Ako sa nezblázniť?

Sústreď sa na to, ako si vybudovať život spolu s dieťaťom, snaž sa o dobrú prácu a bývanie. Asi nemáš vysoké nároky, keď sa nevieš odpútať od krčmového štamgasta a zamýšľaš sa nad potenc.vzťahom s kamarátom, len preto, lebo prejaví záujem. Kašli teraz na chlapov, kým si nevybuduješ zázemie a nezískaš trochu odstup. To posledné, čo potrebuješ je rýchlo vzťah.

Tvoj ex je jeden veľký chuj. Ak sa ti nový kamarát páči, tak nad tým porozmýšľaj. Teraz je to možno ťažké, ale pocity sa menia. Tvoja naviazanosť na bývalého eventuálne skončí. Aspoň mne pomáha, keď sa potrebujem od niekoho odpútať, si povedať že to je iba momentálny pocit, ktorý má dobu záruky. Teraz to bolí, o rok to budem mať totálne na háku. Zatiaľ potrebujem iba vydržať a eventuálne to odíde. Takýto pohľad z hora ti aj môže pomôcť to prekusnúť rýchlejšie.

no fakt super lipnut na socke, ziarlivcovi, debilovi alkacovi, ignorantovi, kurevnikovi. zabudla som na nieco? je naozaj o co stat. len sa ho drz.
P.S. na toto jedien psycholog. lebo v poriadku to nie je. ludia maju pud sebazachovy. tebe ocividne chyba.

To že sa nechce vrátiť je NAJLEPŠIE, nie najhoršie… toto naozaj nepotrebuješ a ani vaše dieťa nepotrebuje vyrastať v takom prostredí… stretávanie sa ošetriť súdne, komunikovať len ohľadom potrieb dieťaťa… s kým sa stretávaš, čo s kým robíš mu naozaj nie si povinná oznamovať, potom nebudeš musieť riešiť jeho žiarlivosť, ktorá ti zrejme stále nejakým spôsobom lichotí a dáva nádeje…

@ina2405 nie nie, práveže ho odmietam... Pokiaľ to v sebe nebudem mať uzavreté, nechcem nič riešiť, nechcem mu zbytočne ublížiť...
Len som to spomenula kvôli tomu, že taký typ ako ten kamarát, ma nevie priťahovať a taký typ ako môj ex, má stále niečím drží "pri sebe" a je mi z toho už až zle, v podstate samej zo seba mi je zle... Ale nie, nejdem riešiť žiadny vzťah ani v blízkej, ani v ďalekej budúcnosti, toto bola taká životná lekcia, že dovidenia... Po tom pôrode ako keby to on ani nebol, nebudem zachádzať do detailov, no padli aj dosť ťažké vyhrážky... A ja stále viem odpustiť... Už mi niekto aj hovoril, že podľa jeho chovania je to manipulátor a narcis a že oni sa dlho vedia pretvarovať, kým nedosiahnu svoje a potom sa ukážu v "plnej kráse"... A možno na tom niečo bude, lebo krátko pred rozchodom a aj po rozchode som počúvala len ako to je moja chyba všetko, že on nič zlé nerobil, problém nevidel ani v pití, nevidel problém ani v tom chrapunskom chovaní voči mne... Keď som mu opäť vyčítala v akom stave došiel, keď sme spolu ešte bývali, povedal že veď ma nebije, nenadáva mi, takže to, že je opitý je ok, pokiaľ sa nechova násilne, nevidel v tom žiadny problém... Ešte ja som bola tá zlá... A tak to funguje už aj mesiace po rozchode, furt môžem za to aj ja, že za malým nechodí, lebo vraj ja som sa s ním rozišla, odišla, tak je to moja chyba že príde raz za týždeň dva.... Ja by som tak potrebovala to v sebe uzavrieť a pohnúť sa ďalej, ale vždy ma nejak zmanipuluje, vždy sa mu podarí ma nejak "namotat", aj keď spolu nič nemáme, ale neviem sa odpútať a z toho sa idem zblázniť... A toho kamaráta mi je ľúto, lebo tiež nemal šťastie na baby, a ešte si aj tentokrát vybral "zlý cieľ" (mňa)... A keďže sa poznáme roky, tak ma to trápi, lebo povedal, že mi dá času koľko len chcem, že to rešpektuje, že nechcem nič riešiť a ze to s ex nemám uzavreté, že on si počká... A viem, že je to dobrý chlap, len nedám mu proste to, čo si zaslúži a chce... A ako na kamarátovi mi záleží, poznáme sa roky a viem aké to mal doteraz blbé tiež... Preto sa idem zblázniť, že akurát on sa mi musel vyznať a nechcem ho proste stratiť ako kamaráta kvôli tomu, že s ním nechcem vzťah... Plus ten ex, že je to také aké je a ja už som z toho na prášky....

