Ako sa ďalej pohnúť vo vzťahu?

zirafiatko
1. feb 2017

Ahojte diskutérky 🙂 !
Dosť často sledujem tunajšie diskusie, a tak som sa aj ja odvážila prispieť svojim dotazom, ktorý ma s menšími prestávkami nejak neustále trápi. Jedná sa o akúsi (možno neopodstatnenú) neistotu vo vzťahu. Tento rok je už piatym rokom nášho chodenia. Ja tento rok končím VŠ, priateľ je odo mňa o 5 rokov starší a pracuje. Spolu zatiaľ nebývame, on býva v byte po jeho starých rodičoch, ja bývam u našich, ale hlavne preto že vypomáham so starostlivosťou o svojich mladších súrodencov (učenie sa s nimi, vyzdvihovanie zo škôlky/školy a vodenie na krúžky). Náklady na seba si počas celého svojho štúdia hradím sama z brigád.
Tým, že končím VŠ, ocitla som sa na pomyselnej križovatke, čo teraz ďalej? Veľmi túžim mať rodinu a keďže mám aj nejaké zdravotné problémy, lekári mi odporúčajú dlho nevyčkávať. Priateľ o mojich zdravotných problémoch vie tiež. Už veľakrát som s ním načala tému budovania si rodiny a jeho vyjadrenie je posledné tri roky vždy niečo v zmysle "no o rok by som si to už vedel predstaviť"....pričom sám od seba svadbu nijak nespomenie, mám z toho pocit že to pre neho nejak veľmi dôležité neni a moc nad tým nerozmýšľa. Pre mňa svadba samotná dôležitá neni, ani nie je mojim snom organizovať hostinu a ceremónie, ale uvedomujem si dôležitosť toho zväzku - určite nechcem zostať so štatútom slobodnej matky a čakať na svadbu, ku ktorej nedojde.
Chcela by som si to všetko nejak rozumne naplánovať, ale samej mi to nejde, chcela by som, aby on plánoval spolu so mnou a mať dlhodobé ciele :/ je síce pekné že dnes nám je spolu dobre a pekne a naplánujeme si na víkend výlet, ale ja chcem vedieť a je pre mňa teraz dôležité riešiť, či mám teraz nastúpiť na doktorandské štúdium a budovať si vedeckú kariéru a nespoliehať sa na to, že on s niečim príde, alebo si nájsť nejakú prácu, našetriť na svadbu a vrhnúť sa do rodiného života a budovať kariéru potom. Je mi tiež hlúpe sa k nemu len tak nasťahovať, keďže byt patrí jeho rodičom a my niesme ani len zasnúbení...cítila by som sa tam tak príživnícky, neviem, či sa to dá chápať. Mám pocit že požiadanie o ruku je v nedohľadne...ale taktiež si myslím že po tých piatich rokoch by to už mohol niekam posunúť...inak je to chlap do každého počasia, veselý, pracovitý, len to plánovanie nejak nefunguje
Ako som už napísala vyššie, túto tému som načala už mnohokrát, ale nikdy som sa nedopracovala k niečomu konkrétnemu, k nejakej časovej vízii a niekedy, ako zrovna teraz v noci ma prepadne obava, že či len zbytočne nečakám na niečo, čo sa nestane...alebo možno hovorím po španielsky a on mi nerozumie :D
Neviem teraz, či som textom dostatočne dobre vystihla problém, ale budem vďačná za všetky vaše rady.

