Ako pomôcť členovi rodiny?
Dobry den, chcem sa poradit s nasledovnou situaciou a poprosit o rady, najlepsie asi tych, co maju skusenosti. Ide o rodinneho prislusnika, ktory je uz pomaly v dochodkovom veku a opustila ho dlhorocna partnerka (boli spolu viac ako 30 rokov). Uz dlhodobo to nefungovalo, vyzeralo to ako talianske manzelstvo az to ta partnerka nevydrzala a odisla. Cela rodina a okolie vedia ake su obaja tazke povahy a uz davno videli, ze to nefunguje a nikoho teda odchod neprekvapil. Problem je, ze dotycny ma uz dlhsie uplne skreslene vnimanie reality a niektore veci ked si vezme do hlavy, tak ho nikto nepresvedci, ze je to inak. Tak isto si vzal do hlavy, ze oni nikdy ziadne problemy nemali a ze to prislo zrazu, ze zo dna den ona odisla a on vobec nechape preco, ze co to ma znamenat, ze co sa vlastne stalo. Neprijima od nikoho vysvetlenie, ze ved predsa ake veci sa u nich diali, ze sam hovoril, ze takto to dalej nejde, ze to nefunguje, teraz povie na vsetko, ze to nie je pravda. A bez nej odmieta fungovat, nema zaujem o nic, ledva chodi do prace, neje, nespi, o nic sa nestara, nezaujima, zanedbava sa. Je upnuty len na to, ze ona sa musi vratit. Ona s nim prerusila uplne kontakt, tvrdi, ze tolke roky znasala rozne psychicke natlaky, ze uz stacilo a odmieta sa o tom akokolvek rozpravat, diskutovat, alebo davat dalsie sance. Ako teraz dotycnemu pomoct? Odmieta vsetko, k lekarovi ani za svet, jemu nikoho netreba len ju, odmieta surodencov, rodinu, dospele deti s rodinami, vnucata. Nevie si sam poradit v domacnosti, ale nenecha si pomoct s nicim. Vsetci chapu, ze je z toho zroneny, ale boja sa, ze pride o pracu, ze sa dostane do problemov, ze sa mu nieco stane. Skusaju to na neho po dobrom, vyhrazkami, citovo - ze ide o jeho deti a rodiny, vnucata, ze nech sa pokusi zit pre nic, nezaberaju prosby, proste nic. Viete nieco odporucit ako pomoct, ako nasmerovat, ako mu otvorit oci?
Ako ked mi je to rodina, blizky clovek? Preco mam s nim ja stratit kontakt a pozerat sa na to ako chradne? Preco moja rodina a moje deti s nim uz viac nemaju byt?
Ja spm nikde napisala ze mas stratit kontakt . Ale ze ho mas nechat tak. Pises ze nechce pocut ako to naozaj bolo. Tak mu to uz nehovor. On sa cez to musi dostat Sam. Co by si chcela urobit ? Kazdy ked skonci vztah alebo niekoho strati sa stym musi vyrovnat Po svojom. Jeden dospely muz pokial netrpi senilitou ci demenciou by sa mal vediet o seba postarat aj bez zeny. Pises ze chodi do roboty tak ratam ze mena 80rokov.
Pises, ze je uz v dochodkovom veku, ale pracuje, tak pocitam, ze ma nejakych 65 rokov maximalne. Jeho ex bola od neho ovela mladsia? Maju spolocne deti, alebo su to deti z predchadzajuceho vztahu? Co si o tom myslia? Deti by ho mali poznat lepsie a byt mu nablizku, ak ta teda nie je nejaky psychicky blok. Ex prerusila uplne kontakt? Nemaju spolocny majetok?
