Ako pokračovať vo vzťahu?
Ahojte, chcela by som Vás poprosiť o radu ohľadom môjho manželstva. Pre mňa je situácia už nezvládnuteľná, nakoľko sa to už odráža na mojom zdraví /znížená funkcia štítnej žľazy/, úzkosť, depresie. Nič ma nebaví, unavuje ma už stereotyp. Keby sme nemali tri deti, tak sa mi rozhoduje lepšie🙂 . S mojím manželom sme spolu už 13 rokov. Po svadbe som sa presťahovala do jeho mesta, čo je 200 km od mojej rodiny . Jeho mama bola už dlho vdova, mali veľký rodinný dom, ktorý sa ešte prerobil, takže nakoniec sme tam žili všetci /jeho mama, jeho brat so ženou a my/. Každý sme mali samostatné poschodie, ale aj tak to nefungovalo. Môj muž sa snažil mame vo všetkom vyhovieť, zabúdal, že aj my si máme pre seba urobiť nejaký program. Jeho brat so ženou chodili často preč, za svagrininou rodinou, takže na pomoc okolo domu cez víkendy bol len môj muž. Konflikty boli so svagrovcami aj tak časté, svokra uprednostnila manzelovho brata pred nami takmer vždy. Možno mali s jej mladším synomk sebe bližšie, keďže môj muž bol 5 rokov na Vysokej škole. Neviem, možno si lepšie sadli povahovo. Možno si nevedela zvyknúť na mňa. Ja som si chcela zaviesť v mojej domácnosti vlastné zvyky, ktoré som si priniesla so sebou. Po narodení našej prvej dcéry sa miesala do výchovy. Nemohla som vyjsť s dcérkou von, keď som ju chcela niečo učiť , napr. aby sme spolu pracovali v záhradke, vesali spolu pradlo , ..., hneď mi ju odviedla, aby pomáhala jej. Teraz naša dcérka nechce s ničím pomáhať. Mladší syn je už iný, do jeho výchovy sa už nemiesala . Keď už bolo toho dosť , môj muž konečne pristál po 9 rokoch na to, aby sme sa odsťahovali. Sme síce samy, ale chýbajú mi moje kamosky , ktoré som si našla po svadbe . Takže znova som musela začať odznova, nové známosti, nové prostredie. Manžel to nevedel pochopiť, aké je to ťažké, lebo preňho to zmena nebola. Práca mu ostala, kamaráti v práci takisto. Mladší syn mal dva roky , keď sme sa presťahovali . Dcérka začala chodiť do školy. V novom byte sme už tri roky, ale nejaké super kamarátky tu nemám, len známosti zo školy, škôlky,.... Po čase sa nám narodilo tretie dieťatko. S tromi deťmi sa mi niekedy nedá ani nejako nájsť kamarátky, kto by si nás už len pozval na návštevu🙂. Pomoc žiadna, rodina ďaleko, od svokry už nič necakam , tá pozerá len svoju záhradku a dom. Niekedy by aj mne dobre padlo patriť. Môj muž má kopec možnosti z roboty, kadejaké večierky , oslavy narodenín /má takmer ženský kolektív/, hráva tenis, proste služobné cesty,... Vtedy som dobrá. Ale keď chcem , aby sme sa presťahovali bližšie k mojej rodine, tak nesúhlasí, lebo tam by si nenašiel dobrú prácu. Má naozaj dobrú prácu, mame všetko. Ale nemáme žiadnych známych, okrem jeho mamy. S bratom sa neschadzaju , takže moje deti sú odkázané len na kontakty zo školy. Keď som u našich, deti tam majú kopec kamarátov, aj ja som spokojnejsia , veselsia . Nie stale zamyslena , unavená zo stereotypu, zúfalá zo samoty. Muž mi tvrdí, že sa mám zmeniť, zvyknúť si. Že ak sa chcem presťahovať, tak sama bez detí . Veď nie som nejaká psia matka, aby mi takto povedal. Zabudol, že on si budoval karieru, kým som sa ja starala o tri deti . Kedykoľvek potreboval odcestovať, aj mimosluzobne/ napr. tri dni na MS v hokeji/ mohol sa na mňa spoľahnúť. Stredný syn pôjde o rok do prvej triedy, dcéra na druhý stupeň ZŠ. Poraďte mi prosím, má to význam držať rodinu pokope, ak je iba jeden rodič spokojný. Môj muž sa o deti stará pekne . Je to možno aj tým, že je v práci spokojný, dobre zarobí, je vo svojom prostredí. Ja sa cítim frustrovana , že je všetko podľa jeho predstavy. Podľa neho, vzťahy nie sú dôležité. Ale dobrá práca. Vôbec mu nevadí, že tu nikoho nemáme. Možno aj preto, že on má sociálnych kontaktov na pracovisku dosť. Ja by som tiež chcela ísť do práce. Radšej by som bola, keby sme obaja pracovali, hoc menej, ale deti by zažili aj nejaké hlbšie rodinné väzby.
