Ako pomôcť kamarátke?

Ja som takuto osobu vyskrtla zo zivota. Chodila som z nej vycerpana,negativna a uz mi to dost zasahovalo do zivota,takze som sa rozhodla,ze negativnych ludi vo svojej blizkosti nechce. Kazdy mame tazke obdobie,kedy potrebujeme blizkeho cloveka,no ak to teva roky a ten clovek ta cely cas taha doku,nema zmysel s nim travit cas. Takym uz niet pomoci.

Brrrr vampiiir.. Prerus nou kontakt pre tvoje zdravie

Vyzerá, že je to toxický človek, taký nekonečný sťažovateľ. Nechcem byť hnusná, ale od takých je najlepšie sa odstrihnúť. Ináč - ty jej pomáhaš, ani nevieš ako. Ona vyleje na teba kýbel svojho negativizmu a spokojná ide večer spať, ako si s tebou parádne pokecala 😄. Ale zmeniť nezmení nič... 🤷. Jedine pomôcť, nuž, presvedčiť ju k nejakému psychoterapeutovi. Ale je dosť možné, že je v tej svojej nekonečnej nespokojnosti a nešťastí vlastne spokojná. 😉

Vyčerpáva ťa, nič pozitívne ti neprináša, trvá to už dlhšie… už by som ju nevyhladavala a ak by chcela vedieť prečo, tak by som jej povedala, že bohužiaľ ten negativizmus uz vplýva aj na teba. Opklop sa radšej ľuďmi, ktorí ta ťahajú hore a nie dole. Aby si zachvíľku pochmúrnost nešírila aj ty sama.

už minule som bola po práci trošku vyčerpanejšia, mali sme 4h poradu... večer som mala program a samozrejme som neodpísala, medzitým mi prišlo 10 siahodlhých správ o jej oproblémoch, na to som tiež neodpísala
ráno správa, že mi veľmi pekne ďakuje za vypočutie, ale napísala to nie ironicky ale vážne
medzitým v práci ďalšie 4 správy ako jej je na prd kvôli kolegyni...
no už to fakt nezvládam, lebo ja sa snažím každý deň mať dobrú náladu, zasmiať sa, nad zlé veci sa trošku povzniesť a už mi to zasahuje aj do môjho začínajúceho vzťahu lebo vidím na sebe že taký negativizmus prenášam aj ja
a vyhýbam sa jej už podvedome, už cítim, že sa mi nechce odpisovať, volať jej, ak máme spoločný program so spoločnými známymi kde som ju zavolala, nechce sa mi tam ani ísť :(
@bluka2
@mikadooo
@marca12
@mk2023
@zooeynka
prečítala som si komentáre samozrejme a tak teda vylúčiť ju? opatrne nenápadne? akože chápem že má zlé obdobie aj ten rozchod, ale už 3 mesiace je taká a naozaj nemá ani kamarátky, no zase nemôžem byť jej spasiteľka ak mi rozumiete, čo myslím, ak je takáto... uffff, je to ťažké v zmysle že nechcem byť ako sviňa, že len tak odídem :(

Hlavne z toho nemaj vycitky, ty nemas povinnosti voci nej.

V tomto pripade by som na to sla radikalne. Jednoducho prerus akykolvek kontakt..po case ku to prejde a nebude ti ani vypisovat. Jednoducho ignorovat spravy, vyhybat sa pri osobnych stretnutiach..chapem, ze je to pre teba tazke, no musis predovsetkym pozerat na seba a svoje zdravie. Drzim palce

Urcite by som sa nezatajovala, ale priamo jej povedala:
Pocuvaj Katka, snazim sa ti uz x mesiacov zlepsovat den, zapajat do kolektivu, pozitvne ta naladit, ale mam pocit, ze sa mi to nedari. A mna to vycerpava. Prepac, ale potrebujem byt teraz chvilu sama

A aký má problém kamoška? mozeš ju len nasmerovať, dať jej dobrú radu. Hovorit o sebe pravdivo, ze Ty si v pohode, j ked si napr unavená z práce, mas radost zazila si to a to a bolo super Dat jej radu a zit svoj zivot. .