Teraz to lepsie citam, prerusila uplne....no ona je asi jedina, ktora by mu mohla pomoct, 30 rokov sa neda len tak zahodit do smetia
@miadi Ved sa odmieta stretavat, jedine reaguje na spravy alebo telefonat, odmieta stretavanie, navstevu, pomoc. Chcela by som aby sa nezanedbal, aby zil aspon pre deti a vnucata a zvysnu rodinu, nevie varit, nevie zapnut pracku, upratat a odmieta aby s tym prisli pomoct alebo ho to naucit ini. Ma 60 a este pracuje.
@tenerifka Ma 60, pracuje a este bude ja neviem kolko 2-3 roky asi? Ex je v rovnakom veku, deti su spolocne. Vnimaju to tak, ze vedia ak bola situacia, nie su prekvapene z toho, urobili by vsetko preto aby to bolo ok, ale ked to nejde, tak proste co mozu spravit? Snazia sa mu pomoct ako vedia, ale vsetko odmieta. Proste bud bude s nou, alebo mu nezalezi na nikom inom, kasle a deti, vnucata, vsetko. Ako mu otvorit oci, ako mu ukazta ze zvito musi ist nejako dalej, ze ma este dalsiu rodinu, ktorej zalezi na nom.
@miadi Presne ako pises, ako ho dostat k tomu odbornikovi, ako mu pomoct, ked si pomoct nenecha? Ved nikto by sa nechcel pozerat na svoju blizku osobu v takom stave. Vsetci chapu ze je z toho hotovy, ze je smutny, atd. Ale odmietat jest, spat? Uz niekolko tyzdnov?
Ludom neotvodis oci musia ich otvorit sami. Asi to robi naschval aby sa ex o tom dozvedela od vas ostatnych lutovala ho a vratila sa k nemu. Snad ho to casom prejde ked si uvedomi ze ona sa uz nevrati. Ona dobre vie preco odisla a preco uplne ukoncila kontakt. ( +‘nevie varit tak radsej ani neje ) on nepojde nikde za odbornikom jedine Keby mu ex slubila ze ked to urobi tak sa k nemu vrati .. ale to sa nestane.
Ako to vidis ty zakladatelka? Trucuje? Vydiera? Alebo ma naozaj nejaky psychicky blok?
Toto je len dalsi jeho psychicky natlak. Je mi luto mas ho rada ci je to tvoj otec alebo kto ale ked kasle na teba a vnucata je to jeden egoista ty sa zanho zbytocne trapis. Muselo to byt velmi tazke zit s takym clovekom ale aj Sam Nebol stastny v tom vztahu Takze takto je to lepsie. Asi to este potrva par mesiacov . On si este kludne moze najst novu partnerku 60nie je mega vysoky vek . Ty mysli Hlavne na svoje deti a pre ich dobro sa stym netrap.
@miadi
@tenerifka
Je to scasti psychicky natlak. Ale plne chapem tie pocity, skoncenie takeho vztahu cloveka vezme. Mrzi ma, ze to vnima tak skreslene, ale s tym nic neurobim, kym sa nebude chciet liecit. Na druhej strane, tym ze on nevidi problemy, tak je v hlbke svojej duse aj hlavy presvdceny, ze je to tak ako to vidi on, ze mu bolo strasne ublizene, ale nevidi ako bolo ublizovane partnerke. Takze ja rozumiem ako to vnima, len sa mu neda vysvetlit ze to vnimanie je skreslene. K lekarovi ale nepojde ani za svet ani lieky brat nebude. Keby partnerka slubila, ze sa vrati, tak by bolo zrazu akoze vsetko ok, ale ned za par dni by sa ukazalo, ze vztah nefunguje a zas by bolo zle, lebo to by bola jej vina, ona sa ma zmenit, ona ma reagovat inak. Ona uz predtym odisla viackrat, ale vzdy sa vratila. Presne po natlaku, po citovom vydierani, ze vsetko bude inak, ale pritom sa nic nezmenilo. Ked bola prec, tak by urobil vsetko preto nech sa vrati, aj keby sa s nim napr. nemala rozpravat, len nech vie, ze je tam, ze pride z prace. Ale akonahle sa vratila a nemala zaujem komunikovat, ak bolo zle, ze ona nekomunikuje, ze nema zaujem. Ked zacala komunikovat, tak preco kazdy den nevari, preco toto, preco tamto. Vzdy proste prislo nieco dalsie. Toto by sme chceli pomoct, ze samozrejme, ze to bude trvat, to je ok, len nech je, nech spi, nech sa umyje ked ide do prace, nech sa prezlecie, nech sa mozeme stretnut, objednat mu jedlo, alebo sa striedat, ze vzdy niekto donesie navarene a pod.
