Mam už 30 rokov a stále riešim druhých. Čo si pomyslia, čo si myslia, ako vyzerám v ich očiach, prečo ma nemajú radi,....
Myslím, že to somnou ide od puberty, vtedy som vždy chcela byť dokonalá, všade zapadnúť aj za cenu že nebudem sama sebou. A tak to somnou šlo, vždy som riešila druhých, aby som sa im ja páčila a podobne. A aj keď to tak nevyzeralo, mala som nízke sebavedomie. Pôsobila som silne a sebavedome ale vôbec to tak nebolo.
Ešte na základnej som mala spolužiačku, chcela som byť ako ona, krásna, štíhla, múdra a obľúbená. A chcela som sa a ňou kamošiť, no ona si zo mňa robila len srandu, vysmievala sa mi, že mám veľký zadok, niekedy mi povedala že tam a tam sa stretneme po skole a ja som tam prišla ona nie. Potom sa mi na druhý deň vysmiala. A veeeeeľa podobných zážitkov.
Dones mam trochu problém komunikovať s,, peknými,, ľuďmi.
Proste chcela by som neriešiť kto si čo o mne myslí, lebo často keď sa niečo zlé dozviem, tak to až príliš riešim a trápi ma to a to až príliš.
Nedostali ste sa z podobného problému? Myslela som že keď budem strašia to prejde, ale práve opak je pravdou.
Tá Tvoja spolužiačka bola teda riadna trúba!
Mne pomohlo si uvedomit, ze toto riesia vsetci - az tak neriesia teba ale seba. A vacsina ma take myslienky ako ty, takze nemaju cas si o tebe nieco mysliet ;).
A potom si treba uvedomit, ze si len mozes nahovarat, ze si o tebe nieco zle myslia a nemusi to byt pravda.
A aj keby bola, ich myslienky ti nijak neublizuju (lebo ich nepocujes), takze jedine co ta terorizuje je tvoja a len tvoja mysel. Tak sa ju nauc korigovat - napr.meditaciou, mindfullnesom.
A este popracuj na svojej sebalaske. Cloveka, ktory je so sebou spokojny, netrapi co si o nom druhi myslia.
Ludia, co urazaju druhych, maju tiez problem sami so sebou - zdvihaju si tak svoje sebavedomie
Krása je relatívna, každému sa páči niečo iné ... skús popracovať na vlastnom sebavedomí, na tom, mať sa rada či máš 50 či 100 kg, či si blondína, bruneta atď. ... to je základ.
Ja som kedysi mala s tým problém, pomohlo mi zapracovať na sebavedomí. Pokiaľ si človek verí a je sebavedomí nepotrebuje vedieť názor druhých pretože on sám vie aký je a akú má cenu.
@hederamonstera
@mamina0078 a ako sa da zapracovať na sebaláske, sebavedomí?
Mna si neustále doberali na základnej škole a odvtedy som sa voči tomu úplne obrnila. Viem si urobiť zo sebA strandu a aj keď iný vtipkujú o mne zasmejem sa tiež.. a keď sa niekomu niečo na mne nepáči je to jeho problém nie moj😉
Mne zas pomohlo uvedomit si, ze ja nemozem ovplyvnit myslenie ostatnych ludi. Jedna vec je realita, to co zijem, druha, ako to vidia ti ostatni.
Dalsia a velmi podstatna vec, chcem byt prirodzena, sama sebou, nebavi ma hrat tie hry a hlavne uz nestojim o vztahy s ludmi, ktori ma neprijimaju taku aka som. S tym suvisi aj to, ze nemozes sa pacit kazdemu. Je to uplne v poriadku. Pre niekoho si sympaticka, pritazliva, pre ineho si nesympaticka a ludsky si nesadnete.
Vzdy vsak vo svoom zivote najdes aj ludi, s ktorymi ti bude dobre, budu ta mat radi taku, aka si.
