Ako sa ďalej pohnúť v živote?

Zbaliť veci, ísť k rodičom na pár dní. Poriadne sa nabifliť na skúšky a nepustiť sa toho, čo ti robí radosť. Vždy sa dá nájsť riešenie. Opatrovateľku ti môže robiť (počas toho, kým sa budeš učiť doma) napríklad aj nejaká študentka z blízkeho okolia 🙂

Dieťa do jaslí a Ty do roboty ... pokiaľ chceš ísť kariérne hore, inú možnosť nemáš ... nájsť dieťaťu jasle/opatrovateľku v meste, kde budeš robiť ... kde je vôľa, tam je cesta ... tiež sme sa presťahovali na dedinu, nikoho som nepoznala, moja rodina ďaleko, okrem toho v tom čase mi otec umieral na rakovinu, z mužovej rodiny nebol o dcéru žiadny záujem, muž robil 12-tky denné/nočné, bol vyčerpaný, nedalo sa s ním normálne porozprávať ... poradila som si ... lebo som chcela, lebo som musela.

@deti95060810 hej, kebyže nájdem “toho pravého” deti mám skôr ale našla som až kedy som našla.. aj má to štve, lebo by som aj druhé chcela ale asi sa už neodvážim…

@denkabemommy tie skúšky sú na dobrých pár mesiacov učenia a rodičia mi s malým nepomôžu. Oni ho postrážia na pár minút ale nevládzu za ním behat, dvíhať ho na ruky, dávať pozor čo robí a pod.. Bola som u nich už pár krát s malým sama a ešte viac prace ako doma, lebo v noci mi aspoň muž mlieko pripravi 😀

@dzulli1980 rozumiem.. to je to, že keď človek musí tak musí.. len maleho nechcem dávať skôr preč, bude to pravdepodobne jedine dieťa moje tak by som si to chcela užiť… len hľadám cestu, či nie je možné mat aj to aj to.. ak si spravím skúšky, robiť viem veľa veci aj z domu..

@dzulli1980 a nezávidím Ti, museli to byt ťažké časy.. :/ si zjavne silná žena, že si to zvládla

Ak vás muž uživí, čo zdá sa že áno, skús dať malého do jaslí / škôlky a ty sa začni venovať skúškam. Aj keby to bolo po jeho 3. roku, a ostala by si pár mesiacov bez príjmu, ak to finančne zvládnete, myslím si, že toto je riešenie. A keď spravíš skúšky, potom si budeš hľadať poriadnu robotu.

a co sa chces pohynat? vsak si teraz porodila,a mas dieťa kam sa nahanat? Muz sa o vas dobre stara, mate dom, netlacite sa v paneláku kde vam susedia fajcia pomaly do ksichtu, mate sa dobre! Uvedom si co mas, mas internet tak sa zoznamuj, maj zaujmy, mozes robiť čokoľvek... však sadni s malym do auta a choďte na detské plávanie aspon. Školu dorobis potom. Kam sa naháňať, casu dost.

Tiez si myslim, ze skusky spravis aj neskor. Hlavne sebe nevycitaj, ze robis nejake chyby. Obetovala si vela zo seba a zo svojho zivota, aby si sa starala o dieta. A to dieta este chvilu bude na tebe zavisle. Kym sa mu “musis podriadit”, skus si popri tom najst nejaku aktivitu aspon volnocasovu, ktora bude robit radost tebe. A co je to za dedinu, ze tam nie je ziadna dalsia mamicka s malymi detmi? Neverim tomu… treba najst nejaku spojku tam, kde sa nachadzas 🙂 bude lepsie, neboj sa 🙂

Dom predať môžete, veď daň sa platí prvých 5r iba zo zisku, a keďže ho máte 2r, hodnota nehnuteľností bola už vtedy vysoká a teraz klesla, takže veľký zisk by ste z neho nemali, či? Nikto by ma nepresvedčil takto sa od všetkých a všetkého odrezať a ešte robiť otroka v zbytočne veľkom dome. Pre človeka, čo sa rád socializuje, je to cesta do pekla, veď musíš byť osamelá kôpka nešťastia. Neviem, koľko rokov má syn, ale daj ho doobeda do škôlky a uč sa, tie skúšky musíš spraviť, inak sa nepohneš a po RD skončíš v nejakej nekvalifikovanej práci.