vies, mne je dotycny (a to ho vobec nepoznam) len z tvojho opisu, strasne nesympaticky, pripada mi ako sebecky machista, preto sa mi nejako prieci aj rozmyslat, ako mu pomoct, skor mi pride na um "nech si to vyzerie, tak mu treba", ale chapem ta, kedze je to tebe niekto blizky a chces mu pomoct. Asi si treba stanovit priority, ked pride o pracu-no co uz, ked nebude par dni jest alebo spat-no co uz (urcite nieco zje a urcite nieco pospi), ak tam nie je riziko, ze by si mohol siahnut na zivot, tak ho nechat vytriezviet, kedze hocijaku pomoc odmieta. Musi na to prist sam. 60-rocny nie je stary a nemohuci, musi sa naucit, ze jedlo nevznika same na sporaku, aj pradlo treba hodit do praky a vybrat ho....ach jo. Mozno si najde za chvilu dalsiu sluzku (snad nie, chudera ta dalsia zena).
Ja mam skusenost s ludmi taku, ze ked velmi nalieham na nieco, snazim sa mu dohovorit, dotycny sa brani, odmieta hocijaky iny nazor ako ten jeho. Ak sa stiahnem a prestanem, zrazu spozornie, zacne rozmyslat a konecne zacne robit spravne rozhodnutia. Inu cestu ako rodina asi nemate
@tenerifka No len sa bojime toho, ze bude chodit v tom istom obleceni, zanedbany, ze kvoli tomu moze prist o pracu, ze pridu dlhy, kto mu pomoze ked nie rodina? Tazko sa kazdemu pozera na clena rodiny ked sa trapi, nech uz je akykolvek, tak nikomu z rodiny to neda. Ale je to presne ako pisete, kym clovek sam nechce, tak sa mu pomoct neda. Len nas vzdy mrzi to, ze on pre to skreslene vnimanie si niektore veci mozno neuvedomuje a tym padom ci je fer naozaj to nechat tak, ked mozno za to sam nemoze, lebo mozno potrebuje odbornu psychiatricku liecbu. Vsetko by sa naucil ohladom domacnosti, len tam treba tu snahu prejavit, aspon naznacit, mat nejaky dovod fungovat, zit dalej.
Pomoc môžeš len niekomu kto o to stoji..o nechce..nemáš ako mu "pomoct"..tvoja predstava pomoci sa diametrálne líši os toho čo chce on
@puklica13 Pravda, ale kazda z nas by sa urcite snazila pomoct keby islo o jej dieta, rodica, stryka, pri ktorom vyrastla, deda, s ktorym mala skvely vztah a pod.
skus mu napisat list.... skus k nemu vyslat osobu ktoru ma rad a neni to rodina stary kamarat ci spoluziak. knaz. trener. sef ci kolega...
A co tak sa starat o seba. Najlepsie co mozes urobit.
Podla mna je to porucha osobnosti ako vysita. Pozri, ci niektora z foriem na neho nesedi:
https://www.zzz.sk/clanok/11072-psychopaticke-c...
Neurobite s tym nic, zije si vo vlastnom svete, ktory on povazuje za realitu. Su to neempaticki jedinci, ktori nicia ludom okolo zivot.