zdena12345
1. feb 2017

Uplne ta chapem. Asi kazda ked pride k takejto situaciiv duchu caka, ze tej jej chlap sa rozhybe a pomoze jej tuto situaciu vyriesit. Temu si nacala len sama pred sebou alebo aj pred nim? Zeny si neuvedomuju jednu vec, chlapi nie su zeny🙂 oni potrebuju aby si im veci povedala, priamo, na rovinu a dala otazku co s tym chcu robit. V idealnom pripade mu polozit kontrolnu otazku, ci vobec pochopil, co sa mu snazis povedat. Oni totiz nemaju schopnost vytusit, ze uz by sa asi malo nieco zmenit. Takze v prvom rade, treba to nastolit jemu. hlavne jasne. Ste spolu dost dlho. On ma asi pred 30 co uz je dost na to aby prevzal zodpovednost za rodinu. Povedz mu, ze nemas v umysle byt slobodna matka. Alebo este velmi dobre zabera ked mu povies ze dietatu nedas meno po nom ale po sebe. Na to su chlapi strasne jesitni. A aky postup si vyberiete? To uz je na Vas. Ani ak sa zacnete o dieta snazit sa nemusi hned podarit a mozete aj niekolko rokov cakat. to treba tiez brat do uvahy...Inak ja nevidim dovod preco by si nemohla ist byvat tam do bytu ak si budes cast nakladov na byvanie hradit. Ak to beriete seriozne, urcite sa nejak dohodnete s rodicmi ze si dom vysporiadate so surodencami... alebo pojdete do ineho. vsetko sa da, len idealne vo dvojici

majcika
1. feb 2017

Zvláštne, chce sa za chlapa vydať, dieťa s ním mať, žiť s ním ale sama má obavy, ťažkosti diskutovať s práve týmto partnerom. Hnmmm, o čom ten vztah potom je? Ak chceš odpoveď potrebuješ otázku položiť. Keďže sa on nevyjadruje nijak

lienka737
1. feb 2017

Uplne na rovinu sa ho opýtaj, či si Ta chce vziať a mať s Tebou deti.
Takýchto špekulantov je plno, ale správny chlap s tým nerobí okolky.
Môj manžel ma požiadal o ruku po 3 mesiacoch chodenia. On proste vedel, že budem jeho manželka hned, ako ma prvýkrát videl 🙂
Dovtedy všetci chlapi same srandičky a vykrúcačky.....

libawet
1. feb 2017

@zirafiatko chlap so svadbou nikdy nezačne, teda aspoň takého nepoznám ( ja som toho svojho o ruku požiadala sama : ) a on len : dobre ), chlapovi je dobre tak ako je, na čo by niečo menil ? Ty si žena a Teba tlačia tie "hlúpe" biologické hodiny, ktoré nám velia - mať dieťa a u Teba tým prv, že máš nejaké zdrav. problémy ako si písala. Porozprávaj sa s ním o tom otvorene, na rovinu a čo chce od života on, pretože chodiť spolu 5 rokov je dlho a to sa vraví - " buď sa vziať alebo rozísť ", pretože už ide o " prechodený " vzťah a stagnuje.

lienka737
1. feb 2017

@libawet no môj začal , ja som ani slovkom nespomenula a on chcel sám od seba.

libawet
1. feb 2017

@lienka737 tak to je ten lepší prípad, no vo všeobecnosti platí, čo som napísala.

alaguema
1. feb 2017

@zirafiatko ad 1: určite nie je dobrý nápad mať dieťa preto, lebo lekár povedal, že ho máš mať čím skôr. To nie je dobrý dôvod. Mne hovorili to isté a porodila som dve krásne zdravé deti po 30-tke.
ad 2: kam sa to ponáhľaš? Ty môžeš mať okolo 24? Tvoj frajer 29. Na dnešných jedincov mužského pohlavia, je to skoro. Ešte len začínajú dospievať. Sám ti dáva jasne najavo, že nie je pripravený. Tlačiť na to nemá význam. Buď ťa nechá, alebo sa nechá dotlačiť a budete nešťastní obaja.
ad 3: kľudne pokračuj v štúdiu. Na všetko musí dozrieť čas. Užívajte si mladosť 🙂

maminuska
1. feb 2017

@libawet aj ja s myslím že 5 rokov je až moc aby sa vedel pohnúť človek ďalej . Buď treba prejsť do ďalšej fázy ale sa rozísť.
@zirafiatko ak chceš rodinu a deti ..tak to povedz na rovinu tomu priateľovi ...chceš deti ? kedy, chceš si ma vziať kedy ? Ale nedaj sa odbiť odpoveďou , za rok by som si to vedel predstaviť.. .. nech povie kedy a od toho sa odpichni čo teda ďalej , čo je ešte prípustné pre teba a čo nie.
Ak nie , jednoducho sa s ním rozíď a hľadaj partnera na rovnakej vlne.

