Ako riešite samotu?

hľadaj si nové kamarátky, priateľstvá, rob si program..keď stále premýšľaš a plačeš ,,,si na najlepšej ceste k depresiám..a mamu nezmeníš..takto sa nespráva ozajstná mama, ako tvoja...prepáč...

A aku samotu riesis? Ved si s priatelom, ci nie si? Ci ta trapi vztah s matkou?

Pekny pribeh. A bude mat aj pokracovanie, kde sa dozvieme, aka samota ta trapi?

nejak nerozumiem tej samote, vravis, ze mas priatela a jeho rodinu a v celku sa vam dari, tak prestan mysliet na to zle, co bolo a mysli na to, kam sa mozte s priatelom este posunut. odstrihni sa od minulosti, sama vidis, ze ti to len skodi

Napíšem Vám svoj pribeh pretože poslednú dobu ne
viem ani spávať a dosť veľa rozmýšlam nad svojim životom čo som mala robiť inak.
Nikdy som nepocítila lásku od rodičov a podporu hlavne od mami. Keď som skončila strednú školu tak našla som prvú prácu a hneď chcela peniaze odomňa keď sama som bola na minimálnej mzde a pritom som musela cestovať , jesť z dačoho a neustále mi vyčítala že ona ma živiť nebude pritom sama zarábala dosť. Dostavala detske pridavky namna z Rakuska keď som prestala študovať už nebola som pre neho prinosom. Na Vysoku školu by ma len tak by Pustila že žiadné luxusné oblečenie , peniaze budem dostávať len minimum. Keď som si uvedomila že mám takto fungovať ešte 6-7 rokov tak som radšej nešla na vysokú a chcela som postaviť na vlastnú nohu. Bohužial financie mi to nedovolili aby som išla do podnájmu nemala som nikoho kto by mi mohol pomocť okrem priateľa. S mamou sme mali väčné hádky dookola mňa to už nebavilo stále počúvať. Priateľ navrhol mi že môžem ist ku ním bývať ale býval s rodičmi a ja som mala 18 rokov. Strašne sa hambím za to doteraz že som to vtedy urobila že som odišla od rodičov a bola som na príťaž iným. Našli sme prácu s priateľom, dostali sme starsí dom od svorkovcov a začali smd šetriť, prerabať dom. S mamou som nerozpravala rok premna to bolo velmi narocne obdobie. Plakala som stále a najhoršie bolo že ju to vobec nezaujímalo ako sa mám.časom som jej odpustila sama som s nou zmierila pre pokoj v duši. Prešlo 6 rokov priateľ ma požiadal o ruku mali sme svadbu veľkú. Bolo to krasne , dojímavé nosila som pod srdcom naše dievčatko. Stále ma to motivovalo aby moje dieťa dostalo všetko to čo som ja nedostala od svojích rodičov. Chcem jej zabezpečiť život čo som ja nemala od detsva. Ako som mala s mamou zlý vztach tak som stale a stale viac oblubila svokru. Ale ona je človek ktorý všetko ti povie do očí uprimna je ale až veľmi . Velakrát mi ubližila slovami a proste snažila som sa ten vztach zlepšiť s nou ale mam pocit že ona je dosť odmeraná kumne. Ma odomna odstup a ja ju vnímám nie ako svokru ale vidím v nej vzor, starku aká by som ja chcela byť. Ale keď príde ku Nám ku dcérke tak rovno ma pošle nech idem robiť svoju robotu, keď idem ku ním mám pocit že nechce aby som tam bola. Mam pocit ako keby mi nedoverovala a nemala ma rada uplne je odmeraná ako keby drži odomna odstup. Nevyhladáva moju spoločnosť ona keď pride kumne ja sa teším a ona je taká ze len malu vnima mna ignoruje. Strašne mi chýba ta materinska láska možno v nej som to chcela nájst ale asi to nie je možne. Už som s manželom deviaty rok a stale ma prenasleduje minulost hlavne v noci plačem. Ja viem že mám rodinu, dcérku lubim ich najviac na svete ale citim rpazdnotu v sebe . Mama keď pride za vnučkou na nu mysli lubi ju ale dokedy? Kym nevyrastie ?Ale namna nema nikdy čas. Zabudla na moje meniny, manžel mal narodky prišla tyžden na to nezagratuloval mu. A manžel ma sestru a ona uplne dobry vztach ma so svokrou da jej aj modre z neba a mna to tak trapy ze na toto prečo som nezaslužila od mami? Niekedy aj žiarlim na nu viem že je to sebecké a nemala by som. Je to proste takto momentalne som na materskej nemam vela kamaratov tažko doverujem ludom a v každom človeku vidim to zlé. Mala som jednu kamaratku ona sa vydala a už niesme stale v kontakte a keď jej zavolam tak nemame uz velmi o com baviť.
Na materskej mam veľa času rozmyšlať hlavne v noci a neviem ako ovplyvniť moje myšlienky. Chcem na toto zle zabudnút ale neviem ako. Teraz ako Manželova sestra ide na vysoku školu tak stale to mam v hlave či nechceli z manžela aby išiel aj on, aby dosiahol viac. Citím sa previnilo za to že som tu prišla .Momentalne som v štadiu že neviem čo robiť. Nechcem manžela otravovať s tým. Mam surodencov ktory tiež prechadzaju cez to čo ja. Sestra sa vydala ma krasnu dcérku, druhá sestra ma 13 rokov ona dosť chodi kumne na vykend ak s mamou nie je dobre, brat 17 rokov je velmi šikovný chodí dk zahranicia zo skoli robiť čašnika, cele leto brigadoval , je aktivny v skole . Proste vsetci sme šikovný a život nás naučil že čo všetko musíš vybojovať sam nikto ti nič len tak neda. Lutujem ich pretože preživaju to iste čo ja ale oni su silnejsi ako som ja. Ďakujem za prečitanie rada vypočujem vašu radu.