V zivote som si povedala, ze nebudem davat cas, a ani svoju energiu "pacit sa" a hlavne "vyhoviet" ostatnym. Bud ma ludia maju radi taku aka som, alebo potom no way.
Dolezite je si uvedomit svoju podstatu, svoju hodnotu, vynimocnost, pretoze kazda z nas zien sme vynimocna, originalna a krasna 🙂
Najprv musíš zistiť v čom je problém, na každý problém je iné riešenie... Ja som mala pri sebavedomí problém s tým ako vyzerám, mala som pocit, že všetci ma vidia škaredú v tom období ma "bolel" pohľad do zrkadla keď sa na seba pozrela a hanbila som sa za seba tak som na tom začala pracovať dala som si problémovú pleť dokopy, naučila sa robiť makeup z kvalitných produktov aby sa mi nerobili z neho machule, tak isto som zmenila šatník a potom to išlo samo, mala som pocit, že tým, že ja sa cítim pekná tak aj ľudia ma tak vidia. Čo sa týka viery v seba mala som pocit, že som vždy najhlúpejší, najnemožnejší človek v miestnosti tak som začala pracovať na vyjadrovaní, kým som nenaprala sebaistotu som si doma pred zrkadlom hovorila podklady, čo som mala pripravené aby som sa vyhla trapasu a tak som vedela lepšie, čo budem hovoriť a nezakoktám sa pred ľuďmi. Po pár poradách kedy som sa nezakoktala alebo sa mi nestal nejaký trapas sebavedomie stúplo samé a začali si ma všímať "správni" ľudia - ktorí vedeli a vedia oceniť moju prácu a podporujú ma, pomáhajú... a nie ako tí ku ktorým som chcela vždy zapadnúť a snívala ako som ich súčasťou. Ešte dodám na začiatku celého procesu som sa pred nadriadeným bála hovoriť 🤣 pred pár kolegami keď som mala vystúpiť som sa úplne hanbila a potila a od stresu ale po pár mesiacoch práce na sebe som nemala problém sa postaviť pred cca 100 cudzích ľudí a na konferencii a predniesť prednášku a postupom času a toho procesu som zistila, že nie som najhlúpejší ani najnemožnejší človek, samozrejme nie som dokonalá a mám svoje chyby ale kto je dokonalý? Nikto. Viem, že robím svoju prácu najlepšie ako viem a buď som úspešná alebo sa niečo nové naučím.
Možno nie, ale byt tebou sa v prvom rade zamyslim nad tým či za to nemôžu rodicia. Neboli oni taký že riešili čo si kto pomysli? Neporovnávali ta s inými detmi? Ja mám takú kamarátku a ona každý jeden svoj pohyb mimo domu robí podľa Toho čo si pomyslia ľudia. A doma jej babka a mama insie neriešia len čo ini ľudia a vôbec ich najzaujíma čo si myslia a čo cítia ony. Len ini a ini. Je to smutne. A ešte smutnejšie že to iste robí svojmu ročnému synovi, keď som tam s mojou dcérou tak minimálne 2 razy za stretnutie ho ohucí niečim ako “pozri sa na S, ona nie je taká uslintana/upistana/ rozjasena/ hanblivá/ otravná.. ako si ty” týmto mu od malička vštepuje že on je nedostatočný a že ti okolo sú lepší.
Ja by som odpoved na všetko hľadala naozaj v detstve hlavne keď píšeš že to máš odjakživa.