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@majcika ale veď som písala už v úvodnom príspevku, že sme to spolu riešili mnohokrát, ale zvyčajne je to také, že ja rozprávam, on prikyvuje, skonštatuje že on si to so mnou v budúcnosti vie predstaviť (ale čo je to tá budúcnosť?) a tvári sa chvílu previnilo že som smutná...ja nemám vôbec problém mu niečo povedať na rovinu, ale zas niesom typ baby čo by dával ultimáta

@alaguema no ja určite nechcem mať dieťa preto, lebo lekár povedal (btw. nebol to jeden lekár, rieši to každý lekár ku ktorému prídem) ...ja som teraz v celkom fajn kondícii ale vo vyššom veku mi hrozí transplantácia a lieky, ktoré s tehotenstvom velmi zlučitelné niesu, a nie , ozaj neni pre mňa ideal čakať ďalších 5 rokov...navyše určite nejdem hneď teraz pracovať na dieťati, to by som chcela až po svadbe (tá je v nedohladne) a tiež sa to nemusí podariť na prvý šup, hlavne keď človek neni zdravý, však....a teda, čo je najhlavnejšie, ja po deťoch veľmi túžim, a neni to len nejaký dievčenský rozmar, viem čo to obnáša, svoje sestry som vychovala s mamou 50:50 a mala som ich už od bábätka
dokotorantúra na ktorú by som išla je dosť náročná, už teraz viem, že by ma poslali na dva roky do zahraničia, tak aj preto váham, to neni práca od 8 do 4, v tom je človek neustále...nechcem byť vedec zatvorený v labáku, ktorý nemá žiadne vzťahy a v 35 si uvedomí, že má síce kopu publikácií, ale je sám ako prst ☹

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@zdena12345
Ahoj, ďakujem za reakciu 🙂 to bývanie by sa určite poriešiť dalo nejak, ja som hlavne nechcela s ním bývať pokým som na VŠ lebo nemám nejaký pravidelný príjem na ktorého výšku by sa dalo spoliehať - pokryjem svoje potreby, nejaké oblečenie, cestovanie do školy a stravovanie sa, hobby, ale nebola som si istá či by mi to vychádzalo tak aby som prispievala aj na bývanie...ale lepšie by sa mi s ním bývalo s iným spoločenským štatútom...veľká časť mojej rodiny je silno veriaca, je mi jasné že ich názor mi môže byť ukradnutý ale proste by som sa cítila lepšie, aj sama pre seba, dal by mi tým najavo pred všetkými že chceme mať spoločnú budúcnosť a to má trošku inú váhu ako keď mi to v nejakej svetlej chvílke náhodou povie

natalym
1. feb 2017

@zirafiatko Otázka znie, či si ochotná takto žiť celý život? On nič a Ty maj peklo v hlave.

doty1
1. feb 2017

Z toho čo píšeš má človek dojem, že máte dosť odlišné postoje k plánovaniu a hlavne, že si to asi neviete dosť dobre polopatisticky povedať 🙂
Ja by som asi navrhla spoločné bývanie a nejakú skúšobnú dobu, počas ktorej nebudeš manželstvo a rodinu rozoberať (0,5 - 1 -1,5 roka, je na tebe, čo si ochotná ustáť).
Možno má aj frajer pocit, že tlačíš riadne na pílu, ktovie. Možno si predstavoval, že po škole pôjdeš do práce, vytvoríš si nejaké zázemie, užijete si zas iný spôsob života,...že proste nebude musieť hneď po "promóciách" riešiť svadbu....
V prvom rade si aj ty utrieď čo chceš a čo nie. Čo chceš teraz a čo môže počkať, alebo nemusíš mať vôbec. Mám dojem, akoby všetko záviselo len od toho, či si ťa tvoj súčasný frajer "do roka a do dňa" vezme alebo nie. Ale neber to zle, to je fakt len dojem z toho čo píšeš.

