Ako riešite trápne situácie?
Ahojte, ráno som išla do obchodu na nákup. Na potravinách boli nove dvere, také mohutné, že treba treba poriadne potlačiť. Ja som ich otvárala hodnú chvíľu, kým sa mi to podarilo. Blízko potravín makali robotníci a smiali sa na mne ako kone. Miesto toho, aby mi pomohli. Na rukách som držala syna. Aby som odlahcila situáciu, hovorím im, že som ešte neranajkovala a s mojimi 50 - timi kilami mám problém tie dvere otvoriť. A jeden mi hovori, že ale 100 kiloveho chlapa zvládnete, že? Išla som červená preč. Cítila som sa totálne trápne. Aj som premýšlala, že keď pôjdem okolo nich domov im poviem pár teplých slov, ale nechala som to tak. Čo sa budem s nimi naťahovať. Ako reagujete v podobných situáciách vy?
Ja taketo trapne situacie zazivam casto 😀,som si myslela ze to ani normalne nemoze byt.V takych situaciach sa zacnem smiat ako prva,ostatny sa smeju tiez a este ked k tomu nieco dodam,tak som im aspon den sprijemnila 🙂 Toto sa mi stalo pred mesiacom na poste,a z opacnej strany mi otvorila 80 rocna starenka 😀
nič si z toho nerob...normálni chlapi sa takto nesprávajú...ako pomyslela by som si , že je to len banda totálnych chu..ov ...a možno by som im povedala, že či sa smejú na vlastnej debilite 😒
@junova v prvom rade by mal byť človek v takýchto situáciách pohotový, trapas sa potom dá ľahko obrátiť na srandu. Vieš ako by som ja reagovala na toho chlapa? Otočila by som sa na neho a povedala mu " Pupuš, takých ako si ty by som zvládla aj troch naraz " a ešte by som mu poslala pusinku 😀 ...a ver mi, že trapne by sa cítil on a nie ty 😉
neviem, no... konkrétne na tejto príhode by som sa pobavila 😀 ako sa poznám, ešte by som robošom aj niečo odpovedala, "nahrala na smeč" - nech je sranda väčšia 😀
mňa konkrétne takéto situácie nerozhádžu, naopak, zasmejem sa a mám krajší deň 🙂
@junova ja netvrdím, že mám také reči rada, ale nejak som sa naučila ich "odpáliť".... mala som v práci šéfa, taký neškodný týpek, ale furt behal za nami do kanclu a v kuse narážky... také "jemné", nič z čoho by som si robila hlavu... raz sa mi podarilo ho totálne dostať, tiež niečo mrmlal a okamžite som mu to vrátila dvojzmyselnou hláškou.. ostal stáť medzi dverami prekvapený, nevedel, ako sa tváriť a hlavne - nečakal to odo mňa... 😀 odvtedy si už nikdy nič nedovolil, naopak sa naše vzťahy zlepšili (paradoxne)
proste nedať sa vmanipulovať do ich hry - ide im o to - aby ženu dostali do rozpakov, ak ukážeš, že sa "nedáš" prestane ich to baviť
Vieš blbcov máš okolo seba neskutočne veľa a normálnych kde tu. Nesmieš to tak brať. Ja by im tiež nahrala na smeč. Povedala by som im, že 100 kg chlapa zvládam, ale či vy zvládnete tieto dvere otvoriť? Ak by mi ich otvoril, ešte by som mu aj poďakovala so slovami, nech neodchádza, že za chvíľu mi ich môže otvoriť znova. 🙂
Keď som ešte len začínala šoférovať, tak som trápnych situácii zažila neúrekom. Raz som si všimla že mi z auta zmizla anténa a išla som teda do autosúčiastok kúpiť novú. Lenže pri tom obchode sa strašne blbo parkuje, je to hneď vedľa hlavnej cesty a je tam dosť zvýšený obrubník, no kým som tam zaparkovala mi to asi päťkrát zakapalo, bola som spotená ako myš, medzitým sa na tej hlavnej ceste vytvorila kolóna a všetci na mňa trúbili. Kým som sa ja trápila a modlila sa k všetkým svätým, osadenstvo predajne (čisto mužské - personál a zákazníci) sa pozeralo z okna a nesmierne sa na mne zabávalo. Vošla som do predajne a hovorím: "Prosím si jednu anténu a za to že som vám tak sprijemnila deň si prosím zľavu a hneď mi ju aj namontujte. A vy," obrátila som sa na jedného zákazníka, ktorému až slzy tiekli od smiechu, "pôjdete so mnou a auto mi vyparkujete." Aj zabudli zareagovať, anténu som mala so zľavou, hneď na mieste namontovanú a auto pekne vyparkované 🙂
Ja som raz v Tescu bola nieco kupovat a samozrejme to bolo tak vysoko co som nedociahla. Skusila som sa natiahnut ci predsa...vzdychla si a poprosila pana ktory si vyberal nieco vedla 😀 Aj on sa musel riadne natiahnut aby mi to podal. Neviem co tym sleduju 😀
Prečo si mala vôbec potrebu reagovať na somárov,ktorý ti nepomohli....a ešte si to schytala sprostou narážkov.....
