Ahoj, zaciatkom novembra mi odisla velmi blizka osoba a ja nemozem prestat plakat. Kazdy den placem a myslim na to ake by to bolo, keby sme tu spolu a tesime sa a chystame sa na vianoce.
Kazde rano sa zobudim a stale som v soku, ze neviem uverit, ze tu uz nie je a nikdy nebude. O to viac to boli, lebo odchod bol necakany, bez nicoho co by mu predchadzalo.
Co pomahalo v takychto situaciach vam?
Mne pomohlo napisat svoje pocity. Napisala som dlhu esej aj som ju dala na internet (par ludi sa mi aj na nu ozvalo) odvtedy som ju necitala. Ked ti niekto takto odide tak to ta nikdy neprejde, vzdy ti ten clovek bude chybat a vzdy budes svojim sposobom smutna, to je ta laska co clovek nestihol dat. No casom to bude lepsie, budes spominat viac smiech cez slzy ako len taky samotny smutok. Vzdy sa mi pacilo to vysvetlenie s gulickou v krabici, kde gulicka je ten smutok. Najskor je krabica mala a ta gulicka naraza na steny stale ale potom casom je ta krabica vacsia a ta gulicka nenarazi do steny az tak casto aj ked tam stale je. Prajem vela sil.
Nechaj tomu voľný priebeh. Časom to najhoršie prebolí. Otázne je,ako dlho to budeš v sebe spracovávať. Mne,keď nečakane umrel 29 ročný brat,to trvalo hádam 5 rokov,kým som bola schopná pozrieť sa znova na naše spoločné fotky. Proste,neskutočná bolesť v srdci...😢
Je mi ľúto, čo sa ti stalo. Podľa mňa by ľudia, ktorí zomreli mali byť oplakávaní, pretože to značí, že boli milovaní a chýbajú. Nevyčítaj si, že plačeš, je to ešte čerstvé a blížia sviatky. Chce to čas. Zatiaľ môžeš robiť, čo chceš. Plakať, kričať, hovoriť o tom, mlčať, písať, čokoľvek. Postupne to bude iné. Nie nevyhnutne vo všetkom lepšie, ale určite iné ako teraz. Vydrž.🤗
je cas na smutok, ktory sa musi prekonat, ale raz sa prebudis a zistis, ze zivot ide dalej, nezabudnes, ale musis ist dalej
ono kazdy potrebujeme iny cas na to aby sme sa cez takyto smutok dostali, ked mne zomrel velmi blizky clovek, tak som prve dni preplakala a noci nespala a furt som sa len pytala preco, na nervy, ale postupom casu som si tak uvedomila, ze mozno mu je aj lepsie akoby sa tu trapil
Mne zomrel ocino za 10 dni. Bol to sok, stale je. Je to 11 mesiacov ale fotky na ktorých je stále nedokážem pozerať bez placu. Tieto Vianoce budu hrozne. Pomôže ale len čas, my sme sa o tom v rodine často rozprávali a spomínali na neho s úsmevom cez slzy.
https://www.oz-dwell.com/book-online skúste toto poradenstvo, ak je smútok veľký,pomôžu vám skúsení poradcovia prejsť cez to,čo sa stalo, je to kresťanské poradenstvo...alebo mám dobrú skúsenosť aj s https://podcasty.seminarotcovosrdce.sk/
Nič. Spomínať len na to dobre prežite s tou osobou. Až čas zahojí rany