Máš svoju rodinu, muža, dieťa, orientuj sa na nich a neprahni už toľko za tým, čo bolo a nie je. Mama je chladná, svokra si drží odstup, a ty z toho plačeš? Myslíš, že tým plačom sa niečo zmení? Ak nevieš odpustiť, tak skutočne odpustiť, skús sa porozprávať s psychológom, otvoríte staré rany, skúsite ich vyliečiť. Máš komplexy menejcennosti, prahneš po prejavoch lásky od matky a od svokry, vôbec nie si sama sebou, len chceš všetkým vyhovieť, aby ťa mali radi. Tieto submisívne vzorce treba zmeniť.

@vanilkovazmrzka napisala som pokračovanie. Náhodou som odoslala bez pokračovania.

@0silvia0 ďakujem za radu uplne s tebou súhlasím. Dlho rozmýšlam nad psichológom ale stale som sa snažila sama to celé vyriešiť bez pomoci iných ľudí uprimne ťažko sa mi o tom rozpráva ľudom skôr to dusím v sebe kvôli tomu som pridala sem aby sa mi aspoň kusok ulavilo že sa vyrozprávam. Niekedy mám pocit že ja som slabá priliž citliva a zbytočne beriem na srdce veci čo by som nemala. Komplexy menejcennosti mám a aj sebavedomie mám dosť nízke na tom by som chcela popracovať.

@0silvia0 vztach s manželom máme krásny aj s dcérkou o to neide. Ja neviem veľmi prejsť cez to že moja mama je taká že má kumne taký prostup. Ta jej láska mi chýba a veľakrát si všimám že tú lásku hľadám inde. Proste chýba mi to aby mi zavolala , opytala sa ako sa mám porozpravali by sme sa. So sestrami zvyknem rozprávať im tiež chýba tá láska. Mi ako súrodenci máme velmi blízky vztach. Raz som sa opýtala mamu či ma má rada a ona na to odpovedala prečo otec ta má rad? Čiže je to samozrejme že ma nemá rada ona všetko meria v penazoch a v tom že deti sú vydavky. Možno by ma to ani netrapilo až tak keby som nemala ešte maloletých súrodencoch ktorý mi zavolaju keď je nejaký problém a proste tie staré rany sa otvárajú stále dookola. Viem vžiť do ich kože pomáham im so všetkým čo len môžem. Otec nieje finančne najlepšie ale detom pomáha keď vie. Brat chcel isť na strednú školu mama ho prepisal do horšej skoli kde chodia všelijaky študenti. Otec odišiel do tek školi už vraveli mu že sa ho neda prepisať on tam sedel kým ho neprepišu do druhej. :D vtedy som bola na otca veľmi hrdá. A čuduj sa teraz brat reprezentuje školu , je v školskej parlamente a chodí do zahraničia pracovať na mesiace a zarába ako 17 ročny ovlada cudzie jazyky. A teraz uz mama pýší že je šikovný ale nie vďaka jej. Sestra mladšia chce isť dalej do školi učí sa výborne. Mama ju zase nechce pustiť do školi na internát lebo je to ,,vydavok". Tak som jej vravela že pomožem jej finančne aj otec ak treba. Proste na toto všetko vykašlať nechcem pretože mi zaleži na súrodencoch

