Ako sa mám vyrovnať s týraním v detstve?

Prečo sa s nimi stykas? Prerušila by som kontakt kým by som sa dala dokopy
Nájdi si kvalitnú psychoterapeutku, lieky sú ok, ale nevyriešia sa s nimi rany na duši

prerusit kontakty

Ako ta mohli donutit?? Prerusim kontakt. Nepridem. Hotovo.

osobnú skúsenosť s ničím takým nemám, ale na tvojom mieste by som asi dala prednosť kvalitnému psychológovi / terapeutovi, ktorý ťa bude počúvať a pracovať s tebou pred psychiatrom, ktorý do teba bude tlačiť antidepresíva.
A s rodičmi by som úplne prerušila kontakty, napísala by som im úprimný list s vysvetlením prečo sa viac nechcem s nimi stýkať, ako veľmi mi ublížili a zničili detstvo. Napísala by som im tam tie najhnusnejšie detaily na ktoré si spomenieš a s tým, že si neželáš, aby ťa kontaktovali späť.

To akože ich nikto nenahlásil za týranie a sexuálne obťažovanie?? No a k momentalnej situacii ti poviem iba toľko že s takými rodičmi by som nedokázala ani sedieť za stolom nie to ešte vianočným ..fuj

Každý rodič by mal mať deti, kvôli tomu aby ho ľúbil... a veľa krát to tak nie je a nie si ani prvý prípad. Nehovoriac o tom, že o takýchto veciach sa ťažko rozpráva s niekym naživo. Sem tam po riti je na niečo dobré, ale nie je po riti ako facky, buchnáty po chrbte s remeňom atď. Nájdi si dobrých kamošov s kt. by si trávila sem tam čas. Osobne aj sama je lepšie ako s niekym, kto tu nie je pre mňa. Ja osobne mame by som to dala pocítiť a oca by som bejzbalovou pálkou ovalila za detstvo, pretože Ti to ovplyvní psychiku do konca života. Keď Ti nedali pekné detstvo tak neviem na čo Ťa volajú teraz? Možno potrebujú pomôcť zrazu a ty sa môžeš pekne z vysoka na nich. Super večeru si vychutnáš aj sama pri stromčeku a nikto ti nebude rátať lyžice koľko zješ🙂 ale sem tam sa aj prejdi až máš pohyb 🙂

Nedala by som sa donutit prist na sviatky a duplom ak by mi niekto ratal lyzice. Preco sa od nich uplne neodstrihnes?

Ja tiež neviem načo si prišla, radšej by som strávila Vianoce so psom ako s nimi

Musis svoj stokholmsky syndrom riesit s odbornikom ...a veru kvalitnym. Ak si si tymto vsetkym presla musis byt silna zena. Uvedom si, ze si dospela a nie si viac na rodicov odkazana. Musis najst lasku k sebe TY SAMA. Silu mas, uz len ta laska ti chyba. Ak ju najdes bude to lepsie lebo si uvedomis, ze TY si ta, kto moze v tomto 'vztahu' urcovat podmienky a nenechat sa nutit s nimi travit cas.
Zelam ti aby sa ti to podarilo.
Mamina si presla fyzickym tyranim v detstve a doteraz sa nedokazala odputat od otca. A vzdy, hoci ma mamka 65r a dedo 90, ked na nu zacne zvysovat hlas, tak sa mamka rozochveje a citi sa ako to male dievcatko, ktore otec 'moze' ovladat.
Ty toto nesmies dovolit. Uz davno nie si dieta a nikto s tebou nemoze robit to co chce on, ale to co ty dovolis.
Drz sa 🍀

@bajka16 Je na tom niečo prekvapivé? 20-30 rokov dozadu sa ubližovanie deťom riešilo možno ešte v škôlke/škole. Ak ale dieťa nebolo úplne dobité, neriešil to absolútne nik - bežné modriny majú predsa všetky deti. A susedia, ak aj boli bitky na dennom poriadku, si vždy povedali, že to nie je ich starosť - ešte aj dnes sa väčšina spoločnosti tvári, že nevidí a nepočuje.

Autorka, mám takú blízku kamarátku - otec alkoholik, čo týral celú rodinu, matka presvedčená, že muž je hlava rodiny, ktorú treba nevyhnutne poslúchať. Kamoška žije normálny spokojný život. V prvom rade sa prestala stýkať s otcom. Jedného dňa si povedala, že sa tým viac nebude umárať. Matke na rovinu povedala ako sa veci majú a že nemieni viac ľutovať ani seba ani ju.

