Dobrý deň/Ahojte.
Snažila som sa hľadať vo fórach, no bohužiaľ som nevedela nijak sformulovať názov.
Môj problém je možno dosť zvláštny, no myslím že nie som jediná na svete, ktorá to tak má.
Môj problém spočíva v Tom, že sa často krát trápim pre veci, ktoré nedokážem ovplyvniť, ktoré sa občas mňa osobne ani vôbec netýkajú a ktoré mi v podstate môžu byť úplne ukradnuté.
Príklad. Moja sestra chodila dlhý čas so svojim priateľom, rozišli sa a ja už asi dva tri mesiace myslím na to, ako sa trápi, ako sa má zle, ako je smutný, ako je po večeroch sám.......
Príklad 2. Pracujem na prízemí jednej bytovky, takže jej obyvateľov stretávam denne. Dnes som sa dozvedela, že starší pán (okolo 60) sa rozišiel zo svojou ženou, že ho vyhodila z bytu a teda zase to isté - celý deň myslím na to ako sa musí trápiť, ako je večer sám, ako by chcel všetko vrátiť naspäť, ako prišiel o milovanú ženu a psíka, ako mal v takomto veku prežívať niečo iné a nie rozchod....
Niekedy ma to ovplyvňuje do takej mieri, že kvôli tomu dokážem aj plakať 🙄🙄🙄
Máte niektorá niečo podobné/to isté? Viem si nejak pomôcť?
Tvoj problém je v tom, že si o tých ľuďoch vymýšľaš príbehy, ktoré môžu byť na míle vzdialené od reality. Ak sa tvoja sestra rozišla s priateľom, prečo ťa netrápi, ako sa má ona? Lebo s ňou si v kontakte a vieš, že je v pohode. A tak isto je v pohode aj jej ex. Sú to už mesiace! Ty nad ním plačeš, ako je sám a on už medzitým možno kláti inú.
Detto opustený vykopnutý dedko. Nevieš, čo je za tým, tak si vymyslíš srdcervúci príbeh a umáraš sa ním.
Mimochodom, ako prežívaš utečencov z Ukrajiny?
Prestaň na to proste myslieť. A keď to nevieš, vymysli si, že sa majú dobre a sú šťastní.
Tak ja som si najskor myslela, ze sa trapis kvoli sestre - ze je ti blizka a prezivas s nou smutok z rozchodu. Ale takto sa trapit nad v podstate cudzimi ludmi je naozaj prehnane, mozno sa naozaj ani oni sami tolko netrapia ako sa nad nimi trapis ty.
Vyzera to skoro az na take vtierave myslienky, tu pomaha povedat si stop - nejdem na to viac mysliet. A zopakovat si stop vzdy, ked takato myslienka pride. Lebo tym, ze sa budes umarat myslienkami, nikomu nepomozes. Mozno aj podvedome zakryvas takymito myslienkami nejake vlastne strachy - trapis sa nad sestrinym byvalym, nad jeho samotou a mozno v skutocnosti ty sama pocitujes osamelost a smutok. Aj to stoji za zamyslenie.
@h2 tu práveže nejde o to, že sú to príbehy vymyslené, tie "príbehy" sú presne tak, ako som napísala... Viem o sestrinom ex, že sa trápi, že nikoho nekláti a že teda je z toho riadne v ...... A taktiež viem, že pán sa veľmi trápi, keď som sa s ním rozprávala tak mu bolo do plaču a naozaj mi rozprával o Tom, že najhoršie je to večer, keď je sám, atď.....
Takže problém nie je v Tom, že ja si to namyslam, ale v Tom, že si to beriem príliš ku srdcu a pritom mi to môže byť jedno.
A čo sa týka otázky na Ukrajincov, tak toto tu naozaj nechcem a nebudem riešiť.
@sajmi No ale ty naozaj nevieš, aké to oni majú. Pán má slzy v očiach, keď sa ti sťažuje, aj sestrin bývalý je smutný, no čo ti má povedať, že je super, že ho nechala? Ale to neznamená, že oni celé noci preplačú. Na svete sa milióny ľudí majú horšie, než odvrhnutý frajer, či vykopnutý dedko. Len ti o tom nerozprávajú.
@sajmi bolo by dobre, keby si si uvedomila a ujasnila, ze den ma 24 hodin. Clovek je nejaky cas z dna smutny ale inak normalne funguje. Umyva sa, chodi nakupovat, zasmeje sa na vtipe. Ti ludia maju aj pekny cas - napriek tomu, ze maju zle obdobie. Zle obdobie je len prechodna perioda - ked sa z nej vyhrabu, tak budu opat v pohode. Mala by si sa trapit pre veci ktore mozes zmenit a ovplyvnit. Nie pre niekoho a nieco, co ide mimo teba. Nechces zacat kurz, tanec, sport? Nieco kde by si mohla otocit myslienky? Ty musis mat casu ako maku, ze mas cas sa zrutit z cudzieho problemu 🙂
@sajmi jaj a ja som myslela ze len ja som taka blba a trapia ma problemy inych respektive skor to ked moji blizki trpia ci robia zle rozhodnutie trapi ma to tak trochu. Mna by tiez zaujimalo ako sa trosku od toho odosobnit a nepripustat si to tak..obcas mi pomaha ked si poviem ze kazdy si musi v zivote prejst tu svoju cestu a co my vidime ako zle nemusi byt pre toho cloveka take zle a musi si tym prejst 🙂
@sajmi a podla toho co pises teda ja to mavam podobne to moze byt spojene s tym ze si dost empaticka a vzivas sa do pocitov ludi ako asi sa citia ale nemusi to tak byt. Moze nemusi. Ja som napr posledne roky trpela tym ked sme prisli o starku a stale som mala v hlave pocity ako trpi starky po tom co cely zivot boli spolu a nahle ostal sam. Bolo to pre mna ze fu strasne mavam aj ine pocity a obcas to nechapem. Som rada ale ze nie som sama taka ,,cudna"
Sú na to aj lieky keď to je veľmi obtazujúce.
