Ako sa vyrovnať s tým, že mi zomrel muž?

Uprimnu sustrast. Si mlada este mas cely zivot pred sebou.nebudes sama Iba Keby si chcela. Chod vela von s detmi neuzatvaraj sa do seba . Povedz mame alebo kamoske ako sa citis Kludne si poplac. Ale neupadaj na duchu koli detom musis byt silna a stastna- aby boli stastne hoci bez otecka. Casom ti bude len lepsie. Musis vydrzat a Hlavne si daj pozor na svoje psychicke zdravie teraz.

Úprimnú sústrasť. Ľahké to nebude, bude trvať, kým sa ako tak cez to dostaneš, dobré je, že máš rodinu, hlavne ak budeš potrebovať pomoc, tak neváhaj sa kľudne aj na psychológa obrátiť, dokáže to veľmi pomôcť. Posielam ti objatie a veľa síl!

@cajomila ďakujem :( som rada že sa susede darí dúfam ze raz sa bude aj mne
@miadi ďakujem :( snažím sa hlavne kvôli deťom len to je taške mame sa veľmi vyrozprávať nechcem keďže sa už dosť trápi kvôli mne

@dagmara17 ďakujem rozmýšľala som tiež nad psychológom len voľáko neviem nagrat odvahu

Uprimnu sustrast…ja len ti chcem napisat aby si nepreskocila to velmi dolezite obdobie smutku a placu.aj to je podstatne pri vyrovnani sa s takou tragickou udalostou..
Na fb si pozri profil Krkavčí mama…tiez zostala zo na den sama s 3mi malymi detmi.vela vela o tom pise a pomaha.
Vela sil!

@1ivanka1 ďakujem a určite si to pozriem

@1ivanka1 nenájde mi na fb tu stránku

@niki142 nie nedrz to v sebe! Mama Ta lubi a trpi stebou tak ci tak. Ty budes uzavrety clovek ked sa nevies odhodlat zdielat svoje pocity s najblizsimi. Objim ju a Kludne sa jej vyplac v naruci. Ona je tu od toho vzdy bola vzdy bude. Aj ked si dospela. Si vecne jej male dievcatko. Trosku sa ti ulavy a mama je silna ona to znesie ver tomu.

Daj si do hladacika Krkavčí matka…akokeby si isla hledat nejakeho priatela.alebo aj do google len..vyhodi ti aj tam clanky

@niki142 kolko mas deticiek a ako stare? Neboli ste manzelia?

Ako ti vravia. Prázdne miesto a bolesť v srdci ostane navždy, ale postupne sa naučíš s tým žiť, čas je najlepší lekár. Presne ako sa hovorí najhorší je prvý rok, lebo na Vianoce budeš spomínať ako ste boli pred rokom spolu, v februári na posledného Valentína atď, ale po tom roku budeš mať spomienky na obdobie pred rokom bez neho a to ti dá silu prežiť to, nebude to už tak čerstvé.

Presla som si tym cim ty v 28 rokoch, tiez autonehoda, ja v 5 mesiaci. Prvy rok bol najtazsi, narodila sa dcera, co mi ako tak pomohlo smutok prekonavat, ale bolo to tazke, priala som si zaspat a zobudit sa ked mi bude lepsie. Zamerala som sa na dceru (aj ked som teda odplakala more slz) a ona ma svojim sposobom liecila, lebo muz mi po sebe nechal ten najkrajsi dar. Ked mala dcera 3 roky spoznala som svojho terajsieho partnera a s nim mam dalsie dve deti. Prajem aj tebe aby si sa po svojom rozlucila s muzom a zila napriek tomu zlemu co sa stalo krasny zivot. Prajem ti to ❤