Začala skúšať rôzne voľnočasové aktivity a tešiť sa z toho, čo sa nové naučila. Doma sa učila jazyky, chodila na rôzne kurzy od maľovania po pečenie. V niektorých tých činnostiach sa ozaj našla, venovala im dosť času. Vďaka tomu nemala čas riešiť svoju minulosť a súčasne sa vďaka tomu viditeľne v tých činnostiach zlepšovala. Keď začala byť aktívna, už to všetko šlo omnoho lepším smerom. Vďaka hobby si našla kamarátky. Tú nenútenú spokojnosť a pohodu z nej bolo cítiť, takže sa o ňu začali viac zaujímať aj muži. Dnes má skvelého muža a krásnu rodinku. Vďaka jazykom si našla super prácu, čo ju baví. Sama vraví, že najviac jej pomohlo, keď sa prestala považovať za obeť a uvedomila si, že je dospelá osoba zodpovedná za svoju súčasnosť a budúcnosť

Nechoď na návštevu. Ste už dospelí...viete čo sa dialo. Povedala by som to na rovinu že Vianoce pre žiješ príjemné napríklad s priateľmi. Ze máš zle spomienky na detstvo.. Takto by som to povedala.. Ze keď si bola malá necítila si sa doma v bezpečí. A necítiš sa tam dobre ani dnes. Iste si to všetko pamätajú.. Takto.. Aj otec nech vie ze si všetko pamätáš.. Véd to nebol otec ale hovädo v konečnom dosledku

Možno by som im to ani nehovorila, ak ti to robí nejaký stres, nemáš prečo sa premáhať. Vieš podľa mňa vianoce stráviť aj príjemnejšie

Silno Ti držím palce! ❤️

Preco musis ist domov? Ako ta mohli donutit?

mama vie čím si si z otcovej strany prešla? Narážam hlavne na sexuálne obťažovanie.
To s tebou pôjde celý život. Raz bude dobre inokedy zle. Viem o čom píšem, v mojom prípade rodinný priateľ.
Do určitej doby som to zvládla. Teraz ako mám dieťa, mávam častejšie panické záchvaty. Okrem môjho
manžela a pána kaplána to nevie nikto. Nechcem raniť rodičov. A teraz tu na anonymnom fóre to píšem takto prvý raz. Nechodím psychológovi. Mne sa to vybavuje len v útržkoch. Mala som zhruba 4 roky. Nechodím na masáže, celý život mám len jedného sexuálneho partnera. Som názorovo veľmi feministicky založená. A mám veľký strach o svoje dieťa, že sa mu stane niečo podobné. Vediem ho k tomu, aby sa nám vedel zdôveriť sa aj s tými najhoršími vecami. Že sme tu pre to, aby sme mu načúvali a pomohli mu.
K rodičom by som nešla. Keď chcú tráviť sviatky aj s tebou, nech oni prídu na pár hodín ku tebe na návštevu. Budeš na svojej pôde. Otcovi by som sa vyšťala na hrob po jeho úmrtí. Asi tak.

Predovšetkým s nimi-rodičmi preruš všetky kontakty. Nechoď k nim na návštevu,nech už nástoja akokolvek,inak sa z toho nedostaneš. Keď ti budú volať,nedvihaj telefon,lebo zase sa ti to vráti. Pozvy k sebe na Vianoce priatelku,priatelov,nech nie si sama.

smutny pribeh, tazko je mi, ale asi jedine riesenie je psychoterapeut a prerusit vztahy s rodinou.
asi by som to spravila velmi radikalne, "nebudem k vam chodit, stale si nesiem veci z detstva, ktore nemam spracovane a stale ma tazia a ked sa s vami stretavam tak sa tie rany jatria. ublizili ste mi ale uz si ublizovat nenecham. zbohom."

Prerušiť kontakt inak sa z toho nedostaneš. Začarovaný kruh.

to najdolezitejsie, co potrebujes urobit je odpustit. Ale to ti tvoj psycholog alebo psychiater urcite povedal. Odpustit a prerusit kontakt kym sa vnutorne neuzdravis.
Kazde zranenie sa da uzdravit, odpustenie je kluc 🙂

Ja nerozumiem ako si mozes sadnut za spolocny stol s osobou (v tvojom pripade otcom) ktory ta tyral a zneuzival.

ahoj, odporucila by som hladat dobreho klinickeho psychoterapeuta, ktory pomaha s vyrovnanim sa s traumou... riesenim nie je jest antidepresiva, ale traumu spracovat, ano aj odpustit a mozno naozaj prerusit kontakty, kym to nespracujes. drzim palce, gugli, hladaj a zistuj kto pracuje s takymito traumami, samej sa ti to nepodari prekonat.

a vlastne nedaj sa donutit ist teraz na vianoce k rodicom! nech ta to ani nenapadne, dostali ta do zleho psychickeho stavu a este ti budu vycitat nieco, ze si tucna a ine? ak mas este kusok vlastnej sebaucty, tak tam nechod a radsej zostan sama doma a bude ti lepsie. mozes hned teraz napisat do internetovej poradne ipcko.sk, poradia ti, nasmeruju ta na dalsiu pomoc. urob hned teraz rozhodnutie k novemu zivotu ktory mas pred sebou.

