Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho?
Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho?Prvý krát v živote zažívame stratu naozaj niekoho blízkeho.Sama mám problém to spracovať,vyrovnať sa s touto situáciou a ako to spracovávali vaše deti (žili sme spolu),staršie deti chápu ale menšie deti/škôlkari ,ako ste spolu vnímali stratu blízkeho a čo pomohlo prekonať tento zial
Detí sa nemusíš báť. Nám sa stalo to isté. Umrel môj nevlastný otec. Znášali sme to s mamou ťažko, ale ako to býva, všetko prebolí, všetko prejde a časom sme už iba v dobrom spominali a s láskou si pripominali. ❤️ Chce to čas a deti tiež potrebujú čas aby to pochopili . Držím palce
Zomrel mi pred 3 mesiacmi manzel.
Pozri si moje starsie prispevky, ako som to vysvetlila synovi. Mal 3 roky, ked manzel zomrel.
Tiez odporucam knihu Smart, kacka a tulipan. Vysla aj v slovencine.
V albume mam aj dalsie knizky.
@oslo1 ďakujem ti veľmi pekne
mne keď zomrela babka, moja najmilovanejšia osoba, chlapci boli ešte malí (1 rok a 3,5 roka). väčší už vnímal, že sa čosi stalo, takže sme sa veľa rozprávali, pozerali fotky. keď som plakala, nehovorila som mu, že mi nič nie je, ale normálne som povedala, že mi chýba babka Zitka. na pohrebe ale, logicky, neboli. mne trvalo dlho, kým som sa z toho ako tak spamätala. doposiaľ sa veľa o babke rozprávame, hovorievam im krásne spomienky, vtipné zážitky. už teraz keď sú väčší, poviem im, že je mi aj smutno, ale vždy si spomenú na nejaký pekný zážitok, s ktorým ma rozveselia. hoci oni si ju nepamätajú, starší možno trošku, aj keď si myslím, že veľa robia fotky. minule sa ma menší syn (škôlkar) opýtal z ničoho nič, dlhšie sme ju nespomínali, že či jej nie je zima v nebíčku 🙂
ja som za to, rozprávať sa s nimi aj na túto tému, netajiť ani slzy a smútok, ak sú - deti sú kúzelné a veľmi empatické. samozrejme, treba to prispôsobiť primerane veku. ale deti to prijímajú naozaj lepšie ako dospelí, ktorí si uvedomujú tú stratu naplno. keď mi zomrel otec, mala som 4 mesiace, u nás v rodine to bola totálne tabu téma - nikto ho nikdy ani slovom nespomenul, proste "deti sa nemajú takými vecami zaoberať". pamätám si, ako som sa už potom neskôr trápila, keď som vôbec nebola v obraze. doteraz netuším, čo mal rád, ako žil, čo ho bavilo... preto som sa zapovedala, že s deťmi sa budem o takýchto veciach rozprávať od samého začiatku, pretože sú v živote prirodzené a ak ide o blízkeho človeka, je fajn, aby tie spomienky rástli s nimi.
@danulicek aj nám zomrela babka ,človek by si myslel,že každý ďalší deň sa veľká strata trošku zaceli,ale nie,je to horšie ,aj ja si myslím,že treba s deťmi o smrti hovoriť otvorene,len keď načnú
Ahoj, vierou,že ho raz stretneme v nebi, modlitbou za kus za seba. Ja sa tak modlím za seba,a prosím Ježiša,aby objal za mňa ich v nebi ❤️ a aby Ježiš mi dal chýbajúcu lásku
https://www.youtube.com/watch?v=0DxdqWHAaSo
Deti sú odolnejšie, ako sa zdá. Rozprávajte sa o tom, ako vám ten človek chýba, spomínajte sa neho, prezerajte fotky, oprášte zabudnuté historky, zasmejte sa cez slzy. Ak ste veriaci, pomodlite sa. Pokúste sa deťom vysvetliť, čomu vy veríte, že sa deje s dušou človeka po smrti (ide do neba, odkiaľ na vás dáva pozor, znova sa narodí apod.)