Možno si už dlho doma a práca, kolektív by ta naplnala....bolo by to o inom ako len okolo deti a domácnosti.
no ja mam doma podobnu situaciu, sme daleko od rodiny, nema mi kto pomoct, manzel je stale v praci. Ako hovoris, ten stereotyp jednoducho zabija. Nemyslim si, ze problem mas v tom, ze nemas pri sebe kamaratky ci znamych. Rozhodne by si s nima nebola kazdy den. Na druhej strane, kamaratky sa najdu kdekolvek na svete, ci uz ides do druhej dediny alebo o krajinu dalej.
Problem je, ze si jednoducho vycerpana a chce to zmenu. Ist do prace, do spolocnosti, mat nejake uznanie. Ochod od manzela nic nevyriesi.
Nájdi si psychológa a toto všetko mu vyklop. Uľaví sa ti. Myslím, že by si bola nespokojná aj keby si bola pri rodine atď. Ono tam si len chvíľu,tak vtedy si veselá, ale keby si tam bola stále bolo by to takto isto. Si vyčerpaná, potrebuješ nabrať silu a niektoho kto ťa nakopne a povzbudí, aby si "šla ďalej". Stagnuješ a to je asi tvoj najväčší problém. Poviem to asi kruto, ale veľa ľudí si pri prečítaní tvojho príspevku môže povedať "mať tvoje problémy". Väčšina zápasí s finančnými, zdravotnými a oveľa závažnejšími problémami ako je tvoj. Pár návštev psychlológa a si OK.
Najdi si pracu. Zbavis sa stereotypu, najdes si novych priatelov. Ja z tvojich slov vobec nemam pocit, ze mate nefunkcne manzelstvo. Myslis, ze keby si sa rozviedla, bola by si stastnejsia ? Tomu neverim. Mozno na chvilu, ale v tvojom pripade to urcite nie je riesenie.
u nas podobna situacia.manzel dobre zaraba,ma pracu ktora ho bavi,ma dobrych kolegov,sluzobky,wellnes pobyty z prace,teambuildingove pobyty,kamosov.....ja tu mam 1 dobru kamosku,par znamych tot vsjo.som de facto spokojna aj ked citim ze rodina mi chyba.byvam 500 km od rodiny,manzel 300 km od svojej....sme tu sami.mame jednu princeznicku ktora uz chodi do skolky ,ja zacnem do prace.xkrat som premyslala ake by to bolo byvat nedaleko rodiny,hoc aj svokrovcov,svagrin-mam stastie,mam dobrych svokrovcov aj svagrine.....ale tam zas manzel nenajde tak dobru pracu ako tu.ja niekde v banke urcite aj tu aj tam....celkovo obcas mam pocit ze tu nepatrim.....kupili sme tu byt,mame tu zazemie,byvame tu uz par rokov...sme tu od skoncenia VS.chyba mi ale rodina a doteraz to citim na sebe....mna tu drzi vyslovene manzel a jeho praca.....tebe radim to co robim ja,deti mas uz velke viacmenej,mozes ist do prace aspon na pol uvazku,budes medzi ludmi
Myslím že si dlho doma a to ti začína liezť na mozog. Ak sa neda isť do práce, začni sa venovať sama sebe, zumba, joga, posilovňa, plavanie, naplanuj si to vždy na jeden deň v tyždni a snaž sa to dodržať, ak sa ti nebude chcieť zaplať si to popredu a to ťa prinúti ísť. Doma si decká a muža nauč že vždy napr. v piatok ideš na dve hodiny cvičiť a časom zistíš že sa máš na čo tešiť a urobí ťa to šťastnou! Toto vyriešilo moje depky a nudu doma.
odchodom od manžela nevyriešiš nič - pôjdeš z dažďa pod odkvap. Chápem, že sa tvoj svet točí iba okolo detí a domácnosti, ale môžeš si za to sama. Kým sú staršie deti v škole, máš nejaký problém ísť s najmladším do materského centra, na ihrisko alebo plávať? Keď je tvoja najstaršia dcéra už stredoškoláčka, môžeš ísť aj s tromi deťmi kdekoľvek, veď ti pomôže. Aj tu na MK si veľa žien našlo priateľky, ja som jedna z nich. Nečakaj, že ti niekto priateľky doručí kuriérom. Inak mám pocit, že to, že nemáš kamarátky, ti vadí najviac, ale možno sa tým skrýva to, že netrávite s manželom a deťmi voľný čas ako rodina. Ale tým, že pomýšľaš na odchod od neho, veci nevyriešiš, len skomplikuješ a veľmi. Vie tvoj manžel o tvojich pocitoch? Ako sa k tomu stavia on?