Môj pribeh- mala som niečo podobne, do 20 rokov som mala strasne veľkú potrebu aby ma mali ľudia okolo radi, nikde som nemohla chýbať, mala som pocit že niečo zmeskam. V 20 rokoch som si našla frajera, začali sme spolu hulit, zhulenej sa mi nikam nechcelo a čuduj sa svete, zistila som že som vlastne nikdy nič nezmeskala. A pri otázke či ma majú radi sa začala vyskytovať otázka či mám rada ja ich a nie vždy bola kladná. Hulenie prestalo ale alternatívne myslienky, trochu iný pohľad na svet, ten mi ostal. A v dobrom slova zmysle. Tým nechcem povedať aby si začala hulit, tým chcem povedať že sa musíš začať pozerať na svet inak než sa pozeráš teraz. Môžu ta tam dostať drogy, knihy, meditácia, psychológ…
Zvýšiť sebavedomie potrebuješ a zvýšiš ho tak, že začneš svoj čas zaplnat činnosťami, ktoré v tebe po ich vykonaní vzbudila pocit spokojnosti so sebou. Buď užitočná. Riadne poupratuj, pomôž niekomu.
Ja odporúčam altruizmus (počula si o Tvoj Buddy? / na Vianoce nájdi bezdomovca a podel sa s večerou/ preried šatník a osobne zanes veci ľuďom čo ich potrebuju…) altruisticka činnosť je podľa mna jedna z veci ktorá v ľuďoch vzbudí spokojnosť so sebou samim najviac.
Ďalej odporúčam cvicenie - nie len tak hala bala, riadne cvicenie ktoré bude mat výsledky- silovy 3 a kondičný 3 dni do týždňa. Na prvé mesiace si najmi dobrého trénera. Bude to jedna z najlepších investícii v tvojom živote, to mi ver. Cvicenie ti nedodá sebavedomie len preto lebo budeš lepšie vyzerať ( a pokojne sa po roku dvoch môžeš zaradiť medzi tých pekných ľudí s ktorými máš problém komunikovať), budeš sa cítiť spokojne po cvičení sa tak cíti každý, budeš vedieť že si niečo spravila pre seba čo ma význam v dlhodobom aj krátkodobom hľadisku a cvicenie samé o sebe pomáha pri psychickom zdraví- doslova je to ochrana pred depresiami, su o tom štúdie nájdi si to.
Prosím ta, začni cvičiť. Nie preto lebo ta to baví ale preto lebo si sa rozhodla dramaticky zlepšiť svoj život. Preto lebo máš pevnú vôľu a preto že vieš že nič v živote nie je zadarmo a že drina sa vypláca.
No a ďalej odporúčam meditáciu. Akúkoľvek, technik je veľa, nájdi si tu svoju.
Dúfam že nie si len chudatko čo sa sem prišlo vyplakať bez akéhokoľvek odhodlania zmeniť svoj zivot. Lebo ono to nie je lahke, vieš, nič sa v živote nedeje samé od seba. Môžeš sa samej seba spýtať či chceš smutný ale pohodlný zivot alebo chceš na sebe zapracovať, byt lepšou verziou samej seba (SEBA, nie nejakej spolužiačky ) mat zivot trochu lepší (ale ani z ďaleka nie dokonalý) a žiť v spokojnosti ze aj keď to nie je dokonale, máš čisté svedomie lebo si spravila čo najviac preto aby si to zmenila.
Ja ti drzim palce aby si si zvýšila sebavedomie a aby si srala na kokotkov okolo teba (naozaj nič viac než kokotkovia nie su) a začala sa pozerať na to čo si myslíš ty o nich viac než sa pozeráš na to či si myslia oni.
🌸
Asi len terapia pomôže..
Malo by ti viac zalezat na tom co si o sebe myslis ty. Mat sa viac rada byt sama sebe naj kamoska. Prijat sa taku aka si. Byt so sebou spokojna. Nemozes sa pacit kazdemu ani Nemusis Hlavne sa pàč sebe. Niekto ti povedal ze mas velku rit ? Ha no a co velke rite hybu svetom a lamu internet. To dievca Nebola tvoja kamoska a ty si ju ani nemala rada chcela si len byt ako ona. Teda to pozlatko co sa ti na nej pacilo nechcela si byt falosna zakerna kruta ako ona. Uvedom si ze aj ona to nemala uplne ruzove ked sa k tebe takto chovala. Stastny clovek sa nesnazi zranit zhodit druheho. Druhi su len šum bum bang humbug . Ty mas najst mier ticho krasu vo svojim vnutri. Mas problem rozpravat sa s peknymi ludmi ? Ved Hlavne aby bolo o com. Chces samu seba vidiet v ociach druhych ako nieco pekne vzacne. Na to nepotrebujes druhych. Uvedom si ze si pekna vzacna ze mas zivot tu a teraz a mas ho zit pre seba podla seba nie ppdla meritok druhych. Len tak budes stastna. Musis sa este najst . Vycistit hlavu od myslienok na druhych co si o tebe myslia to su neuzitocne smeti.