Prečo ich nevystrihnes zo života? Si si vedomá kde je problém tak ho odstráň!!

Áno poznám jednu,.nie osobne, Joyce Meyer, je to pastorka, bola zneužívaná celé detstvo svojim otcom/otčimom ( neviem presne)...pri hľadaní odpovede na otázku prečo ona, spoznala Boha a on jej pomohol získať späť svoj život, odpustiť a zit...vedie rodinný život a ma tuším 4 deti. Píše knihy kde pomáha ľuďom dostať sa z traumy- vynikajúca literatura, je to jedna vynikajúce silná božia žena, dá sa jej napísať aj na sukr.ucet na FB...❤️ Nájdeš ju na YouTube, pretlmocene.

Ahojte všetky. Ďakujem. Mám psychologičku, terapeuta aj teda toho psychiatra. Akurát stále mám pocit že sa točím v kruhu... Možno mám zlého terapeuta. Áno, tiež vraví že musím odpustiť, ale ja to neviem, neviem!!! Ja ich tak neznášam... Viera v Boha mi veľmi pomáha, ak priatelia, ktorých som si tam našla. Čo sa týka Vianoc, to ani jednej vysvetliť, jednoducho musím ísť, matka je veľký manipulátor, nikdy mi to nikto z okolia neveril o tom čo robí otec či to sa správa matka, matka bola prvá čo ho kryla a tvrdila že som si niečo vymyslela, lebo som proste zlé, "divné" decko. Pred cudzími/návštevami je matka sladká ako med, ja už som to za tie roky vzdala vysvetľovať niečo okoliu... Ale keď počujem že im mám odpustiť, vrie vo mne krv, oni mi ubližujú aj teraz ako len sa dá 😟. Na tie Vianoce musím ísť, jednoducho im nedokážem odporovať, sú schopní mi pokaziť ešte aj priateľstvá tu kde žijem, akonáhle zistia že si s niekým užívam Vianoce, no nebudem to rozpisovať poviem tak že lepšie je istý domov a tváriť sa akože sú to ďalšie "normálne Vianoce". 😟. Čo sa týka modrín, nuž, dá sa týrať aj bez modrín a viditeľných znakov - zamknúť do tmavej pivnice, buchnúť po hlave, po chrbte, facky či chytiť ruku a ťahať k zapálenému sporáku "len ako vyhrážku" (popálená som bola len raz, aj to bola vraj moja chyba samozrejme pred cudzími...🤷), atď to ani nechcem rozpisovať 😟. Každopádne ďakujem za všetky príspevky. Skúsim si čosi z toho vziať. Ďakujem ♥️.

ved to práve chce zrejme i tvoja matka. Týrat ta psychicky,ked tam budeš na Vianoce. Vieš ako by ich porazilo,keby si na Vianoce jednoducho neprišla? Nemohol by to byt od teba akt pomsty? Ked s nimi budeš nadalej komunikovat,budu ta mat stále v hrsti. Odputaj sa od nich,dištancuj.

Ahoj, tiež mám od detstva úzkosti á depresiu. Psych šikana od otca (obťažovanie som zažila len od cudzích). Voči mame tiež cítim občas pocit krivdy a hnevu, že to tolerovala. Všetci sa tvárili že je všetko v poriadku. Nepomohol mi nikto. V puberte som často citila potrebu skončiť so životom. Odradzala ma od toho jediná myšlienka - že taky človek mi za to nestojí. Strašne som sa dusovala ze ho už nikdy neuvidím, no nie je to tak. Sama neviem, ako to je možné, no je. Vidíme sa síce na Vianoce tak hodinku max, no prekvapivo sa správa normálne. Ale možno preto, že vie, že ši nenechám. Keď som s nim žila nemala som na výber. Teraz proste stačí zdvihnúť sa a odísť, zablokovať tel.číslo a hotovo. Vyliecena nie som, asi ani nikdy nebudem. Práve preto mi stačí to co som už zažila, a netreba viac. Nie sme povinní trpieť niekoho ubližovanie nám, len preto ze to je rodina...
Musíš sa naučiť povedať stop.

Aj Joyce to takto opisovala, matka tiež o tom vedela a kryla to, tiež si myslela že keď rodičov vytesni zo života zmizne to, nevedela odpustiť, no nič nezmizlo, presne stále v kruhu, az s Bohom to dokázala a oveľa viac ako si len vedela predstavit. Caká Ťa ešte dlhá a ťažká cesta, sama si to nedokážem predstaviť, ale máj vieru, máš šancu..❤️