Ja som toto mala v minulosti tiez. Ze som sa stretavala s kamaratkou, ktoru som poznala dlho a vzdy to boli 2-3 hodinove jej monology na kave, obede, veceri, co vsetko sa jej deje. Hadzala na mna vsetky "srajdy" a mna sa nikdy za cele roky neopytala, ze ako sa mam. Nemohla som mat vlastny zivot, lebo ked potrebovala, tak som jej mala byt k dispozicii. Jednoducho som sa s nou prestala bavit, bavili sme sa az teraz po rokoch. Nestretavam sa s nou, lebo nechcem do toho znova padnut. Ked posle fotky alebo spravy, odpisem podla nalady. Kamaratka psychologicka ma varovala, ze nemozem takto fungovat, ze na mna budu ludia hadzat svoje problemy lebo sa zblaznim. A mala pravdu.

A povedala si jej to?

Najjednoduchšie je každého nepohodlného odstrihnúť.
Čo tak úprimný rozhovor,keď o ňu nechceš prísť?

Tato moja kamoska bola vzdy taka negativna. Zvaz,ci je to u tvojej kamaratky len obdobie alebo je taka odjakziva a podla toho sa rozhodni. Niekedy nezaskodi byt priama a vycistit jej zaludok aj za cenu toho,ze sa urazi. Ak ste dobre kamosky,ustojite to. Ak nie,nestalo to kamaratsvo za nic. Byt tebou poviem jej alebo napisem,ze uz jej nevies pomoct,ze musi sa ona spamatat,lebo odozenie od seba aj poslednu kamaratku. jej nedochadza,ze s nou nieco nie je v poriadku,ak nema ziadne kamaratky? Nema zaujem sa rozvijat,napredovat,stat sa znesitelnejsim clovekom?

už som sa s ňou o tom pred časom rozprávala a snažla sa jej vysvetliť že musí začať žiť, niečo si nájsť
no ona je taký typ človeka že si sama nič nenájde, iba ak jej niekto poradí a zavolá ju že po´d na kurz jazyka, poď cvičiť a tak
ona sama nikam nepôjde a skrátka to je tierž celkom vyčerpávajúce že sama žiaden program nevymyslí, vždy to robím iba ja a niekam ju volám, či na kávu či spomeniem kino, skrátka to sa nedá donekonečna, ona sa len tak vezie a potom je tam tak či tak negatívna
minule so mnou išla cvičiť, a aj tak to ohundrala že aká hlasná hudba tam hrala, že to sa nedalo zniesť a potom to aj tomu človeku znechutí, lebo mňa cvičenie nabíja dobrou energiou a vždy si pritom oddýchnem

To je tazko, ked nie je spokojna a ty sa snazis. Ale nemozes do nekonecna robit dospelej osobe animatorku, za cenu straty vlastneho sukromia.

Zazila som, dokonca roky to boli. Pricucla sa na mna, zacala sa rovnako obliekat, cesat, farbit...mala depresie ale ja som jej nedokazala pomoct, smerovala som ju na odbornikov. Tam videla ze by musela nieco riesit a to sa jej nepacilo.
Prisla ku mne, sedela, pozerala do blba a cucala energiu.
Ked po sty raz odisla z nejakej akcie ofucana, na druhy den som uz nezdvihla telefon. Uplne mi dosli sily, uz som ju nedokazala tahat zo sra.iek.
Pochopila a viac sme sa nevideli.

@muchotrafka298 toto presne 👌 mne docvaklo ked som mala novy vztah, ze sa ma jedna vecna stazovatelka a vylievacka sraciek nikdy neopytala, ako sa mam, ako vztah pokracuje. Od nej kazdy chlap usiel lebo bola ziarliva stihacka psychicky nevyrovnana, takze som pochopila ze ona mi zavidi a nedopraje skveleho chlapa ( uz sme roky manzelia s tym clovekom 😃)
Takze som jej vtedy po rokoch jednostranneho priatelstva napisala co si o jej myslim, vymazala cislo a venovala sa priatelovi.