Panebože... toľko 🚩🚩🚩 Žena, pozbieraj všetku sebaúctu, ktorá ti snáď ešte zostala a urob poriadne hrubú čiaru za týmto nezdravým vzťahom-nevztahom. Keď už nie kvôli sebe, urob to kvôli dieťaťu. Ty vážne stojíš o takého človeka, ktorý sa správa k tebe ako chrapúň? Však vyznieva ako psychopat. Toto má byť vzor pre vaše dieťa?? Prečítaj si po sebe aspon 3x čo si o ňom napísala. Keby sa jedná o tvoju kamošku, čo by si jej radila?
Rozhodnutie za teba nikto iný nespraví,len ty. Ale aj ty vidíš, že toto nie je ok,si dospelá a si matka,tak s tým niečo rob, nakoľko toto aj vaše dieťa ovplyvňuje. Ked si myslíš , že to nezvládneš sama, skús ísť za psychologičkou.
Ja by som sa ale do nového vzťahu moc nehrnula, nakoľko svojho bývalého ešte v sebe nemáš uzavretého. Začni si žiť svoj život a kontakt s bývalým obmedz výlučne na veci ohľadom dieťaťa. On nemá žiadne právo ti vyčítať čokoľvek ohľadom toho, čo si ty a s kým robíš v súkromnom živote. Tak ho pekne pošli do prdele debila aj s jeho výčitkami. Sám si to doj*bal,darmo hádže špinu na teba.

@refly ďakujem ... Máš pravdu, raz to skončí, ale kedy, mám pocit, že to trvá už dlho... A keď som si myslela, že už to začína byť konečne v pohode, že už má ex prestaval zaujímať, akoby to vycítil a zas mi klopal na dvere s úsmevom na perách a vedel má "zblbnúť"... Potrebujem sa stať voči nemu odolná a nevybavovat si to pekné spoločné obdobie pred pôrodom, lebo to mi skresľuje myšlienky a ťažšie sa mi odpútava...
Kamarát je sympatický, nehovorím, že nie... Ale nie je tam to iskrenie, resp vieš čo myslím, že by som si vedela časom predstaviť aj niečo viac...

Nechcem ťa uraziť,ani sa ťa nijako dotknúť po citovej stránke,prešla som si niečím podobným ale pochopila som to až vtedy keď som prebrala svoje dospievanie a život rodičov,ono takýto partneri a každý človek ak dávame pozor je naším učiteľom, ja som pochopila nastavenie hraníc,povedať "a dosť","nie" bez výčitiek svedomia,pokračovať bude len to čo dovolíme aby pokračovalo, naučilo ma to postaviť sa na vlastné,postaviť sa za samú seba, je to dlhá cesta ale oplatí sa ,je to len alkoholik nie Boh, peklom.života robí ten čo sa bojí, treba to otočiť, nech sa bojí on.