kolko ma maly? co ti brani aoravit si skusky ked nastuoi do skolky jasiel? oride mi se si nedobijas baterky ziadne kamosky konicky rodina a ani oracovne vyzitie. . . soferujes? nevies s malym vybehnut niekam za niekym? tie sjusky si isti sorav ako maly nastuoi a budes hqpoy uvidis. best of luck

Ale ty nie si samozivitelka. Nepotrebujes dat dieta do jasli ty si potrebujes vytvorit zazemie v novom prostredi, potrebujes si tu matersku uzit . Najst si nove kamosky . Venovat sa dietatku aj sebe. Na teba pada dom. Lebo muz je vecne v praci a ty sama s dietatom. Budes mat za chvilku 40 ak si do teraz neurobila mega karieru., tak tie dva tri roky ci kolko este budes doma velky rozdiel neurobia, Na to si chcela dom a dieta aby si od toho zdrhla? Niektore Mozno musia dat deti do jasli ty nemusis . Otazka je skor ci chces . Potrebujes sa udomacnit v novom prostredi spoznat ludi. Najst si zabavu aktivity pre teba a dieta mimo dom. Aj muz by mohol spomalit a viac sa vam venovat. Chodit na vylety v case volna. Deti su male len raz a velmi rychlo vyrastu. Aspon jeden z vas by mal byt pri tom a uzit si to krasne obdobie. Jedine ze ta to ozaj nenaplna a si nestastna tak sup do prace sup studovat dieta si vidiet Iba rano a vecer ak ti to tak bude prijemnejsie.

Presne ako píše @miadi
@autorka moja situácia je takmer identická ako tá tvoja, s tým rozdielom, že pracujem v inej sfére, mám o pár rokov menej a som v zahraničí, takže spočiatku bol problém aj s jazykom. Ja som tu už tretí rok. Ešte stále s týmto domom a prostredím nie som 100% stotožnená, ale už to nie je tak strašné, ako na začiatku. Konečne som si našla kamarátku, chodievame s deťmi na výlety, venujem sa športu, učím sa nový jazyk. Bez auta by som sa tu asi zbláznila. Takto denne naložím deti do auta niekam ideme. Skús dať tomu čas.

Nikde nerobíš chybu. Jednoducho tetaz máš "inú úlohu". Sú dve možnosti. Bud ta skutočne to nenapĺňa, a nebaví, si nespokojná a nešťastná, ,v tom prípade pohľadať pre malé jasle, alebo opatrovateľku a ty skus si dorobiť tie skúšky a do prace.
Alebo bud momentálne mama na plný úväzok, užívaj si dieťa a po rodičovskom tie skúšky dorobiť.
Obe riešenia sú v poriadku, ak to tak chceš ty a dohodnete sa tak s muzom. Súhlasím s vyššie písaním, že tých pár rokov hore dolu až tak veľmi nezmenia situáciu.

A preco by ste sa s muzom nedohodli na tom,ze tie skusky spravis a robili vsetko pre to? Aj rok navyse doma?

Ja by som na tvojom mieste zaplatila upratovacku, pises,ze financne ste na tom dobre, raz do tyzdna nech pride poriadne popratat a mas o starost menej. Varit nemusis kazdy den, uvar viac,aby ste mali aj na dva dni a den mas volno. V podobnej/rovnakej pozicii ako ty-nove miesto na byvanie, sama doma s dietatom, ziadne kamosky,rodina daleko je polovica mamiciek. Aj ja som bola. Poviem ti pravdu,tiez som bola takto zufala, ze vsetko je na mne, do toho este nonstop placuce dieta s kolikami, kto to zazil, vie ake to je vycerpavajuce. Po polroku som tiez mala pocit psychickeho stradania, potrebovala som sa posunut dalej. A tak,ked dieta spalo, zamerala som sa na sebavzdelavanie, urobila som si prvu atestaciu. Pocas druhej md som si urobila vodicak, v tomto vyrazne pomohol muz, strazil vtedy deti. Zacala som doma cvicit, aj popri detoch. Potrebujes robit aj nieco pre seba, aby si aj ty napredovala, musis si najst nejaky konicek,zalubu,vytycit nejaky ciel, kt.zvladnes doma. Lahke je povedat to sa nebude dat, ak chces nieco v zivote dokazat,ziskat, musis sa niekedy prekonat a zapriet, tak sa nebudes ucit na skusky polroka,ale rok. Nikto ti nevytvori priestor pre teba, jedine ty sama to dokazes. Vytvor si system,kt.bude tebe vyhovovat a bud v nom dosledna, casom si aj muz aj dieta zvykne. A aj ty sa hlavou casom prestavis, ze ano 23h z dna je najdolezitejsie dieta, ale tu jednu hodinu som najdolezitejsia ja a robim nieco pre seba. Drzim palce