Ja nie som nikoho psychiater. Sama som veľmi pohodová, optimistická, plná nádeje... kebyže bol taký človek pri mne, zo začiatku by som pomohla, ale keď vidím že moje rady sú ako hrach na stenu hádzať 🤷🏼‍♀️
Toto nieje človek pre mňa a moje okolie. Dám spätnú väzbu a lúčim sa s človekom...idem s tými, kt sú tiež či pohodoví, alebo radu, pomoc uvítajú...po prípade sa venujem charite 🙌

za mňa takýto príklad. Mám najlepšiu kamarátku, ktorá ma bipolárnu poruchu (po starom mániodepresívnu poruchu) Jedna z najťažších psychiatrických diagnóz. Prežili sme krásnych 10 rokov jej stabilizovaného obdobia. Stála pri mne keď moje zdravie zlyhalo, mala vždy trpezlivé ucho, láskavé slovo, tony empatie. Ako jediná z kamošiek prešla so mnou výlevmi, plačmi, nekonečnými rozhovormi. Bude navždy v mojom srdci. Po rokoch prestala užívať lieky, nastala krutá mánia 😒Zmeny osobnosti, absolútna strata hraníc, sebakontroly, agresie, útokov, neuvážených činov, drzého správania. Zažila som to 1x takto natvrdo v blízkom kontakte. Zo začiatku mi to bolo veľmi ľúto, 2 noci som nespala, rozmýšľala som ako pomôcť, keďže sa mi vyhýbala nekomunikovala, skladala telefón, veru aj som si poplakala. Neskôr nastúpilo z mojej strany tvrdé racio. Začala som konať, komunikovať z jej rodičmi, bez okolkov a ilúzií. Podarila sa hospitalizácia. Nemala pri sebe mobil, prvé 2 týždne by som jej aj tak nevolala, nech sa stabilizuje bez vonkajších vzruchov... potom normálne komunikovala, podporovala som ju. Po 3 týždňoch podpísala reverz. Stretli sme sa 2x od hospitalizácie, samozrejme že neužíva lieky, nedá sa s ňou komunikovať, nevie spracovať čo jej rozprávam, úplne sa ma stráni a odstrihla sa odo mňa. Viem že komunikujem s chorobou, nie s ňou. Spravila som maximum pre jej zlepšenie, už je to len v jej rukách, ak začne užívať lieky, môže byť opäť v remisii krásne dlhé roky. Nehodila som ju cez palubu, pomohla som kde som mohla, nikdy by som jej to nepripomínala a nevyčítala. Viac neviem a nedokážem....nemôžem byť pri nej 24 hodín denne, strážiť jej kroky a činy. To mi pomohlo odosobniť sa a nevzťahovať všetku vinu sveta na seba. Ak hovoríme druhým nie, sebe hovoríme áno. Tak isto aj ty, nie si čistička odpadových vôd, verím, že si pri tvojej kamoške vždy stála, vypočula, podporila, pomohla... Problém je však v nej, ona si nechce pomôcť, vyhovuje jej rola obete a týmto prístupom aj ňou celý život bude. Neposunie sa ďalej. Ty áno, lebo už vieš čo nechceš, vážiš si viac seba a svoj voľný čas. Držím palce v osobnom raste a buď vďačná za túto skúsenosť. Ľudia v našich životoch odchádzajú a prichádzajú.

Ja by som sa s mou ešte raz porozprávala, a nebola len k nej empatická,ale aj k sebe. Lebo nijak jej nepomozes,ked sa budes cítiť zle,nebudea mat energiu,ochotu ani cit na to pomôcť. Si vyhorena ... tak ako v nemocnici personal,ked je vyhorena zdr.sestra pacient to pocíti. Žiaľ je to tak.
No,a nechxem byť sviňa,ale 2 roky, neni dlhé priateľstvo od plienok,ok ludsky si vedia sadnúť vysokoškoláčky, nájdu spoločne záujmy, ťahajú sa spolu zážitky,a tu evidentne tahas len ty,a dosla si na koniec lana, a viac nemáš....uz len začať odznova.
Ak ma ta baba problém, nech vyhľadá psychologa,a to je v dnešnej dobe rovnaký problém naj ci uz dobrého,alebo vobec niekoho.
Drzte sa obe.

@pbra40 👏👏👏presne a nie zbabelo utekat
popripade jej odporucit terapie a hlavne narovinu povedat,co je jej problem a preco nema ani kamaratov a hoc sa aj nastve mozno ju to casom posunie
kamaratstvo je prave o uprimnosti a pravde nie o tom z edonekonecna pocuvame stazovanie...

