Ako sa postarať o rodinu a nezblázniť sa?

Ja ta tu registrujem a mas take fajn nazory. Mrzi ma, cim ako rodina prechadzate.
Tvoj muz asi bude mat stavy,ze bude mat pocit, ze ostal na tu chorobu nakoniec sam. Deti sa budu smiat,hrat. Ty budes v praci. A on uz kazdy den s osudom dopredu znamym. Je mozne, ze sa uzavrie, ze ho budete vytacat raz tym, ze ho lutujete,inokedy tym, ze ho nelutujete a vyzerate bezstarostne. Je to kruta rana. Na to neexistuje ziaden navod, len to nejako zvladnut zo dna na den.

Som šokovaná a to vás ani nepoznám osobne.Nebudem ti písať,že bude dobre,lebo...vieme.Rozmýšľam,čo by som robila na tvojom mieste.Určite by som odišla z práce,energiu a čas by som venovala manželovi,pre cudzích si toho urobila viac ako dosť.Alebo ísť nna polovičný úväzok,ak tam je taká možnosť.Po zdrav. stránke urobiť všetko ,aby netrpel bolesťami,to vieš tiež.Aby vládal byť so synom,kým sa dá.Ty sa musíš pozbierať a byť silná,hoc aj s pomocou liekov na spanie.Nik nevie kolko času nám ostáva ,ale treba ho prežiť najlepšie ako sa dá a teda spolu.O syna sa postaráš,máš dve zdravé šikovné ruky.Aj ludia ti pomôžu a ešte viac ti pomôže čas.Teraz ty pomôž manželovi,aby si raz nemala výčitky,že si preň neurobila všetko čo sa dalo.Drž sa,veľa sily.

@oslo1 vnímam ťa tu dlhodobo ako múdru a dobrú ženu. Prajem vám zázrak v podobe uzdravenia sa. A obom dostatok sily a schopnosti zvládať to ❤️❤️

@oslo1 je mi to naozaj velmi luto, ty si jedna z tych mamin tu, co mam rada. Neviem, co ti poradit. Asi by som pouvazovala nad nejakou au-pair, alebo lacnejsou demi-pair alebo studentkou, co by ti s niecim vedela pomoct, ak sa to financne da. Pracu by som nenechala tak, kym sa da, pracovala by som. Nejaky prijem treba. Prognoza je aka? Nestracaj nadej. Moj svokor s rakovinou pecene tu je uz viac ako 10 rokov, hoci to nikto necakal. Tvoj manzel je Brit? Neviem, aka je starostlivost o onko pacientov Britanii, o NHS viem svoje, ale minimalne lieky maju dostupnejsie ako u nas. Ja som pred mnohymi rokmi mala tazko choru mamu aj starych rodicov, naraz, striedali sa medzi nemocnicou, domovom a ustavom a ja som pendlovala medzi nimi a vlastnou domacnostou.Niekedy boli u mna doma... Ja doma 2 deti, z toho 1 novorodenec..... Bolo to narocne, fyzicky aj psychicky, manzel mi bol oporou, ale deti ma tahali najviac. Kvoli nim som nepodliehala beznadeji. Neuvazovat nad buducnostou, len krok za krokom.

@oslo1 Ach, slzy sa mi tisnu do oci, ked to citam. Toto su skutocne zivotne bolesti, velmi s tebou sucitim. Popros o pomoc rodinu v tejto chvili. Skus byt s muzom co najviac, mozno ak ti to dovoli na cas financna situacia, skrat si uvazok. Bude toho na teba vela, prioritou je teraz rodina. Do prace na plny uvazok sa vratis neskor. Budem sa za teba modlit, aby ste to v laske zvladli. Aby tu bol s vami co najdlhsie. ❤

och je mi to velmi luto v praci chcu aby si ostala doma ja ti posem ostan doma a venuj mu svoj cas aby ste sa s tym zzili uvidite ake su prognozy atd ostan s nim doma je isto tiez z toho velmi vystraseny teraz ta potrebuje primarne on
daj mu urcite moznost byt aj samemu (muzi potrebuju svoju jaskynu) potrncionalne by som hladala mozno nejaku vypomoc opatrovanie mozno aj z rodiny kto by ti prisiel
teraz by som proste riesila kroky step by step postupne a ten smer ako ist sa vyvinie aj sam taketo veci velmi otrasu clovekom
ale urcite by som bud hned vyuzila moznost volna z prace aj ked zacne liecba uvidis co bude dalej
je mi to velmi luto