Ako dlho to uz trva? Po rozchode je prirodzena reakcia zo šoku,ze zacneme si spominat len na to dobre,mame pocit,ze ziadny problem nebol. Niekomu trva pol roka niekomu rok,kym sa zmieri a niekto vobec. Ak smuti prilis dlho,skusila by som nanho nakricat,pomaha to,clovek sa spamata,uvedomi si. Treba ho brat medzi ludi aj nasilu,navstevovat,zajst za psychologom sa poradit ako by sa mu dalo pomoct.
Nuž.. ja som to zažila a zažívam u blízkej osoby.. nenapadlo ra že mnohé píšeme z vlastnej, dlhoročnej skúsenosti?
@puklica13 A ako sa ti to podarilo? Zmierit sa s tym, ze nevies pomoct niekomu na kom ti zalezi, aj ked by si velmi chcela?
Nepomozes tomu kto pomoc, zmenu nechce. Je dospelý a svojprávny, daj mu čas a uvidiš.
V prvom rade si prestaň hovoriť ze mu nevieš pomôcť, ty nie si za neho zodpovedná.. hovor si ze on nechce tvoju pomoc..prestaň obviňovať seba za jeho situáciu, prestaň si klásť za cieľ mu pomáhať...mne to trvalo dlho kým som si takto prepla videnie danej situácie, nemal mi kto poradiť.. ale potom som pochopila ze nemôžem byť zodpovedná za správanie iného cloveka
Mnohokrát sú aj najbližší členovia rodiny bezradní. Je to ako v rodine alkoholika, keď všetci chcú pomôcť ale dotyčný celú situáciu vidí úplne ináč.
A tak je to aj u vás. On má úplné skreslenie reality a keď sa nedokázal spamätať po xy rozchodoch a stále len hádzať vinu na ďalšiu osobu, vidím to bez šance.
Žiaľ je to ako napríklad keď jeden z páru skôr umrie a ten druhý sa opustí a do pár mesiacov zomrie tiež. Tam niet pomoci. A tak isto niet pomoci ani vo vašom prípade. Psychiater pomôže tiež len vtedy, ak bude dotyčný spolupracovať.
Žiaľ niekedy, alebo aj častokrát je človek bezradný.
No akože má 60 rokov a nevie si nič uvariť? Zapnúť práčku? No tak možno je najvyšší čas, aby sa to naučil. Mužov dedko ostal sám v 75-ke, babka náhle umrela a naučil sa o seba komplet postarať. Navaril si jednoduché jedlá, nakúpil si, opral. Tiež to predtým nerobil. Niekedy je najlepšia pomoc nepomahat. Tiež mu to trvalo nejakých pár týždňov, kým si uvedomil, že sa musí o seba postarať, najskôr prestal brať lieky, myslel si, že zomrie, ale zubata ho nechcela. Pomoc odmietal. Potom sa spamätal a začal sa o seba starať, aj kamarátov navštevoval, na hríby išiel, atď.
Nenapadlo ti, ze tento tvoj pribuzny potrebuje prave tuto lekciu, ktoru mu zivot priniesol? Nevazil si zenu, ktora bola po jeho boku roky rokuce, tak to tato zena vzdala. Ja jej gratulujem, ze zvladla odist od tyrana neskoro, ale predsa. Nech si panko zozne to, co si v zivote zasial. Mozno mu to pomoze v jeho buducom osobnostnom rozvoji🙄
Môže byť za tým nejaká psychická porucha. Máme podobný prípad v rodine. Muž si strašne namysla, má akoby svoj vlastný svet v ktorom mu každý ubližuje. Ak sa dcéry stretnú s mamou už si namysla že idú proti nemu. Nepomôže vysvetliť, ani nechať tak, tiež si nevieme rady, najhoršie je že trpí jeho žena, lebo on ju obviňuje z vecí ktoré si vymyslel a nazýva ju klamarkou keď mu oponuje.
K lekárovi ho nikto nedostane, lebo ho chcú všetci dostať do hrobu.
Nechaj ho tak. Ten sebaklam
Ze vsetko bolo ok je jeho sposob ako sa stym vyrovnava. Nemozes zit za druheho. Zi svoj zivot najlepsie ako vies.