Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho?

vyhľadajte pomoc. polrok je dostatočne dlhá doba na to aby sa človek "dal" do normálu a uzavrel to. nie je to dobre ak to pokračuje príliš dlho.

tiez suhlasim s odbornou pomocou, nie je to hanba, ti ludia su skoleny a vedia pomoct. Samozrejme ten clovek bude vzdy chybat, ale treba zit dalej v zdravi a nie sa zhryzat... drzim palce.

Klišé,ale tu je najlepší liek, čas. Vlastná skúsenosť. Chýbať NIKDY neprestane,ale časom si človek (tak ,,mrzko" povedané) zvykne a zmieri sa s tým😔

Ja osobne si myslim, ze to ti musi "dojst". Mne zomrela mama pred skoro 2 rokmi, trvalo mi rok, kym som ako tak akceptovala, ze tu uz nie je a potom mi vlastne doslo, ze uz konrcne netrpi.
Pred vyse mesiacom mi zomrel kamarat. Mlady clovek, optimista, vzdy usmiaty.... Ked mi to jeho mama povedala, neverila som. Ani teraz neverim, pretoze som ho nevidela v truhle, len urnu. Stale tomu nemozem uverit a uz vobec nie tomu, ze on to spravil sam.

Ahoj, mne zomrel ocino pred 1,5 rokom na covid do 10 dni. Tiež to bolo veľmi rýchle, odišli mu pľúca, tiez sa bal, ze zomrie, zomrel v nemocnici, sam ... Čas to trosku zmierni ale je to stále ťažké a chyba nám všetkým. Dnes by mal 58 rokov. Ak chceš vyhľadaj odbornú pomoc alebo teda naozaj je čas ten najlepší liek, aspon tu bolesť zmierni.

@gemelos Tak presne viem ake mas pocity pretože toto isté som zažila prišla som o otca rakovina prišla nečakane a bolo po všetkom:(zostalo prázdno ticho beznádej co bude ďalej ako to všetko zvládnem a ten smútok neprejde nikdy len človek musí žiť a ísť ďalej iné neostáva...držím palce aby ste to všetko zvládla i ked zvykať si nato nieje jednoduche a ked bude treba kľudne vyhľadajte odbornú pomoc aj ja som ju vyhladala...drzkajte sa

V prvom rade Vám chcem kondolovat, úprimnú sústrasť. Z Vašich riadkov čítam,že ste mali ofina rada a mali ste s ním blízky vzťah.Ze ste mu bola na blízku,keď náhle ochorel,starala ste sa o neho a podporovala ho , robila ste pre neho vo ste mohla,čo bolo vo Vašich rukách a snazila ste sa o to,aby mu bolo dobré. Ale i napriek Vašej snahe Vás otec pociťoval prirodzený strach , kt.citi človek ,keď vie ,že bojuje so svojím zivotom.Bola ste mu oporou,neviem o čom všetkom ste sa rozprávali a čomu venovali pozornosť,či sa v jeho stave vôbec dalo viesť nejaký rozhovor.Podstatne je,že ste tam bola,že napriek tomu,že ste ste vedela ,že otec odchádza,ste bola jeho oporou a to nezvládne každý,ste silný človek , Vás otec žije vo Vás, žije vo Vás ,je stále s Vami,odovzdal Vám svojou výchovou všetko čo považoval za dôležité ,svojou prítomnosťou Vás sprevádzal životom a vštepil to, čo Vy vstepite svojim deťom a preto bude nesmrteľný.Budete ďalej šíriť Vy aj Vaše deti generačne to,čo zanechal Vás otec. Váš otec je už mŕtvy, mali ste pohreb a tým ste mu vyjadrili úctu a rozlúčili ste sa snim. Som presvedčená,že sa snim stretnete, len chce to čas. Prijmite túto odluku ,kt.prezivate ako možnosť ukázať Vášmu otcovi, čo do Vás vložil, vštepil, Vás otec, už nemôže cítiť Vašu lásku,pretože je mŕtvy, mŕtvi ľudia už nič necítia. Ste tá dcéra kt si praje každý rodič ,aby mal ,lebo ste bola tým sprievodcom na ťažkej ceste poznania , a zvládla ste to.Vas otec bol na Vás hrdý ,aj je , len zmenil stav a zmenil svet , do kt.uz teraz nepatrí, venujte viac lásky tým, kt.ziju okolo Vás ,tým ktorí cítia,že ich milujete a záleží Vám na nich,myslím, že ak by to Váš otec chcel. Ak máte niečo ,čo Vás trápi ,napíšte to, čo ste nestihla vysloviť a povedať svojmu otcovi a choďte mu to prečítať na hrob. Ale podľa toho ,čo ste napísala si myslím,že je to zbytočne,pretože Vás otec to vedel .