Ahoj, je mi naozaj ľuto, že musíš prežívať také ťažké chvíle. O to viac, že v manželovi si mala veľkú oporu. Aj on to má naozaj ťažké, prežíva strach o vás a aj o seba. Na toto je každá rada krátka. Vie to pochopiť len ten čo to zažíva na vlastnej koži. Budú ti radiť, aby si bola silná pre manžela pre syna. Ale viem to pochopiť nie vždy sa to dá.Ja som tiež s dcérou sama, síce už má 15 rokov a neprežívala som manželovú chorobu, sama som ostala za iných okolností. Bývam s rodičmi v dome. Tí sú už starší a niekedy je toho dosť, starostlivosť o dom, záhradu, dcéru, sú chvíle keď nevládzem. Ale musím ďalej. Neviem akú máš prácu, nájdeš tam trošku úniku pred realitou. Ak ano je lepšie ostať pracovať, tie pracovné povinnosti ti pomôžu nezastaviť ten kolotoč. Neviem, čo ťa čaká ale budem ti držať palce aby si to zvládla.

Dakujem dievcence.
Muz Este vladze,nechcem z neho hned robit invalida, on ma rad svoju silu. Chodite sa poobede prejst. AJ obed navari. Potom sa IDE natiahnit.
Sme obidvaja slovaci. Sme Tu od r 2004.
Muz si vcera vylozil auto, ze vsak uz do roboty nepojde. Od piatka je na pn. Precital si na internet co to, tak sme sa o tom rozpravali.
On je priamo v Cancer centre v Guys and st Thomas hospital. Tak tam ho AJ budu liecit.
V robote su voci mne mili a ustretovi. Casom bud pojdem na pnku, alebo si zoberiem neplateme volno. Beriem lieky na spanie, muz od bolesti.
Mame hypoteku, ale je poistena.
Tento tyzden ideme riesit Power of attorney, plna moc a Will, zavet.
Do buducna chcem Este poriesit porucnictvo na syna, keby som ja ochorela, zomrela.
No je to katastrofa. Vsetci sme devastated.
Dakujem dievcata

@oslo1 suhlasim aj s nazorom ze praca ti pomoze uchovat si zdravy rozum (to je metaforicke) v tak tazkej situacii
vies ono ked zacne muz liecbu moze ten stav kolisat pripadne uvidis ci ho budu operovat atd

Prepacte za preklepy, uz pisem na mobile

@oslo1 uff to mi je veľmi ľúto pamätám si Ťa ešte z lady stránky.Znizila by som si úväzok, alebo zostala doma, ak sa dá...a ostatné len prežiť a nemyslieť na budúcnosť pomaly krok po kroku.Mozno zostane svokra s Vami dlhšie ..rodičov ešte máš?s malým budeš potrebovať pomoc, ak manžel nebude vládať a aj neskôr.
Držím palce je mi z toho veľmi smutno v poslednom čase okolo mňa samé takéto zle spravy

Uvidime v stredu, co povedia. Podla toho sa zariadime.

@oslo1 Bože, moja, hoci sa nepoznáme, ale tak ma to mrzí. Toto je aj pre mňa nočná mora. Že sa niečo stane a tie istoty a všetko bude fuč. Posielam veľa síl pre oboch a ešte veľa pekných spoločných chvíľ .

Ešte napíšem jednu vec..považujem to za dôležité..mne ked zomrel otec a konečne po 5 týždnoch som sa cítila akotak schopná ísť do práce,tak som sa bála,že urobím nechtiac chybu.Kým si zvykneš na danú situáciu a prijmeš ju v podvedomí,tak mysli na to a ozaj dávaj pozor.Ja som si nebola zrazu istá vo veciach,ktoré robím 20 rokov.Nie,nijakú chybu som neurobila,ale ten pocit....že nie som 100%....

Majte nádej

@oslo1 myslim na vas ♥️🍀

držte sa a myslieť pozitívne ❤

@oslo1 je mi to vsetko velmi luto... ostatne veci boli napisane, ale toto je chvila, kedy treba poziadat rodinu o pomoc a zabrat, verim, ze neodmietnu. Mozno pre tvojho muza bude tazke prijat pomoc, ale bude to potrebne, inak sa z toho zblaznis. Velmi drzim palce...

