Ahojte dámy. Prosím vás, som zúfalá. Bude to nadlho prepáčte!! A nie som decko, mám už 30rokov. A ani vlastne neviem čo chcem, snáď sa vyrozprávať a nájsť odpoveď .....
Cez leto som spoznala super muža, veľmi sme si rozumeli vo všetkom, veľa sme sa smiali, a všetko bolo super a cítila som sa s ním ako s nikým. Mám ho tak rada ako nikdy nikoho.... Lenže bol tam občas taký ten tieň bývalej priateľky. Boli spolu 3roky, vraj sa nerozišli v zlom. On sa odhodlával veľmi dlho rozísť sa s ňou, lebo nemali dobrý vzťah. On je veľký dobrák, vždy skákal okolo jej zadku, splnil jej všetko čo chcela, do potravín tiež chodil len on. Ona, arogantná, viac ľudí mi potvrdilo že ho nikdy neľúbila, mala z neho len poskoka a sluhu. Keď chcel niečo on od nej, povedala mu, že čo ešte chce keď majú navarené a upratané, tak on vždy bol ticho ...Za kamarátmi tiež nechodil, bez nej nechcel, ona nechcela, a nechcela aby išiel bez nej. Vlastnému otcovi nešiel pomôcť keď ho prosil o pomoc, radšej sa kvôli nej vyhovoril. Nechcela chodiť ani k jeho rodičom. Všetkých kamarátov stratil kvôli nej aj rodinu. Často krát bol z toho v depresii, v akom vzťahu žije, veľa krát si to uvedomoval. Lenže ju asi ľutoval, lebo nemala ľahký život, bola aj na psychiatrii... Asi aj preto bol pri nej. Nejak ju chcel chrániť aj napriek tomu že mu robila len zle. A potom, ako sme sa už stretávali a oni už neboli vôbec spolu ani v kontakte, zrazu začala mať nejaké zdravotné problémy, a on sa kvôli tomu trápil. Myslí si že jej ublížil, že ona sa trápi kvôli nemu. Ale všetci vieme že to nie je tak, že to robí naschvál, alebo ja neviem, proste chce mu ublížiť aby sa cítil vinný za všetko zlé a že to zlé jej spôsobil on. Prestal sa mi ozývať. Vymazal si ma zo života. Trápi sa celé dni a celé noci. Neviem čo je s jeho bývalou, ale myslím že je na psychiatrii a to ho položilo...
Keď mal depresie, chcel byť stále sám, nechcel nikoho pri sebe, hrešili ho všetci z rodiny prečo je taký odporný, keď sa rozišli tiež ho hrešili všetci z rodiny. Nikomu nikdy nepovedal aký mali vzťah , aká bola ona. V tomto je veľmi dobrý, nechcel jej ublížiť, a nikdy nikomu neublížil. Myslím že v tomto spravil chybu, že im to nepovedal, lebo inak si myslím, že by ho podržali. Lenže takto do neho každý len hustí a hreší ho a zase má stavy, že nikoho nechce vidieť, je mu zle, a ani neviem čo cíti, ale viem, že nič dobré. Celé dni sa trápi, že jej ublížil s nikým nekomunikuje . Radšej sa bude trápiť ako keby mal byť v živote šťastný. Prajem mu v živote len to najlepšie a najkrajšie, a chcem mu pomôcť.. Ja viem že ťažko.. Ale čo mám robiť ? Ako ho priviezť na iné myšlienky, ako mu mám vyhovoriť to že sa trápi kvôli niekomu kto si to ani nezaslúži ? Viem že ju už nemiluje, no má ju rád. Chcem mu len dobre ... ☹ Viem, že ak by sa dali spolu opäť dokopy, zase by len trpel a bol by to začarovaný kruh ... Vie to aj on. Nechce s ňou už byť. A ja nechcem aby sa trápil..
Ďakujem za prečítanie
Zial, kazdy ma nejaky svoj kriz v zivote Krizom jeho byvalej priatelky je predispozicia k psychickej chorobe, a krizom tvojho kamarata prehnane sebaobvinovanie. Je skvele, ze je kamos taky citlivy (drviva vacsina chlapov skor opacne nema empatiu), ale nech si uvedomi, ze fungovat absolutne bez nikoho by museli cely zivot, a co keby prisli deti, atd... skratka, nie je v zivote mozne, aby sa uz nikdy nestretaval s nikym kvoli zene (je predsa rozdiel, ked zena nechce, aby chlap chodil s kamaratmi pit a aby raz za cas isiel pomoct otcovi). Tvoj kamarat by si mal uvedomit, ze to nie on ju dostal na psychiatriu, ale zrejme by to tak skoncilo s nou skor ci neskor aj s uplne inym chlapom, a mozno aj vobec nie kvoli vztahu. Netreba mozno hadzat vinu ani nau, za chorobu asi nemoze, ale zas ani kamarat nie je spasitel a v pripade jeho priatelky je ta lekarska starostlivost zrejme nevyhnutna a "normalne" fungovanie mozno nerealne (s kymkolvek, nielen s nim).