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@doty1
ahoj, no ja sa práve snažím sa s ním baviť tak, aby to nevyznievalo pre neho nejak obmedzujúco, snažím sa s ním diskutovať aby som zistila, čo vlastne on chce, určite niesom typ ženy ktorá robí scény a dáva ultimáta...a teda tieto témy tiež niesu na každodennom pretrase
možno k tomu inklinujem preto že počas tých piatich rokov veľakrát povedal že so mnou chce budúcnosť a ja som si to nejak tak podvedome utriedila a vytvorila takúto predstavu...len od neho tomu chýbajú nejaké konkrétnejšie kontúry, že ako si to vlastne predstavuje, on asi ani sám nevie.
Mňa na jednej strane láka doktorantúra, ale to už je potom jeden kolotoč s publikáciami a prácami a človek do toho vpadne celý a preberie sa až s docentúrou (viem o čom hovorím, už teraz som na stáži na jednom ústave) ale teda mám pocit, že niečo také k životu nejak nutne nepotrebujem, pre mňa je omnoho dôležitejšie mať peknú fungujúcu rodinu. A áno, moje rozhodnutia závisia aj od neho.... neviem dokedy mám čakať na to, kedy sa on rozhýbe, alebo sa mám rozhdnúť a ísť niekam úplne inam, za inými možnosťami

dominika6
1. feb 2017

@zirafiatko ja nemám pocie že by si mu povedala presne čo chceš a čo nechceš...
bud sa nevieš poriadne vyjadriť,stručne,jasne a k veci,alebo sa uspokojíš s jeho mávnutím ruky a miknutím pleca a život ide dalej...
nežiadaj ho o ruku,ani si neplánuj svadbu,dieťa..
tvoj vzťah je neistý,chlap je nemtudom...a ty to ideš komplikovať..
načo si robíš VŠ? aby si po skončení hned rodila? to si mohla mať už odrobené po maturite pár rokov praxe..
1) ked sa s chlapom rozprávaš tak nech sa ti pozerá do očí,nie do mobilu alebo TV
2) daj mu jasné otázky,nie náznaky
3) trvaj na odpovedi áno -nie...nie neviem
4) povedz mu o svojich plánoch,podla toho uvidíš reakciu

zdena12345
1. feb 2017

@zirafiatko je mi to jasne, len tvojmu asi nie. urcite by bolo idealne keby ta poziadal o ruku, svadba, spolocne byvanie... ale ako tu teraz citam, asi si si nim moc ista neni. Mozno by vam docasne spolocne byvanie bez svadby prospelo a ty by si vedela, ci s nim naozaj chces zit. Svadba je pre teba dolezita. Uznavam to a v dnesnom svete kde mas kazdu druhu mamicku slobodnu, uz budeme vymierajuci druh🙂 skus to tvojmu naozaj takto polopate povedat. Ja osobne by som urobila nieco taketo:
drahy moj, vecer sa s tebou potrebujem porozpravat o vaznych veciach a o nasej buducnosti. bude to asi dlhsi rozhovor, takze ziadne filmy, mobil... len chvila pre vasu debatu. .. do vecera ma cas rozmyslat nad tym, co vlastne chce, lebo mu asi zapne, ze sa nieco deje. nieco sa meni
ak mas chut, vecer si otvorte vinko- bude sa ti lepsie rozpravat. lahsie to z teba pojde von. aj z neho. pozri, koncim skolu a potrebujem sa rozhodnut co dalej so zivotom. chodime spolu uz 5 rokov a potrebujem vediet ci mas v plane si ma vziat za zenu a mat so mnou deti. pretoze podla toho mozem dalej rozmyslat ci ist na doktorantske alebo hladat pracu. dalej by som rada vedela ako si predstavujes dalsie byvanie... kludne si vsetky tie veci aj pospisuj co s nim chces prebrat. nie je to hanba. alebo si to spis sama pred sebou a potom pri debate si len tie body zopakuj. nenechaj sa uchlacholit tym ze ano moja, ja ta lubim, aj to bude. pytaj sa ho kedy a vsetko co potrebujes. dohodnite sa na niecom. teraz si vymyslim ze o tri mesiace sa k nemu nastahujes a sleduj, ci sam vyvyja aktivitu k tomu aby sa to udialo. ak nie, vies ze je nieco zle. skus ho napomenut a ked stale nebude nic pre to robit, nevnucuj sa. musela by si sa vnucovat cely zivot. ak chce, po takom rozhovore to urcite urobi sam. ak nechce, nestracaj s nim cas. hovorim z vlastnej skusenosti, len mi neskoro zaplo...
len si najskor sama sebe musis upratat city a zmierit sa s tym, ze mozno to nie je ten pravy, ked nema zaujem nieco riesit. aby si nedopadla tak, ze mu budes stale ustupovat a nechat sa chlacholit... a stale mu budes k dispozicii a on bude spat na vavrinoch