za mňa všetko také výhovorky, "chcela by som ale..." skús vypustiť "ale" zo svojho slovníka.
Všetky deti v tomto veku sú neposedné, v horšom prípade vyžadujú naozaj 24/7 starostlivosť... a aj tak ich matky dokážu pracovať / študovať. Zober si pani na výpomoc v domácnosti a k malému, získaš pár hodín denne na učenie.
Dom sa predať dá, no tak by ste zaplatili daň... to nie je že nedá sa, nemôžme, to je že nechcete (chápem to, ale treba pomenovávať situácie správnymi menami). Predpokladám, že tu narazíš na manžela - bol to jeho sen a ťažko sa ho bude vzdávať.
Nové kamarátky si nevypestuješ v kvetináči, treba pre to niečo urobiť. Určite nie si jediná s dieťaťom široko-ďaleko, tak sa vyber na ihrisko, do materského centra. Ak máš auto sadni doňho a choď pozrieť aj tie staré kamošky, obnov vzťahy, nečakaj, že to niekto urobí za teba.
Ak sa chceš pohnúť vpred, tak budeš musieť vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a niečo pre to urobiť. Alebo si ešte uži teda RD a keď dáš malého do škôlky, tak potom sa pohneš. Nemusíš byť na nej celé tri roky, môžeš byť len dva, to je za mňa taký kompromis, kedy si aj užiješ dieťa aj získaš rok k dobru na sebarealizáciu.

Daj male do jasli a ty sa pekne vrat do prace. Nikde nie je napisane,ze musis byt doma 3 roky. Dieta je neposedne,lebo potrebuje neustale vybijat aktivitu,v jasliach sa zahra s rovesnikmi,ucitelky maju stale program pre ne. A ty sa hor do ucenia a do prace. A hej,pisem z vlastnej skusenosti. Nebola som doma 3 roky,nastupila som do prace skor,mala sa socializuje v skolke a ja v praci. Dorobila som si skolu a teraz dorabam aj doktorandske v dost tazkom odbore. Nebudem ti pisat,ze studovat a mat dieta a pracu nie je narocne,je,ale nemam pocit vyhoretej matky,odsunutej na druhu kolaj,ktora sa toci iba okolo hrncov,chlapa a plienok…toto je moja rada z vlastnej skusenosti

podľa mňa bola chyba ísť do domu. Muž ho chcel a pritom je stále v práci. Tak na čo mu je? Len tebe pribudli starostli. Počkala by som ešte 3 roky a ak sa nič nezmení, išla by som späť do mesta. Čo sa týka práce - finančne ste na tom asi dobre, tak čo si zaplatiť opatrovateľku a ty sa môžeš venovať štúdiu?

Mám čo-to za sebou presne v tomto ohľade. Ako píše miadi, teraz si vybuduj okruh známych a venuj sa sebe a malým. Udržat veľký dom na poriadku je ťažká úloha, treba minimalizovať počet vecí a snaž sa porozmýšľať, ako si upratovanie zjednodušiť. Ak sa dá, nájdi si aj opatrovateľku. Najprv na pár hodín do týždna/ mesiaca, neskôr keď sa budeš učiť na skúšky, tak na dlhšie. Neľutuj tie peniaze, je to investícia. Ver mi, viem o čom píšem. Tie skúšky si sprav, nevzdaj sa toho cieľa. Ale vyčkaj ešte rok. Dôležité je nastaviť si veci tak, aby si nepadala “na hubu” (s týmto mám tiež bohaté skúsenosti v mojej snahe ušetriť, i keď sme na to mali). Každý večer povinne v nejakom čase už neupratovať, zobrať knihu do rúk a bodka. Potrebuješ v živote zažívať malé radosti a chvíľky oddychu, i keď máš ako sa ti zdá nikdy nekončiacu prácu. Nastav sa pozitívne, lebo vidím, že smeruješ k tomu, čomu sa v psychológii vraví “naučená bezmocnosť”. Vezmi osud do svojich rúk v rámci tvojich možností. A manželovi povedz, že deti sú malé len raz… a že ti chýba.

