Baby, mam taky problem.Liecim sa uz nejaky cas u psychiatra aj psychologa (uzkosti a depky), beriem lieky, mam za sebou zlozite detstvo atd. Fungovala som celkom normalne aj predtym, nez som to zacala riesit s odbornikmi, ziadne samovrazedne myslienky ani nic taketo, okolie si nic nevsimlo, ale tie uzkosti a depresie ma obmedzovali v zivote a vnutorne to bolo tazke. Stretavam sa teraz s napadnikom, a neviem ako a kedy mu to povedat. Som uz dlhsie bez vztahu, nechcem ho vystrasit ani si ho tymto odplasit,ale chcem byt uprimna. Nehanbim sa za to, ze navstevujem odbornikov,ale pre cloveka, ktory to nepozna/nezazil,to moze posobit odpudzujuco. Normalny clovek by to mal pochopit a nebrat to hned ako stigmu..Co si o tom myslite?
Ja som za. Tak ako sa nehanbime že sme boli u zubára, čo chodíme na gyndu, prečo mať mindraky zo psychiatra?
normalne ako ked spomenies v nejakej chvili ze chodis na alergologiu, ortopediu... nie je to nic specialne co sa musi zvlast oznamovat a ani tajit...
Mám úzkostno depresívny syndróm a sociálnu fóbiu, ak sa ma niekto spýta, tak mu to poviem, lebo úprimne... nik nie je normálny... úplne že 100% psychicky ok... a ten čo si myslí, že áno má vždy nejaký problém, len ten problém vníma len dotyčného okolie.
Ja verejne prezentujem to, že chodím k psychiatričke. Nemám potrebu to nejako tajiť, myslím, že tieto doby sú už za nami.
Chodím aj psychológovi... oni ma musia vypočuť lebo sú za to platení...manžela to nezaujíma, tak si pokecám s niekým iným 😅
Ak je niekto dostatočne inteligentný tak to pochopí...
Ako vraví moja psychiatrička
"S DEBILOM je škoda strácať čas pretože je to DEBIL"
p.s. dokonca ešte aj môj 9 ročný syn vie, že chodím k psychiatričke
Normálne to povedz. Aj navštevujem psychiatra. Aj som si pár krát po ležala na psychiatrii (až tak dobre).
Tiež mam novu známosť. A aj on navštevuje psychiatra.
Neviem co je na tom také hrozné. 😊😉 Smelo do toho. ☘️
Normálne a s hrdosťou. Nie je na tom nič za co sa treba hanbiť.
Začala by som tým co som prežila a ze nakoniec som to sama nezvládla a musela som navštíviť odborníka... 😉😊 držím palce
Tak zalezi velmi,ze ako dlho sa stretavate…ak je to par dni,tak to este nepovazuj za relavantneho nápadnika…ak su to mesiace,tak uz by som malicke tajomstvo vyzradila…ale s vyzradenim sa neuponahlaj…dolezite je, sby ta spoznal najprv, aby ked ta spozna a ty mu to povies,tak si povie “noa vsak si super aj tak” (proste nieco podobne).. a ako mu to povedat??? Asi by som najskor hovorila o svojich problemoch,o svojej minulosti a co bolo pre teba najtazsie atd atd a ukoncila cele to s vetou a tieto problemy ma dohnali k tomu aby som aj navsivila odbornikov… ved to nie je ziadna hanba a ak je normalny a pacia sa mu a spoznate sa a sadnete si,tak ta bude lubit aka si!!!!
Záleží v akom stave je váš vzťah, respektíve ako si dôverujete ( ako ste si blízky) nehovorila by som to prvoplánovo ale ak na to príde reč.....ja som to napríklad nestihla za 3 mesiace povedať a ani som nemala potrebu.... záleží na tebe
Ja to novym ludom, s ktorymi to vyzera, ze budeme v blizsom kontakte, hovorim dost rychlo, nechce sa mi to tajit. Mozno zistis, ze chodi/chodil aj on, mne sa to s par ludmi stalo.
Ahoj, úplne Ti rozumiem. Neviem, čo je optimálne riešenie ale ja by som postupovala asi takto: skús povedať, že máš "kamarátku", ktorá má psychické problémy, lieči sa, je stabilizovaná a začala randiť... a že sa ťa pýta kedy to má povedať mužovi, ktorý jej je sympatický, že nevieš, čo jej poradiť a skús povyzvedať aký je jeho názor na to. A podľa toho sa zariaď. ;) Držim palce.
"stretávam sa teraz" znamená aké dlhé obdobie a s akou perspektívou sa stretávate. Lebo podľa mňa ak s niekym niesom v situácii, že komunikujeme o spoločnom živote = záväzku / manželstve tak nemá dôvod vedieť moje osobné záležitosti.