Velmi mi je to luto. Drzim Vam obom palce. 🍀

@oslo1 myslim na vas. Drzte sa ♥️

Vemi ma to mrzi, myslim na Vas vsetkych troch.. Keby som mohla pomoct, rada, ale my sme na Slovensku. ❤

@oslo1 keď to čítam , všetko sa mi vrátilo späť , aj ten moment kedy mi oznámili že manžel má rakovinu pankreasu v pokročilom štádiu , už s metastázami . Pamätám si že sa mi doslovne ako vo filme sa zastavil svet a prestala som počuť. Bolo to pre mňa strašné a prognóza pár týždňov , nakoniec to boli tri ťažké a vyčerpávajúce mesiace pre mňa a celú moju rodinu . Mala som vtedy 33-34 rokov dve deti , dom a prácu ktorá ma bavila, manžela ktorého som ľúbila. Mne veľmi pomohli jeho bratia , svokra , budúca švagriná a aj moja rodina ( tá už ale menej ). Mesiac pred jeho smrťou som pracovala z domu , švagor prevzal za mňa všetky moje prípady a ešte večer mi chodil pomáhať kúpať spolu s druhým bratom manžela.
Posledné dva týždne som sa dostala do takého akokeby tranzu , lebo jeho zomieranie bolo strašné , ten kto zažil rakovinu pankreasu vie o čom hovorím . Musíš požiadať rodinu o pomoc, svokru , mamu , priateľov , lebo to inak neutiahneš ani v práci ani fyzicky a psychicky doma. Niekoho kto vám bude variť a pomáhať ti dočasne v domácnosti .

@oslo1 veľmi veľmi vám držím palce, pridávam sa k babám, ktoré píšu, aby si zostala v práci najdlhšie ako budeš môcť. Budeš to potrebovať v rámci zachovania duševného zdravia. Využi pomoc, akúkoľvek, ktorá sa dá. Zažila som niečo podobné s mamou, mňa práve to, že som chodila do práce udržalo v akej takej pohode. Drž sa

@oslo1
Veľmi ma mrzí, čo sa stalo tvojmu manželovi. Veľmi by som si priala, aby mu vedeli pomôcť 🍀Registrujem ťa tu už dlho, si veľmi rozvážna žena, verím, že nájdeš najlepšie riešenie pre vašu rodinu.
Nikdy som nebola v takej ťažkej situácii, ale na tvojom mieste by som sa snažila udržať si prácu, uvažovala by som o znížení úväzku, pokiaľ by sa to dalo zladiť so starostlivosťou o rodinu. Prípadne nájsť opatrovateľku, ktorá by vypomohla.
V každom prípade myslím na vás 🍀

@oslo1 och, dievča zlaté... neviem poradiť, ale strašne držím palce...raz keď som bola v zložitej životnej situácii a tiež som pochybovala, či ju zvládnem, mi moja múdra teta povedala: no, moja, nie je tu nikto, kto by to zvládol za teba. Takže zvládneš, lebo musíš! Prajem ti veľa sily

Dakujem dievcata velmi pekne, velmi mi vase slova pomohli.
Moj manzel je uzasny clovek, partner a ocko pre nasho syna. Je to to najlepsie, co som mohla dostat.
Taktiez prajem uprimnu sustrast mamickam, ktore si podobnu bolest presli.
Keby som mohla na seba zobrat jeho bolest, vymenit moj zivot za jeho. Bohuzial to nejde.
Strasne, strasne je mi to vsetko luto. Manzel mi hovoril, ze on sa o seba neboji, ze sa boji o mna a nasho syna.
Ja sa velmi bojim o neho, o nas, ako moj syn strati takeho uzasneho ocka.
Nebudem vam tu uz vyplakavat, velmi pekne vam dakujem za povzbudive slova.

@oslo1 Drz sa ♥️

@oslo1 pokojne sa vyplac aj tu, rady ti urobime butlave vrby. Pomozeme aspon takto virtualne, ked ta nemozeme realne objat 😔 vyuzite tento cas naplno ktory mate. Drzim palce nech sa stane zazrak🙏