@niki142 zabudnút sa nedá, treba sa s tým len naučiť žiť. Treba len žit zo dňa na deň, každý deň vstať a ísť ďalej. Každý deň bojovať. Moja mama ovdovela keď mala 30 rokov, otec mal 33, ja som mala 10. Tiež autonehoda. Brala to dosť zle, pamätám si, že ja ako dieťa som sa z toho oklepala rýchlo, ale to že som ju stále videla trápiť sa, plakať, ma trápilo a vyvádzalo z miery. Ale to s tým strachom chápem! Viem, že ja som sa minimálne rok po tej nehode bála keď mama meškala večer z roboty aj iba 2-3 minúty, už som chytala panický strach, že sa jej niečo stalo. Alebo dovtedy som milovala rýchlosť a rýchlu jazdu (otec mal rád rýchle autá) a potom keď sme išli rýchlejšie autom (rýchlejšie sa mi zdalo aj 90!!) tak som na mamu kričala nech spomalí, že sa bojím. Takže zostanú na človeku aj takéto podvedomé traumy, aj keď to znáša dobre. Časom to však preslo.
Neviem, čo presne jej pomáhalo... viem, že mala najprv nejaký úlet s jedným hudobníkom mladým :D ale to jej moc podla mna nepomohlo. Asi len potrebovala resetovat v hlavu v bare a tak sem tam zašla si ho vypocut. :D ale myslím, že najviac jej pomohlo, keď stretla muža (na internete), ktorý sa stal jej bútlavou vŕbou a naučil ju opäť žiť. Dokonca dal a naučil veľa aj mne. Napriek tomu, že teraz má dalšieho partnera už 10 rokov, môj otec zostal vždy v jej srdci, aj keď je to už 20 rokov. Mne sa to ani nechce veriť, že teraz mám skoro toľko rokov ako mal on keď zomrel... Čas všetko vylieči, ale zabudnúť človek nezabudne nikdy. Netreba sa však uzatvárať, treba bojovať každý jeden deň. Držím palce. Si mladá, máš celý život pred sebou, aj keď sa ti teraz zdá akokoľvek čierny.

@niki142 ja som prišla o manžela v skoro 34 rokoch . Nie naraz , postupne odchádzal z plného zdravia , som si myslela že sa s tým nejako počas toho obdobia vyrovnám a prijmem to . Jeho odchod bol tak neskutočne ťažký a brutálny , že na jednej strane som bola rada že už netrpí , na druhej strane to na mňa doľahlo neskutočne ťažko . Nebyť liekov na ukľudnenie ktoré som brala večer celé tri mesiace asi by som sa zrútila a doma som mala dve ešte malé deti . Neskutočne mi pomohli a ja som mohla normálne fungovať . A potom mi veľmi pomohla hlavne manželova rodina- jeho bratia a svokra. Teraz je to 14 rokov od jeho smrti a ja som druhýkrát vydatá , všetko prebolelo , nie je dňa kedy by som si nespomenula , ale už to nebolí , skôr spomínam s nostalgiou a úsmevom na pekné chvíle . Klišé že to chce čas je z môjho pohľadu pravdivé .

Bože to je strašné, úprimnú sústrasť. To si nevie asi nikto predstaviť aký smútok a žiaľ môžeš prežívať pokiaľ to niekto nezažije. Ale ako všetko aj toto chce len čas. Kým aj ten najväčší smútok a bolesť prejde a stane sa spomienkou.

@niki142 To ťa úplne chápem, nie je jednoduché nájsť odvahu, ale robíš to pre seba, pre svoje psychické zdravie! 🙂

@niki142 moj brat odisiel pri nehode pred 15rokmi ako 27rocny a ja stale ked o tom nahodou hovorim mam co robit aby som sa nerozplakala, vlastne po 2-3 vetach vzdy tuto temu ukoncim s placom na krajicku. Hrozne mi chyba, kedze viac surodencov nemam. U manzeliek a manzelov ktori ovdoveju to vsak vnimam inak, mam zial zopar vdov a vdovcov okolo seba. Ti sa po case "spamataju", dozialia a maju dalsie 1,2,3 vztahy. Chce to cas.

@niki142 úprimnu sustrať.Toto isté sa stalo aj mojej spolužiačke zo strednej bola s nim asi od puberty 3 deti mali maličké a potom autonehoda.Ona aj deti boli spolu s nim počas tej nehody aj v aute a on jediný neprežil mali zlé brzdy či čo..A ano išla aj ona k psychiatričke na lieky.Ked to tak citiš chod ak ti to má pomôcť.Teraz je už hádam aj 7,8 rokov v dhodobom vzťahu.Takže určite aj ty budeš ešte šťastná neboj nič

Každému ďakujem :( som rada že ste sa podelili o svoje príbehy tak nakoniec navštívim psychologičku aby som vedela fungovať pri deťoch 😞

Drž sa. Úprimnú sústrasť

@niki142 ahoj tiez som na tom rovnako ako ty..je tomu 2 mesiace co mi zomrel manžel..je to neskutočne ťažke..bolestive..myslim na Teba

@bluka2 ďakujem

@puska22 úprimnú sústrasť tiež sa drž veľmi to je ťažké :( ak potrebuješ kľudne napíš viem čo prežívaš

@niki142 chcem sa opýtať ako si to zvládla lebo ja to nedávam