Najleosia je terapia sokom. Povedz jej to drsne a narovinu, nie opatrne a jemne, aby zo sebou konecne nueco robila. Pomohlo by jej byt usty cas samej, nech sa chodi sama prchadzat, lebo potrebuje najst samu seba a vnutorny pokoj
Ak sa bude stazovat, prejdi bez povsimnutia na inu temu. Ak pojdete niekam von, vezmi si veselu kamosku, ktora to vyvazi

A skus ju presvedcit, aby zasla za psychologom. Respektíve nejake ho jej odporuc alebo najdi, ak je neschopna samostatnosti

"Niektorí ľudia nepotrebujú pomoc...chcú len pozornosť."

Ja som toto pár krát zažila...raz až extrémny prípad. Stará kamoška bola namočené v problémoch, ja som bola jej vŕba bútľavka.
Vyhľadávala má vkuse, s deťmi , bez detí.
Veľakrát prišla za mnou bez ohlásenia, doniesla opäť vrece plné emócií, boliestok, krívd... spomienok a všetky ich na mňa hodila.
Prípadne to boli nekonečne dlhé telefóny.
Začalo mi to zaberať celkom veľkú časť môjho času.
Uvedomila som sa, že jej venujem viac môjho času ako vlastnému životu a vlastnej rodine.
Jednoducho som už aj ja bola vyhotovená a hlavne dom videla, že ona je na tom naozaj psychicky zle.
Zavolala som zo zúfalstva jej otcovi (poznáme sa), a povedala, že sa o ňu bojím, vidím že keď je s deťmi vôbec na nich nedáva pozor a že by sa fakt mala ísť liečiť.
On vedel, že mám pravdu...len ako ju dostať na liečenie však?

Nakoniec to bola zhoda viacerých vecí...a na tej psychiatrii skončila.
Myslím si , že jej to zachránili život vtedy.
Stále sme veľmi dobré kamošky, stretávame sa, zveruje sa mi s problémami ale už je na tom proste inak

Takže moja rada znie, ak si už urobila čo si vedela a chcela.
A nestačí to, a cítiš sa v tejto pozícii nekonfortne...zmeniť to môžeš jedine sama.
Samozrejme to môže dopadnúť tak, že o tu kamošku prídeš, lebo ona to nepochopí, alebo nechce pochopiť...ale takto priateľstvo vyzerať nemá.

ďakujem za vaše rady 🙂 ja som nad tým dosť už viac dní premýšľala pretože nemám také kaamrátky ktoré by na tom boli takto, že nonstop len negatívne
väčšina aj ke´d sa sebe posťažujeme, zaberie to max 10% času, ale na stretnutí sa smejeme, užijeme si to, sme jedna pre druhú, ale je to vzájomné a nie iba to že ona sa sťažuje a ja počúvam
je to pravda, že ako sa mám ja, sa takmer vôbec nepýta a ak aj začnem niečo o sebe, skočí do reči, ako to má ona... dá sa to tolerovať, som trpezlivá, chcela som aby trošku prešiel čas, no aj na sebe vidím, že ak s ňou teraz trávim trošku menej času, cítim sa psychicky lepšie a mám viac energie
azda ani jeden spoločný program nevymyslela ona, tým pádom sa občas aj cítim akoby som slúžila len na vykecanie... žiadne kino, žiadna prechádzka, káva, nič sama od seba nenavrhne, čo si myslím že vo vzájomnom kamarátsve by malo byť, že raz navrhne jeden, raz druhý niečo 🙂

Tak sa len prestať ozývať, robiť jej navrhy,program. Ak sa ozve ona a len cez telefón sa vykeca vypocuj,cca 10-15 minut,a potom ukonc.debatu, monológ.
Uvidíš ako to pôjde.

Definuj co znamená kamarátstvo.

Potom možno zistíš, že pre tuto osobu si len psychoterapeut zdarma, len niekto komu môže vykydat svoju kopu hnoja a odcupitat domkov ľahká ako pierko.
Nemá žiadne kamarátky, nie koli tomu ze svet je k nej krutý, ale preto lebo je to egocentricky človek ktorý nieje schopný kamarátstva.

Oser ju