jaaaj ten tvoj opis spoluziacky stihla krasna mudra oblubena alebo tiez sebestredna mrcha co si na druhych potrebuje dvihat svoje ego, mne velmi pomohlo mat dieta odkedy som matkou kaslem na to co si druhy myslia a myslim len na seba a dceru a priatela, upratalo mi to priority co je v zivote naozaj dolezite a to si len ty a ludia ktorych mas rada, taki ti co naozaj stoja za to, to aby si bola stastna , spokojna, nikdy nevyhovies kazdemu vzdy tu bude niekto komu nebudes sympaticka kto si bude mysliet o tebe nejake zle veci ale zalezi na tom ? co mas z toho ze si pre inych dokonala ? krasna a ja neviem este co to tebe nic nedava je to len nazor niekoho koho ani nemas rada, nepoznas a nieje v tvojom zivote vobec dolezity, aj o tych najkrasnejsich zenach si niekto mysli ze su skarede pretoze krasa je subjektivna, tak isto si niekto mysli ze si vtipna iny nie, pre niekoho si este stihla pre ineho uz mas kila navyse a tak dalej, bud proste sama sebou taka si super a obklop sa ludmi ktori maju rovnake nazory pre ktorych si krasna uzasna vtipna vtedy sa budes citit stastna a sebavedoma a to je to najdolezitejsie ze budes ty stastna a ty sa citit pekna a milovana a o koleginu co ta nema rada sa nestaraj lebo zatial co ty hladas chybu v sebe tak ona je mozno nestastna, zavistliva a chyba je v nej
Myslim, ze je to prirodzene, kazdy sa snazi zapadnut, byt oblubeny, vysvihnut sa hore po spolocenskom rebricku (preto ludia obdivuju a sleduju "celebrity"). Zrejme mas este stale traumu z toho, co ti vyviedla spoluziacka, muselo to byt neprijemne.. Lenze deti su deti, vedia byt na seba krute, kto je "iny" tomu to davaju riadne pocitit. Ako to prestat riesit? V prvom rade, ak trpis nejakymi fyzickymi nedostatkami, dnes sa da vsetko riesit, chirurgicke kliniky su plne ludi, ktori odtial idu s opravenym sebavedomim..
A druha vec je uvedomit si, ze ludia ta v skutocnosti riesia ovela menej, ako si mozno myslis 🙂 Vacsina ludi si riesi svoje zivoty, nikoho netrapi, ze si si to iste tricko obliekla dva dni po sebe..
Bože dievča, celý život chceš byť ako niekto iný, namiesto toho, aby si chcela byť sama sebou. Buď vzorom sama pre seba, viac si samú seba váž, buď na seba hrdá, na to aká si, čo si v živote dosiahla, výzor? Z každej slabosti sa dá spraviť prednosť. 😉 Za reči iných si rožky nekúpiš, v skutočnosti záleží iba na tom, čo si o sebe myslíš ty sama, lebo nikto ťa nepozná tak dobre, ako sa poznáš ty.
Ja osobne absolútne neriešim, čo
si o mne myslia iní a ani mi na tom nezáleží. Cudzí ľudia, čo ma navyše nepoznajú, sú mi ukradnutí. Čo ja mám s nimi? Záleží mi jedine na rodine a pár blízkych ľuďoch a to je všetko.