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@dominika6
prepáč ale mám taký dojem že si tu poriadne nečítala celú diskusiu...nedávam mu žiadne náznaky, pýtam sa jasné otázky, o mojich plánoch vie a pardon, ale rozprávame sa ako ludia ktorí sa vzájomne rešpektujú
keď sa rozprávame tak mi hovorí veci ako on chce a že všetko bude ale ja chcem aby mi povedal konkrétne že kedy a čo, to je gro celého problému
neviem čo je to za hlúpu predstavu že ak sa žena rozhodne zakladať si rodinu pred 30kou, tak vlastne ani nemala ísť na VŠ ? akože v 18tich keď sa človek hlási na VŠ tak má mať komplet predstavu o tom čo chce so svojim životom? ako keby sa nedala robiť kariéra po materskej ...

zdena12345
1. feb 2017

PS: aj ked nechces obcas ultimatum dat treba. Ide o tvoj zivot a nemas cas s kazdym chlapom stravit 10 rokov kym pochopis, ze sa s tebou zahrava😉

libawet
1. feb 2017

@zirafiatko ešte mám trošku z Teba dojem, že sama nie si rozhodnutá, čo je u Teba priorita , či svadba, z tej následne dieťa alebo ďalšie štúdium, že to máš na prvej priečke ako obe veci spolu a od priateľa chceš, aby Ti on svojim rozhodnutím rozlúskol...asi by si si aj toto mala ujasniť, čo chceš viac, neprikladať obom záležitostiam rovnakú dôležitosť.

doty1
1. feb 2017

@zirafiatko a aká je vlastne tvoja predstava tej "konkrétnosti"? Len tak pre zaujímavosť. Čo by si chcela počuť? Že to bude v júli 2017, v decembri 2018.....niečo v tomto smere?

Inak napísala si celkom trefnú poznámku vo svojom príspevku :
"neviem dokedy mám čakať na to, kedy sa on rozhýbe, alebo sa mám rozhdnúť a ísť niekam úplne inam, za inými možnosťami" - máš čakať dovtedy, dokedy je pre teba únosné čakať. A áno, mala by si sa rozhodnúť a znovu sa opakujem, utriediť si čo chceš a čo nie, čo si ochotná akceptovať a čo už nie a podľa toho ísť ďalej. A rátať aj s tým, že toto je možno ten pravý, ale nie pre teba.

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@libawet prioritou je pre mňa určite rodina, ale keďže on sa stále k ničomu nemá, snažím sa hľadať zmysel aj niekde inde, možno je v tom aj trochu trucu...v rodine neustále niekto rieši, ako sme už spolu dlho a často dostávam indiskrétne otázky, že či už boli zásnuby a mne je z toho smutno a tou doktorantúrou sa nejak chlácholím. že veď keby nič, tak aspoň toto.
Ja by som ozaj potrebovala jeho vyjadrenie k tomu rozhodnutiu, či mám ísť ďalej študovať (v inom meste a potom v zahraničí) alebo si hľadať normálnu prácu a budovať si spoločné zázemie...aj som mu povedala, že by som musela byť na doktorandskom minimálne dva roky v zahraničí, myslela som, že ho to možno navedie k nejakému kroku, ale on nič