@pralinka25 máš pravdu .. sama nechápem, čo sa pri ňom zo mňa stalo, vždy som bola sebavedomá ženská, veselá, vedela som sa rozhodovať... Potom, keď začali tieto jeho excesy, tak to postupne šlo dole vodou aj so mnou, vedel má tak ponížiť, uraziť, ale odísť som nedokázala... Sebavedomie teraz žiadne, neverím si už absolútne v ničom...

nieco ako stockholmsky syndrom. prosim ta zbav sa ho. tento clovek ti nie len ze nie je na nic ale taha ta ku dnu. mozes sa k nemu vratit milion krat a stale klesnes hlbsie. a toto si kludne napis na zrkadlo : ON SA NIKDY NEZMENI K LEPSIEMU A NEMILUJE TA LEBO MILOVAT ANI NEVIE. je to vadny kus.
daj si sancu a vyhod ho zo svojho zivota svojej mysle spomienok aj srdca. a daj sancu niekomu inemu, len bacha aby to nebol podobny vadas

@lindous to mas pravdu, stále možno dúfam, že sa uvedomí... Kazdym dňom mi nejakým spôsobom ukazuje, že sa neuvedomí a ze zbytočne sa trápim zo všetkého... Len ja som blbá, priznám si to... Nie ja mu nic nehovorím, k nemu sa to dostane od iných, že má s niekým vidia sa rozprávať, jeho kamarát mu tiež povedal, že mi sem tam napíše ako sa mám a už bola scéna na svete, už chcel za ním ísť a riešiť to... Asi sa ani nebojím toho, že by už nepatril do môjho života, ale skôr toho čoho je schopný, keď zistí, že už s ním ďalej nechcem ísť definitívne, že chcem nový život, nový začiatok...

@len0cka veď to, že ja som sa mu ešte ospravedlnila za to, že som odišla a viackrát som navrhla, že sa môže vrátiť, vždy sa na niečo vyhovoril, odmietol sa vrátiť... A ešte povedal, že si za to môžem sama... A ver, že to dotiahol do dokonalosti a naozaj začínam uvažovať, že som spravila chybu, že som mohla spraviť niečo inak, možno lepšie... A keby sa jedná o moju kamošku? Heh, toto je to, že ja som x kamaratiek takto odhovárala od takýchto chlapov, nechápala som prečo sa ich držia napriek trápeniu pri nich... Až zrazu som sa dostala do rovnakej situácie a zrazu všetko to, čo som radila kamarátkam, na mňa neplatí, neviem sa tým radiť..

Hlavne si predstav, že nielen ty si pripútaná k hajzlovi, ale aj tvoje dieťa a pre dieťa chceš to najlepšie nie?

@majaaela neurazila si ma.... Tiež som nad tým premýšľala... Naši nemali najlepšie manželstvo... Rozviedli sa, keď som mala 10... Moje vzťahy doteraz boli také, že som silou mocou chcela ten vzťah udržať, mať kompletnú rodinu keď už som ju nemala ja ako dieťa... Možno aj to ma ovplyvnilo, to ako naši žili pred rozvodom a po rozvode... Potom mamina mala priateľa, alkoholik neskutočný, najskôr tiež nepil, sem tam behol za chlapmi a postupne to bolo každodenné pitie... Ja som maminu prosila, nech ho vyhodí, robil nám zle... Ona sa ho držala tiež... Nepomáhalo ani to, že sme jej so súrodencami dohovárali, že ho nechceme vo svojom živote... Nepracoval, len pil... A mamina mu odpustala stále... Až jedného dňa povedala dosť a vyhodila ho... Odvtedy je sama a sú to dlhé roky rokúce... Ja som sa zaprisahala, že takto žiť nikdy nebudem a že nikdy nedovolím, aby sme niekedy pri niekom trpeli tak, ako ja so súrodencami pri maminom ex... A bum... Mám dojem, že zažívam to isté a neviem z toho von... A to že nie je boh, som mu už povedala veľakrát, že nech sa prestane hrať na Boha, lebo pre neho sú všetci sprostí, len on je lietadlo... Strašne je povrchný, arogantný voči iným, na každého len nadáva aký je... A on povedal, že on sa na boha nehrá, lebo on je poloboh 🙈🙈🙈