Tak sa opytaj sestry preco sa snim rozisla a opytaj sa babky preco vyhodila dedka. Do tych vztahou ty nevidis . Nevies ci dedko roky netyral babku jeho slzicky mozu byt naopak dovod na oslavu pre babku ze mà konecne pokoj. Keby Mali dobry vztah tak ho Snad neposle prec . A tebe sa Asi sestrin ex paci ked ta to tak dojima ze je Sam. Kazdy sa chvilku trapi rozchodom to je zivot Asi si sama este nic nezazila a vcitujes sa len tam kde vidis krokodilie slzy.
Možno sa na to skus pozrieť z nadhľadu, rozchod je príležitosť spoznať niekoho ďalšieho, možno vhodnejsieho..
Často sa nám stáva, že silnejšie reagujeme na veci, ktoré v nás niečo spúšťajú.. sú tí napr tieto situácie s rozchodmi povedome?
@janewithane ono ani nejde tak úplne len o tie rozchody, myslela som to tak všeobecne, len toto boli práve dva príklady ktoré ma napadli prvé a sú aktuálne
... Poviem príklad ktorý ma napadá ako ďalší - možno smiešny (dosť smiešny) - ale mne bolo ľúto aj toho zlého bachara v zelenej míli v časti, keď mu začali robiť zle 😅
Dúfam že sa už chápeme, proste všeobecné keď sú ľudia zlí, keď vidím, že sa trápia a nie len rozchodmi, aj chorobami, smrťou, proste kedykoľvek, keď sa majú zle, tak si predstavujem ako sa majú zle a veľmi si to pripúšťam.
@sajmi nevidim dovod vykecavat sa so sestrinym ex. Jej to nevadi ? Ci su “ kamosi “? A co teraz ze je sam? Predtym nez sa snou dal dokopi bol tiez sam . Snad je dospely. Zdravy chlap co mà cely zivot pred sebou. A ten 60r pan Asi nejak zle zil so zenou. Skor by ta mohli trapit poulicne zvieratka im sa da pomoct stymto nic nespravys netyka sa ta to. Trapis sa uplne zbytocne trosku dospej .
@sajmi A ty sa mas ako, ako sa v zivote citis? Nedotykaju sa ta niektore pribehy aj preto, ze sama zazivas nejake trapenie?
@sajmi no tak si citliva a empaticka...mne sa kvoli utecencom a ze sme 12km od hranice zhorsila uzkost, kym som si povedala, ze dost, takto to nejde, musim sa starat o svoju rodinu, deti.
Mozes im nejako pomoct, ked si veriaca, tak sa pomodli, ludom casto staci ze ich vypocujes, aj to je pomoc. Alebo si najdi sposob ako niekomu realne pomahat.
Do buducnosti...musis si sama v sebe stanovit hranicu pokial dovolis veciam aby na teba vplyvali, lebo Ta to moze prevalcovat.
@sajmi neviem sa zbaviť pocitu, že ľudí oberas o zodpovednosť. Vacsina si môže vybrať - bud v akej situácii sa ocitne( často sú to dôsledky ich správania) alebo co s tým spravi. Krízy v živote predsa môžu byť príležitosťou na rast, posun, zmenu..
Jasne aj mne občas príde ľúto, najmä ľudí, ktorých sa nemá kto zastať, resp sú aj obeťami systému, alebo rôzne znevyhodneni ľudia, ktorí si nesú vážne dôsledky svojho detstva, chorôb a systémová pomoc chýba.
@marianarem aj mna toto napadlo...lebo na mna to napr.sedi
@marianarem netvrdím, že sa za niečo v mojom živote netrápim, ale keď si to tak vezmem všeobecné, tak som šťastná, takže to asi nie je tým 🤷🏾♀️
@monka105 ufff, to zase nie, skôr je to u mňa o Tom, že na to celý čas myslím... Netvrdím, že nechcem pomôcť, ale takéto nápady nemám. Skôr sa vzivam do ich pocitov, umelo si ich privolávam, ako napríklad s tým rozchodom - myslím na to aký to bol pocit, keď som aj ja bola po rozchode.
Riesenim je mat pracu alebo konicky ktore ti zaplnia cas a mysel a tak nebudes mat moc priestor na tieto smutne myslienky. Ked si si toho vedoma, tak to skus aj regulovat sama. Je fajn byt empaticka a zaujimat sa o to, ako sa maju kamarati a ludia v tvojom okoli. Ale ked uz citis, ze pride ten moment, ze toho je prilis, tak si sama povedz "nie, nebudem sa viac koli tomu trapit. Nema to zmysel. Budem mysliet na nieco ine." A postav sa a chod sa prejst, zacni citat, upratovat ... cokolvek aby si si uvolnila mysel.