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@doty1
moja predstava konkrétnosti je napríklad to, že sa dohodneme že napr. budúci rok budeme mať svadbu tak začíname šetriť a riešiť veci, zajednávať priestor, poriešiť dátum a nie že "no veď niekedy urobíme svadbu"
dieťa sa takto naplánovať absolútne nedá, hlavne keď človek neni zdravý

libawet
1. feb 2017

@zirafiatko zariaď sa podľa seba, čo Ti hovorí Tvoje vnútro, keď vidíš, že on sa vyjadriť nevie, lebo to asi teda nechce. Načo tlačiť na pílu, ktorá je tupá ? Venuj sa sebe, rozšír svoje vedomosti o nové poznatky a možno tam niekde vonku stretneš toho pravého, lebo tento to očividne nie je, aj keď sa tak tvári. Možno raz, s dieťaťom a po svadbe s ním by si banovala, že si nešla predsa len študovať, lebo by Ti to neprinieslo to očakávanie a zistila by si, že veď Ťa to ani nenapĺňa....

dominika6
1. feb 2017

@zirafiatko nie ty chceš od neho ultimátum,kedy si ťa vezme a kedy budete mať deti..
a či vôbec..
ja ti hovorím,že ked si šla na školu a investovala do toho čas a energiu tak sa tomu nejaký čas venuj..zarábaj,šetri a to bude trvať dalšie 2-3 roky..
ale tebou lomcujú pocity,že ste dlho spolu a nevieš čo chceš robiť po škole..a neváhaš sa vydať a rodiť..
ale chlap to nechce,lebo on má síce plány,ale termín ti nikdy nepovie,pokial to nemá premyslené na 1000%

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@dominika6 ale ja sa nepotrebujem zabávať, na to som ja nikdy nebola...ďalšie dva tri roky kludne môže trvať aj zariadenie svadby, o dieťati ani nehovorím...
...to neni tak že neviem, čo chcem robiť po škole a preto sa chcem vydať a mať deti, ja mám veľa možností a zrovna tá, po ktorej túžim najviac sa zdá byť nedosiahnuteľná a mňa to trápi
ja ozaj nepotrebujem precestovať pol sveta a prežívať pubertu do 30ky...a vôbec sa nechcem spoliehať na to, že mi zdravie vydrží do 35 v takom stave aby som tehotenstvo zvládla, keď už teraz mám problémy
prečo by mi priateľ hovoril, že deti chce a chce aj svadbu aj všetko, keď by sa na to v skutočnosti necítil? len preto, aby som bola nachvíľu spokojná? je so mnou 5 rokov len kvôli svojej pohodlnosti? aj na toto som sa ho pýtala a hovoril mi že to tak vôbec neni a že rodinu so mnou úprimne chce. tak ja naozaj neviem, kde je problém

dominika6
1. feb 2017

@zirafiatko
chlapi rozmýšľajú inak a my...my vieme čo chceme na najbližšiu 5ročnicu...ale u chlapa s to mení zo dňa na deň,on žije pre prítomnosť..je spokojný a nechce nič meniť,pokiaľ ho nič nedonúti..
bud keby si ho potrašila,že chceš ísť do zahraničia na 2 roky,lebo tu nemáš uplatnenie a on by ti vrámci podpory pomohol pobaliť ešte aj kufor...
alebo pohrozila rozchodom,pauzou,alebo otehotnela...proste čo by v ňom pohlo mozgom..
ale ked mu je ozaj dobre,tak nič meniť nebude..len mu pôjdu na nervy tie isté otázky..
chápeš?