100 kg chlapa? Aj dvoch naraz... "Inteligenti" 😀
Ja mam tiez vela "zazitkov" pocas soferovania. Parkovanie ma tiez strasne vystresuje a som zvycajne upotena ako mys. A hrozne casto v tom strese zapnem stierace alebo trubim ale tvarim sa akoze ja nic, ja muzikant. 😀 Aj ked sa vsetci obzeraju
Inak na taketo trapasy si musia zeny zvyknut ked robia medzi chlapmi ☺. Mna raz bral kolega, ktory robi nakupcu nas, do mesta...isla som na preventivnu prehliadku na gyndu. A ja ako uprimna osoba som mu povedala kam idem...nikdy sme v robote nerobili tajnosti. Sadla som si k nemu do auta a on ze este si ide nieco zobrat do dielne. Zatiahol auto az dovnutra a samozrejme dielna plna chlapov...ze kam idem a tak. A ja som ani nestacila ani hubu otvorit a kolega ze "vezem Evulu na STK -čku s podvozkom"...no keby ste poculi ten rehot!!! Aj som sa trochu hanbila ale kolega je velky betar, tak som sa ani nemohla na neho hnevat 😁
@lucyzet kamarátka sa takto zoznámila so svojím mužom. Ona je maličká, asi 150 cm a nedosiahla na regál. Tak sa načahovala a ten jej tam vedľa stál ako trkvas. Tak začala za tou konzervou vyskakovať a keď už asi siedmykrát vyskočila, tak mu to konečne doplo a spýtal sa: "Slečna, pomôžem Vám?" a ona že: "teraz, keď ma to začalo baviť?"
Po rokoch túto historku rozprávajú náramne radi vždy, keď sa ich niekto spýta ako sa zoznámili 🙂
@kexik218
@lucyzet dievčatá, presne viem o čom píšete. Aj ja som nižšej postavy a mám problém dočiahnuť tovar, ak je vysoko. Ja to robím tak, že poprosím niekoho vysokého, aby mi to podal alebo si pomôžem aj sama. Idem do oddelenia kde predávajú metly, jednu si vezmem a pomocou nej si tovar jednoducho strčím z regála, alebo potiahnem bližšie 🙂 ...ak ma v tej chvíli niekto vidí,musí mať teda riadny zážitok 😀 ...No a čo, zabijem sa, ked som schopná? 😀 😀 😀
@junova "inteligencia" si urobila reklamu sama... Možno by som im povedala, ze dakujem pekne za pomoc, ale mne v trápnych situáciách akosi nezapina, zrejme by som sa najskôr asi pratala preč. Len ti poviem, kašli na to, blbcov stretneš na každom kroku a nič s tym nespravis.
@junova väčšinou sa zasmejem sama na sebe, vôbec to nebolí 😉 Tu by som ich normálne požiadala, či mi môžu pomôcť - hneď ako by som zistila, že mi nejdú otvoriť. A pri primitívnych poznámkach sa nečervenám, už som veľká. Kľudne si im mohla odvrknúť, že akí machri sú z nich, keď ich je viac, možno keby bol hociktorý z nich sám a mal byť ťa osloviť, tak by koktal a potil by sa...