Mozno je človek ovplyvniteľny ako čítam. A ona je jeho manipulátor. Ako bolo spomenuté vyššie potrebuje psychológa a možno aj psychiatra. Nemyslím si,že sa k nej už nevráti. Ona vie ako na neho a možno to bude ako začarovaný kruh. Sú ľudia čo žijú celý život v takom vzťahu. Niekedy im vyhovuje a inokedy zas nie. Máš ho rada a možno ho aj ľúbiš. Preto ťa to trápi podľa mňa až do takej miery. S ním si nezačínaj lebo nikdy nevieš či sa k nej nevráti.
Ak ho chces dostať zo sebaobvinovania a depresie tak treba za ním ísť a nie akceptovať že nikoho nechce vidieť a s nikým hovoriť... A kým necháš vyrozprávať jeho , tak nezistis ako mu pomôcť...
Tvojmu kamarátovi môže pomôcť len odborník a terapeut, ktorý mu vysvetlí, že nie je spasiteľ ani ničiteľ,nemôže za všetko, čo sa udialo a udeje. Taktiež mu treba jedného triezveho človeka, ktorý mu vysvetlí, že otváranie dverí do minulosti zatvára dvere do budúcnosti a jeho bývala potrebuje odbornú pomoc a nie jeho, okrem psychick. problémov to vyzerá na dobrú manipulátorku
musi pochopit, ze on nie je jej zachranca. ona potrebuje pomoc odbornu, co on nie je. ako kamarat moze byt tiez iba po urcitu hranicu, potom je to uz znicujuce aj pre neho. je smutne, ze ona ma takyto zivot, ze ju trapi choroba, zrejme aj preto sa mozno orientuje viac sama na seba, tazko povedat.
ja som donedavna mala najlepsiu kamaratku, ktora prechadzala velmi velmi tazkym obdobim niekolko rokov. cele roky som jej bola oporou, denne aj niekolko hodin. nasla som si ale manzela a uz som nemala na nu tolko casu. riesili sme byvanie, svadbu. mala som strasne vycitky svedomia, takze som s nou nadalej udrziavala intenzivny kontakt. presli sme na pisanie e-mailov, lebo som mala cas len neskoro vecer. odpisovala som jej do noci, bola som znicena. potom mi hocikedy napisala sms s niecim "horucim", bola na tom zle, liecila sa, ale hospitalizaciu odmietala. ja som sa prepracovala k zdravotnym problemom, k vyhoreniu, uplnemu vycerpaniu. nakoniec mi zacala vsetko vycitat, rozoberala kazde slovicko v mojich e-mailoch, obvinovala ma, ze jej nerozumiem atd. nakoniec sme sa len hadali a obe sme sa zrazu zacali orientovat na tu hadku, co odpisat, skusala som po dobrom, neskor som sa branila, ale nepomahalo nic. moj zivot bol vyzmykany. moj manzel to cely cas toleroval, lebo vedel, ze sme boli najlepsie kamaratky, ze som ju mala na vysokom stupienku postavenu, vedel, ze ona je na tom zle a bolo mu jej luto. ale raz mi povedal, aby som s tym prestala, ze sa znicim, ze ma ma rad a trapi sa velmi pre mna, ze sa nemoze na mna pozerat.
a musim povedat, ze som to vzala od neho ako od muza a prijala som to ako jeho zelanie a vtedy sa vsetko zlomilo a ja som sa od toho oslobodila. uz som jej viac nepisala, odmlcala som sa a bojovala som sice s vycitkami svedomia voci nej, nejaky cas som sa o nu bala, ale potom uz som vedela, ze nemusim robit nic, ze to mozem nechat tak. nakoniec sa z toho ako-tak dostala, ale mne uz nikto nevrati zdravie ani energiu ani nic.
Podľa mňa by si ho mala nechať také 2 tyzdne samého a potom sa ozvať. Niekedy clovek v narocnom obdibi fakt potrebuje byť sám. Ja to tak napríklad mám. Mozno aj on a preto odstrkuje ľudí.
Každý si je strojcom svojho šťastia. Ak on nebude chcieť zmeniť svoju situáciu, tak ju nezmení a ty sa môžeš aj rozkrajat 🤷♀️ netrápi sa skôr to, ze sa vrátil k nej a teba vymazal?
@annamarin vieš čo, je takýto už mesiac, takže neviem koľko mám ešte čakať....
@aandrea9 nevrátil sa k nej, myslím že je na liečení, nie sú vôbec spolu ani v kontakte. neviem. dnes idem po práci za ním, dúfam že niečo vyriešime. Ja som tiež v takom štádiu že kašlem na to, na neho, nech si teda robí čo chce. Ale potom spätne pozriem naše správy, fotky, videá a všetko sa mi to vráti. A nerozumiem tomu čo sa stalo, možno si ma vymazal za to lebo si myslel že tým ubližuje jej, že je so mnou.... Fakt neviem ... ale štve ma to
v prvom rade musi on sam chciet pomoc a riesit to. Su ludia co sa lutuju a trapia cely zivot a pomoc odmietaju. Kamarat by mal navstivit minimalne psychologa a nastupit na terapie. Nemozes pomoct niekomu kto o pomoc nestoji