Ako prestať rozmýšľať, čo si o mne druhí myslia?
Ahojte potrebovala by som poradiť takto to už mám asi od zakladky ale už ma to takto nebaví. Vždy rozmýšľam co si o mne asi druhí myslia prečo sa na mňa tak dívajú a niekedy keď som aj chcela niečo niekomu povedať proste som sa sekla pretože som začala rozmýšľať co si asi pomyslia .niekto sa na mňa len pozrie s mne už začnú napádať hneď veci co si o mne asi myslí. Na strednej si pamätám ze ma jedna spolužiačka nemala rada ani neviem prečo ale hrozne ma to trápilo ani som tam vlastne nemala kamarátov ale viem ze hento ma trápilo asi najviac .hrozne som sa tým vtedy zaoberala co som jej asi urobila nepôsobim moc namyslene?alebo možno som až moc škaredá alebo rozprávam hlúposti. Viem ze odvtedy som sa do seba ešte viac uzavrela a vždy keď som mala niečo povedať najskôr som nad tým začala uvažovať co asi poviem aby som nikoho nenastvala alebo si o mne nikto nemyslel ze som divná alebo zla .
@mauduska ďakujem budem sa snažiť snáď to pomoze
prestaň
Maj to na haku.
A tak ako si oni myslia o tebe, ty si zase myslis o nich.. To pomaha mne..
Ja Ti presne napíšem, čo si o Tebe druhí myslia: nič. Tak schválne: čo si myslíš Ty o druhých ľuďoch? Aj v Tvojom príspevku sa o druhých zmieňuješ len vo vzťahu k Tebe: čo si oni o Tebe myslia, prečo sa na Teba pozerajú... Ľudia Ťa neriešia, aspoň nie tí, čo nie sú Tvoji blízki priatelia, alebo rodina. Bežní spolužiaci sa Tebou nezaoberajú a cudzí ľudia niekde vonku na ulici už vôbec nie.
@h2 no práve ja sa tiež moc ľuďmi nezaoberam ale občas počúvam od ostatných pozri aká je tam ta tučná a to co si obliekla neviem možno to mam aj preto
Ani tí ľudia, čo toto povedia, sa tými druhými nezaoberajú. Povedia, čo práve vidia a vzápätí na to zabudnú.
Mala som kamošku, ktorá si myslela, že iní ľudia nemajú nič iné na práci, len sa na ňu pozerať a myslieť si o nej niečo. A to aj cudzí ľudia na ulici, čo kráčali oproti nej. Alebo keď sme sedeli spolu v reštaurácii a ona mi niečo rozprávala, napríklad niečo smiešne, tak sa potom poobzerala, či sa na tom ostatní ľudia pri iných stoloch smejú. 🤦🏻♀️ Márne som ju presviedčala, že si ju nikto ani len nevšimol.
Asi som mala podobny problem, nakolko som introvert. Ze vzdy som.nad tym tak trochu rozmyslala a hanbila sa byt sama sebou. Ale teraz ako som starsia, tak na nazory ostatnych kaslem. Nech si myslia co chcu , nech ma aj kludne ohovaraju. Na takych mi nezalezi. A ti na ktorych mi zalezi, mi svoj nazor povedia do oci, ak by aj bol nejaky problem, ale viem ze ma maju stale radi.
Muzova rodina ma ohovara, tak aspon co som zistila a co vraveli aj muzovi. Je mi to jedno co si o mne myslia, takych ludi k svojmu zivotu nechcem . Obcas ma zamrzelo, ze ma v podstate neprijali medzi seba, ako mojho muza moja rodina. Uz neriesim.
A ani ty neries co si.myslia druhi, zameraj sa na svoju rodinu, kamaratky a to co ta bavi. A nech si mysli kto chce co chce, ty budes statsna vdaka veciam a ludom co mas a nic ta nerozhodi.
Tiež som taká bola. A teraz mi to je tak u prdele 😅 čo mna po tom čo si ini o mne myslia ? Nech si myslia čokoľvek, je to ich problém. Ešte nemáš deti že ? Ja som sa to naučila pri mojej dcére. Praktizujem rešpektujúcu výchovu a keď mala “obdobie vzdoru” tiež veľa krát po nás ľudia vonku pozerali že čo mi decko vrieska na celu ulicu alebo prečo sa hádže o zem. Ja som si tých ľudí nevšímala, teda áno, videla som ako na nás pozerajú , ale zachovala som kľud a s kludnym hlasom som sa rozprávala s dcérou. Žiadne vresky, žiadne trieskanie po zadku a za minútku bolo po výstupe. Bolo mi jedno či sme v strede námestia alebo niekde na rušnej ulici. Normálne som si k nej čupla, šuchala som ju po chrbatiku a kľudne som jej šepkala že som pri nej. Vieš koľko ľudí na nás pozeralo keď mi chytila hysák v strede námestia ? Akurát bolo leto a plne terasy ľudí 😂🙈 prvé razy som sa cítila strašne trápne, ale potom ako vravím bolo mi jedno kto si co o nás mysli
@sasitimi17 nie nie deti ešte nemám 😅každopádne ďakujem pomohlo mi to
ked som bola nastrocna a sla po ulici a niekto sa smial bola som presvedcena,ze na mne. muselo to pramenit z nizkeho sebavedomia. uz som daleko za vodou, skusenejsia vo vsetkom a nechapem ako som mohla byt taka "neista". kazdopadne z takychto obav pocitov,myslim, ze treba dozriet. Ale zrejme sa danacvicit zahnat tu myslienku, co si kto pomysli. drzim ti palce, pretoze taketo hluposti ta budu vzdy brzdit. roztiahni kridla a nehlad na reci druhych. snad sa ti to podari 🦋
Vieš... kým ty rozmýšľaš nad tým, čo si o tebe myslia druhí, tak oni buď žijú svoj život a neriešia ťa, alebo rozmýšľajú nad tým, čo si o nich myslíš ty. To je tak 99% prípadov..
Sama píšeš, že ťa to už nebaví. Tak to skús pomaly ignorovať... normálnych ľudí povyberáš spomedzi ostatných pomerne rýchlo. Ja som tiež dosť dlho riešila čo si kto o mne myslí a potom som si povedala, že jednoducho už stačí, mám toho dosť. Vždy si aj sebe hovorím, že kto som, aby som súdila druhých? Kto sú oni, aby súdili mňa a aby som ich ešte aj počúvala?
Život je príliš krátky na to, aby sme v ňom neustále utekali pred názormi druhých.