janulabb
1. feb 2017

ahoj @zirafiatko mala som priateľa, tiež sa javil ako ten tvoj. Všetko ok, svadba v pláne, deti tiež, ale kedy to ani srnky netušili. Takáto neistota a nutnosť stále chlapa niekam posúvať ma jedného dňa dožrala a po 5tich rokoch som povedala koniec, rozišli sme sa bez kriku a hystérie. Chvíľu som bola sama a mala čas zistiť, čo vlastne od života chcem. Nechcem týmto povedať, že sa máš s priateľom rozísť, nepostrehla som z tvojho prejavu, že by si s ním bola vyslovene nešťastná. Ide o to, že nemá zmysel "držať" sa silou mocou priateľa len preto, že ste spolu už nejaký ten rok a tvoje zdr. problémy ťa tak trochu tlačia do zakladania rodiny. Všetko je tak ako má byť, možno by ti pomohlo rozhýbať sa nejaký smerom, keby si chlapovi dala konkrétny návrh napr. spoločné bývanie+konkrétny termín, príp. dátum svadby+konkrétny termín. Podľa jeho reakcie sa dokážeš zariadiť, ak má on more času, pokračuj v štúdiu a choď do zahraničia. Držím palce 🙂

jonnie
1. feb 2017

@zirafiatko mam uz nejaky ten rocik viac ako ty...preskakala som si tiez kadeco...i taketo natahovacky. Zo skusenosti...buduj si svoj zivot a planuj napr. aj to doktorandske. Necakaj na jeho vyjadrenie a nebud na nom zavisla. Keby aj mas s nim dieta-aby ti nevykrikoval-ze nemas prijem...byt jeho-nikdy neprepise na teba. To au mozno blbosti teraz...ale po 20 r sa budes inak na vsetko pozerat. Preto este raz...nechaj ho zit ako olomoucky syrecek a ty zi svoj zivot . Mna by urazalo stale sa podsuvat a cakat.

zirafiatko
autor
1. feb 2017

@janulabb ja som inak šťastná vo vzťahu, len cítim tú potrebu to už niekam posunúť...už ma nebaví len to chodenie
vieš, možno je to moja chyba, ja som asi až moc nekonfliktná a snažím sa veci hovoriť veľmi mierne, za tých 5 rokov sme sa ani raz nepohádali, a možno by on potreboval niekoho direktívnejšieho, kto si dupne a dá mu ozaj to ultimátum, len ja to proste neviem, ja stále očakávam že všetko vyplynie z nejakej vzájomnej prirodzenej dohody
ja ho ľúbim, ale mám strach že budem takto čakať neviem dokedy...a aj keby sme sa rozišli, tak sa dám dokopy znovu s niekym podobným a budem čakať ďalších x rokov a takto dokola, možno len preto, že si neviem dupnúť

alaguema
1. feb 2017

@zirafiatko veď to ďalšie štúdium si spomínala ty sama ako alternatívu, pochopila som to tak, že nad tým naozaj uvažuješ. Ak nie, zbytočne si sa o tom zmieňovala. Ak si ty taká presvedčená a pripravená a on nie, tak asi máte dosť zásadný problém, ktorý vyriešite len vy dvaja spolu tým, že o tom budete komunikovať. Ak nechce ani len komunikovať na túto tému, pravdepodobne ten vzťah neberie vážne vôbec.

lila69
1. feb 2017

@zirafiatko ak som pochopila, ty chces vediet, ako si tvoj priatel predstavuje vas spolocnu buducnost. A co keby si mu na rovinu povedala, ako si buducnost predstavujes ty. Po lopate, nieco v style: "zlato, tento rok koncim skolu, a tym sa zmeni aj moja situacia. Rada by som nas vztah posunula dalej, teda k spolocnemu byvaniu a zivotu. " A tu dostanes konkretnu odpoved, ktora moze byt hocijaka... Bud ti povie,aby si sa pristahovala (ponuku vyuzi a kasli na to, ze je to byt jeho rodicov), mozno ked ho takto postavis pred hotovu vec ti povie ze sa na to neciti a vtedy sa otoc na pate a odid od neho. Ak ste doposial spolu nezili, snubny prsten este necakaj - sudim podla jeho reakcii na tvoje doterajsie narazky ohladom spolocne buducnosti.