No čo ti poviem, traumy z detstva si nesieme mnohé, hlavne pri tej staršej generácii ľudí 40 plus platí, že proste si vôbec neuvedomujú, že ako môže ich správanie, konanie dieťa ovplyvniť a skaziť mu celý život. Naozaj jedine psycholog a terapie, rodičov nezmeníš. To ako sa správajú má asi tiež dôvod, tiež si zo sebou nesú niečo čo nespracovali a sú preto takí.

Ked sa cez to nevies preniest sama, poziadaj o pomoc psychologa…neutapaj sa v minulosti ked pritomnost podla toho co si pisala nemas zlu a mas pekne vyhliadky aj na buducnost 🙂

ja ťa chápem, ale tvoja mama nevie byť iná. Asi tiež nedostala lásku od rodičov, tak ju nevedela dávať svojim deťom. Niekto počas celého života nezíska sebauvedomenie. Ty svoju matku ber ako príklad, akou matkou NEBYŤ. Buď šťastná, že nie si ako ona, že vidíš a vieš vnímať, čo deti potrebujú a vieš im to dať. Máš toho veľa, za čo môžeš byť vďačná, krásny vzťah s mužom, dieťa. Mnohí ľudia nemajú ani to. Si blízkou osobou pre svojich súrodencov, vieš im byť nápomocná, si ochotná pomôcť. Robíš veľmi veľa, dávaš veľmi veľa. Buď šťastná, že môžeš dávať lásku, pozornosť, že ťa majú súrodenci radi. V podstate si šťastný človek, ale svoje šťastie nevidíš, lebo chceš ešte ten kúsok pozornosti a lásky od matky, ktorú aj tak nedostaneš. Kašli na to, ona iná nevie byť. Ber ju takú aká je a buď vďačná za to, čo máš.

@0silvia0 . Áno mám štastie že mám takú rodinu a súrodencov. Naša starka mamu tiež nemala veľmi rada doteraz majú taký vztach čiže možno si myslí že keď ona nedostala tú lásku prečo by mala dať ale je to veľmi sebecké rozmýšlanie. Ona sa už nezmení to viem sama som skúšala s nou o tom porozprávať no neúspešne . Za to čo mám som veľmi vdačná.

Je uzasne, ze si dokazala pretat ten matersky chlad zdedeny po matkach z maminej strany. Ani netusis, aku velku vec si urobila, bud na seba hrda.
Ostatne nechaj tak, neries, to sa neda zmenit, zbytocne sa tym budes trapit.

Počúvaj autorka. Ty si ÚŽASNÁ SESTRA, uvedomuješ si to??? Svojim súrodencom supluješ mamu, pomáhaš ako vieš, chodia sa k tebe vyrozprávať, vyplakať a ty ich vypočuješ a chápeš. Lenže - v tebe to ostáva, lebo ty nemáš kde sa vyžalovať a zdôveriť, keďže tebe samej tá matka chýba... Je super aká si voči súrodencom, ale dávaj na seba pozor a naozaj to rieš so psychológom! Aby si jedného dňa nevyhorela a zlízne si to tvoja najbližšia rodina a vzťah. Treba to určite riešiť s odborníkom. Veľmi ti držím palce, aby si si dokázala vyliečiť dušu a bola súrodencom stále takou oporou ako si teraz. Hlavne sa netreba bahniť v sebaľútosti, ale pozrieť sa na svoj život racionálne, no s tým naozaj pomôže psychológ, je to dlhodobá práca samej na sebe.

Autorka, vzdy sa da studovat na VS a brigadovat a zarobit peniaze na pekne oblecenie, zaluby, atd. Tak isto, clovek moze byvat na internate, v podnajme a staci, ak domov pride raz za cas. Pises o sestrach a bratovi, takze u vas penazi asi nikdy vela nebolo.
Co sa tyka svokry...nie je to tvoja mama. Sprava sa pekne k vnucatku, ostatne neries. Ked bude stara, tak sa bude o nu dcera starat, nie ty. Ty budes mst svedomie ciste.