️
@ivanka0603 mne zomrel pred rokom 56 rocny ocino za 10 dni na covid. Presne na sestrine narodeniny. Bol to sok pre všetkých. Je pravda, ze uz nic nebude ako predtým. Mojej mamine sa často o ňom sníva, ze sa ma krásne tam hore, dejú sa nám veci, ktoré nás utvrdzuju ze je tu s nami a dáva na nás pozor. Pomôže ti jedine psycholog alebo čas, ktorý bolesť zmierni ale bohužiaľ tu stále bude. Vela sil prajem.
@ivanka0603 pohladaj si psychologickú ktorá sa venuje smutkovej terapii
Niekedy sa naozaj nedá nič všimnúť, lebo dotyčná osoba si necháva všetko vo svojom vnútri a nemá záujem, aby si niekto niečo všimol