Ako sa chrániť pred energetickým upírom?
Ahojte. V skratke zhrniem o čo vlastne ide. Žijem u rodičov (na sťahovaní už pracujem ale samozrejme niektoré veci sa nedajú urýchliť takže neraďte mi odísť). S mamou máme krásny vzťah no problém nastáva pri otcovi. Ma nejake psychické problémy jasné ze k dr nepôjde veď ani si sám nevie uznať že nejaké má (skresľuje realitu nevie odlíšiť realitu od jeho predstáv zle chápe vyrozprávanú príhodu zreprodukuje ju úplne inak veľmi často sa stane že mi niečo oznámi a o pár dní sa ma pýta na to isté akoby sa o tom chcel dozvedieť viac keďže sám zabudol to čo mi už predtým povedal. Komunikácia je ťažká nechápeme sa nerešpektuje ma zhadzuje ma snaží sa ma urážať a pod). Jeho slová si neberiem k srdcu veď čo nech si pohovorí že som hlúpa p**a že ho neskutočne s****m s mojím pozitívnym myslením že zdebilnievam z tých kníh čo čítam a pod🤦 keď má slabú chvíľu ma tendenciu vyprávať mi o všetkých jeho problémoch ako ho čo trápi aké mám chyby a dookola vyťahovať zabudnutú minulosť. Riešenie? Povedať na rovinu vedie k hádke. Vyhýbať sa konfliktom sa dá dočasne ale raz to aj tak nutne príde. Ignorovať som skúšala. Ukončiť debatu tiež. Všetko sú to dočasne riešenia. Aj som zvádzala tému inde ale nenechá si pretrhnúť niť. Pár minút rozhovoru s ním a cítim sa psychicky vyčerpaná (nie zničená) čo sa prejavuje aj fyzickou únavou bolesťou hlavy ospalosťou a neschopnosťou sústredenia. Ako sa chrániť voči takýmto ľuďom ? Nemáme veľký dom takže sa nemám kde pred ním "skryť". Nerobí to každý deň vie byť aj extrémne kľudný. Ale buď má všetko v paži alebo prehnane "rieši". Čítam veľa motivačnej literatúry (aplikujem aj v praxi a môj život sa rapídne zlepšil niekedy som jeho scény brala ako osobnú urážku a zložila som sa do sĺz. Dnes mi sú jeho slová ukradnuté akurát ma to fyzicky vyčerpáva). Opakujem si afirmacie ktoré tiež zlepšujú môj život 🙂 teším sa z každej drobnosti. Stále za niečo ďakujem a vidím svet v lepšom svetle. Ale on akoby bol nedotknuteľný ničím pozitívnym sa nedá zasiahnuť. 🤷 Ďakujem ❤️❤️❤️
zdržuj sa v jeho blízkosti čo najmenej, na víkendy sa snaž vypadnúť, neviem, ako to máš s prácou, ale aj cez týždeň sa snaž zdržiavať sa v prírode a nauč sa nedať vtiahnuť do rozhovoru s otcom. Do odsťahovanie máš dúfam vo výhľade mesiaca, dvoch, inak by som išla aj do garsónky, ubytovne, ale prenajatej jednej izby v byte
Neviem ti poradit, ale nie si sama, moj exmanzel bol presne taky, ja sa s nim nestretavam uz 15 rokov, ale dcera to ma takto velmi casto ked je s nim. Je mi to velmi luto, podla mna je psychicky chory, alebo to je jeho povahou, to uz nezistim. Ale presne to, co pises, zaziva moja 20-rocna dcera so svojim otcom. Vzdy ju len utesim, ze ona nie je na vine, nema si to tak brat, lebo jeho aj tak neprerobi a on si svoju chybu nikdy, nikdy neuzna. Citovo sa odstrihni, nenechaj sa urazit, chory clovek ta nemoze urazit, mozes ho len polutovat, reci jednym uchom dnu, druhym von a skus sa osamostatnit.
To, ze ti ubera energiu stale sa s nim natahovat, to mi je jasne, aj moja dcera ma z toho az fyzicke vycerpanie a traviace problemy. Napriek tomu by som nepovedala ze ide o energetickeho upira, je to len clovek s psychickymi problemami, ktory si neuvedomuje dosledky svojich reci, alebo je fakt citovo plochy. No v kazdom pripade som zvedava, co ti baby poradia, ci to este niekto takto zaziva.