@zitaje maly mal len teraz rok, ešte by som s ním chcela byt doma.. ale ako riešenie o pár mesiacov to nemusí byt zle.. pozerala som už nejaké jasle, ale všade berú deti na 1/2 deň minimálne (každý deň), mne by stačilo možno aj 2-3x do týždňa

@barborachors aj to je dobrý pohľad.. 🙂 uvedomujem si, že dom je lepsi ako byt, ani do mesta má to netaha z pohladu hluku, kopu ľudí, chaos.. tu mame klud no niekedy asi až moc velky

@vanilkovazmrzka ďakujem za povzbudenie 🙂)

@lily246 dom sme kúpili starší a dali sme doň odhadom tak 30-40 tisic.. Takze kúpna cena a predajná cena by boli dosť rozdielne, daň by pár tisíc vychádzala… A sama neviem či ho chcem predať (z finančného hľadiska).. Z predaja na byt mat nebudeme a pri dnešných hypotékach zas nejakú brat, boli by sme na tom finančne asi horšie a životne tiež.. a muž by mi v 3izbaku asi z okna vyskocil.. keď už je doma tak je to taký ten záhradný/garazovy tip… Takze aj tak beriem, že dom nám ešte asi nejaký ten čas ostane.. 🤷🏽‍♀️

@juliet86 ďakujem 🙂 Asi áno, možno ešte kúsok vydržať… len aj počas tehu som bola doma, moc som nikam nechodila, nemohla som, maly mal teraz rok, takze s takým mini bábätkom to tiež na nejaké výlety nebolo.. možno som len unavená z toho kolotoča tak vidím veci čierno.. že keď chrust ešte trosku podrastie, bude sa nám dať ísť aspoň kdesi na výlet.. aj keď zase sama ale aspoň mimo dom 😀

@miadi nie nie, maleho práveže nechcem dať do jaslí.. máš pravdu, že si musím vytvoriť zázemie, len sa mi to akosi nedarí… chodím s maly skoro denne von, no v dedine mŕtvo.. väčšina detičiek čo vidím sú už škôlkari, jedna baba tu má kociarik, aj sa k nej ozvem keď ju stretnem ale do reči jej nikdy nie je 😀 hľadala som aj detské aktivity ale všetko na minimálne 35 minút autom od nás a potom je maly nervózny, pripadne mi rovno prespí čas kedy mame odchádzať.. a nad mužom som už palicu zlomila.. vie že by mal ale “nedá sa mu”..

@ivangeline on má doma asi nechá aj 3 roky kebyže chcem 😀 len ja mám pocit že “mi čosi uteká”.. som naučená pracovať, starať sa o seba a zrazu nič z toho nefunguje lebo sa venujem dieťaťu tak mi to príde take že mi uteká vlak :/ asi máte pravdu čo píšete viaceré že rok/dva hore dole.. len ja to asi vidím ako koniec sveta

Ja ta uplne chapem, ono ked cloveka materska nebavi, tak to je trapenie a proste je to tazke uzit si to ako ostatne maminky. A aj domy na dedine su nocna mora pre niekoho, my sme sa z dediny u velkeho mesta vratili priamo do velkeho mesta. Stastnou matkou som sa stala az po navrate do prace, ktora si da kavu na terase a nemusi sa trapit so zahradou (ale samozrejme, ked aspon jedneho z vas bavi, tam uz je dobre bavit sa o kompromise alebo hladat casom dom blizsie k mestu v lokalite, kde su podobne rodiny ako vy, pretoze to, co opisujes, znie ako nocna mora, aspon pre mna ako mestsku mamicku). Dobra sprava je, ze praca pravnicky sa robit celkom dobre dialkovo, tak tvoj hlavny problem je fakt najst si nejak cas na tie skusky, aj ked to bude na ukor domu alebo varenia. Sice nebudes matka, co ma upratane a stale sa venuje dietku, ale sem tam pusti rozpravku v televizii. Budes mat zo seba lepsi pocit, ze karieru posuvas dopredu a robis nieco pre svoj rozvoj.

@lentilka46 ďakujem 🙂