@pralinka25 čítala som o tom, len ja si nepripustim, že by sa mi to dialo... Kamarátky mi už dohovárali, že som týraná žena (psychicky), a že čím skôr od neho utiecť... Ja som to nikdy tak nevidela, skôr som to brala tak, že možno keď zmením správanie voči nemu, budem lepšou, tak aj on to zbadal a bude to lepšie...
Vieš, ja nechcem maminke krivdit, ale vždy mi hovorila, že hento alebo tamto nesmiem tak brat, nesmiem to tak prežívať, nesmiem sa trápiť, nesmiem, nesmiem, nesmiem... A ja som sa naučila, že proste nesmiem, lebo keď sa nad niečím trápim, alebo niečo beriem "inak", tak že som zlyhala, lebo mamina má vždy učila aby som to tak nebrala... A ja sa cítim, že som sklamala

@ina2405 áno, pre dieťa len to najlepšie... Len keď oni sa ľúbia, keď príde za ním tak sa úplne zmení, zmäkne a užívajú si jeden druhého... Aj keď už x-krát povedal, že si ho vezme cez víkend aspoň na chvíľu, tak ani raz za tie mesiace to nespravil... A mne je strašne ľúto, keď malé hľadá tatina, pýta sa na neho a ja neviem čo povedať... Koľkokrát sľúbi, aj malému, že príde na druhý deň a nepríde... Zakazovať mu s ním byť nechcem a ani nemôžem... Ale viem, že pre nás bude najlepšie, keď sa stretávanie minimalizuje, lebo aj to dieťa trpí, keď nepríde za ním...

Zakazovať kontakt nie, však nech ju má rád. Ale on sa k tebe správa hnusne a čo si dieťa odnesie do života z takého vzoru? Ak nie je dobre mame, nikomu nie je dobre. A normálne by som malej povedala "tatino teraz nemôže" keď sa na neho pýta. Časom si všetko spojí.

Milá autorka. Svojho ex nemiluješ a myslím, že ani on Teba. Ponižovanie a urážky, chlast je úplne no go. Reaguješ tak preto, pretože si dlhodobo žila v toxickom vzťahu a Tvoj mozog sá snažil o to, aby si prežila. Pri chvíľke šťastia sa vyplatil dopamín a ty si z neho žila celé dni. Je to svojím spôsobom závislosť. A k tej žiarlivosti, takáto chorá žiarlivosť sa má riešiť s odborníkom. Netuším, prečo si si s ním urobila dieťa, pretože určite nejaké náznaky a nadávky alebo choré žiarenie boli aj predtým a ty si si myslela, že sa zmení. Aj teraz dúfaš, že sa Tvoj "tyran" vráti a dá Ti dávku dopamínu, ktorú ako závislá chceš. Prosím Ťa, napíš si to niekde veľkými písmenami-TEN CHLAP SA NEZMENÍ. Nestrácaj s ním čas. Nadávky, chlast, chorobná žiarlivosť je peklo na zemi a nie zdravý vzťah. Paradoxne najviac žiarli tí, ktorí sami podvádzajú partnera. Z tejto spoluzávislosti sa musíš vymaniť.

Treba mu povedať, že ak neprestane s psychickým terorom, tak podáte na neho trestné oznámenie. Platí na dieťa? Ešte by som požiadala o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti.

By som osrala celého ex aj jeho ataky. Ak by nedal pokoj, určite by som podala oznámenie ako je spomenuté kúsok nadomnou, styk s dieťaťom upraviť súdom a žijem si svoj vlastný život. Prečo sa prisposobovat debilovi, ked môžeš byť s princom. Pamätaj, s volom žije krava a s princom princezná