prečo sa nenaučíš napr. háčkovať, servítkovú techniku či ja neviem čo ? chod na airobic alebo ja neviem .. vypneš, odýchneš si od detí .. skús niečo vyhútať ja verím že to bude len lepšie .. daj tomu čas, ak ho máš rada myslím že to má význam .. ťažko je to z robotou a ked ti muž dobre zarába .. vyskúšaj uvidíš ..
tiež si myslím, že odchodom od manžela to nevyriešiš....začali by sa ešte horšie problémy ☹ ja mám len jedno dietatko a tiež niekedy pocit samoty, pretože manžel je stále v práci aby sme to vobec finančne zvladli, no aby som sa úplne nezbláznila, tak podnikám čo sa dá.Samozrejme v rámci finančných možností, lebo ja by som si veru nemohla zaplatit mesačný vstup na aerobik 🙂 tak hačkujem, vytiahla som po sto rokoch gitaru, vyrabam hocičo do bytu, pestujem kvety,veľa čítam, chodíme s malou po večeroch do školky,starám sa o dvoch psov, tri mačky, sem tam nejaké stretko s kamoškou a každy den prejde ani neviem ako 😀 treba sa zamestnať čímkoľvek čo ťa len trochu baví a vráti životnú energiu. držím palce 🙂
Úprimne? Pripadáš mi ako fňukna, večne nespokojná. Bývali ste so svokrou a švagrovcami - nebolo dobre lebo si s nimi nevychádzala, lebo sú takí a hentakí. Bývate teraz vo svojom - nie je dobre lebo nikoho nemáš. Hádaj čo by sa stalo keby ste sa presťahovali k tvojim rodičom? No po čase by si bola zas len nespokojná lebo...nejaký dôvod by sa našiel (manžel by nemal dobrú prácu, riešili by ste financie a pod...). Ty si dokonca nespokojná s tým, že manžel je spokojný, že má dobrú prácu a kamarátov. Nezáviď druhým, dopraj svojmu mužovi nech je šťastný, nevytrhuj ho z niečoho čo funguje len preto že ty si myslíš že pár km vedľa by ti bolo lepšie.
Uvedom si, že máš dobrého muža (zarobí, o deti sa stará pekne, problémy vo vzťahu až na tvoju nespokojnosť si nespomenula) a ďalší bonus - máš tri krásne deti. Začni meniť seba a nie svoje okolie, či s dvomi či s tromi deťmi návšteva nie je problém. Ak by aj, tak staršia dcéra už môže ostať buď doma alebo ísť za kamarátkou aj sama (dovezieš odvezieš). Mladšie deti zober na ihrisko, do materského centra alebo len tak na prechádzku a pozeraj pozorne okolo seba, kamarátky ti nespadnú len tak z neba. Prihovor sa, buď milá, prejav záujem prvá. Ak si ešte na materskej tak pozvi nejakú mamičku doobeda na návštevu kým sú staršie deti v škole/škôlke. Ja mám skúsenosť zo škôlky aj zo školy že mamičky pozvú dieťa na návštevu, potom na oplátku ide ich dieťa na návštevu. Pozvi nejakého synovho kamaráta pohrať sa, keď po neho mamička dojde pozvi ju na kávu, pokecáte a uvidíš či si sadnete. Takto môžeš vystriedať všetky deti a mamičky čo poznáš 😀 . Keď pojde syn do školy tak neviem ako inde ale u nás na dedine si hneď dávame mamičky medzi sebou tel.čísla aby sme mohli komunikovať (úlohy, učenie) popritom ako si voláme prehodíme aj zopár slov "o počasí" a neskôr aj o inom, stretneme sa. Máme tvorivé dielničky, šarkaniáda, tekvice, vianočné pečenie, valentínske posedenie atď atď príležitostí na zoznámenie je kopec. Alebo zapoj aj muža, popros ho aby Ťa vtiahol do spoločnosti, ak má kopec známych tak to nebude problém.
Zapracuj na vzťahoch a udržiavaj ich, nespokojnú v kúte ťa nikto nenájde. 😉
Pozri, nic v zlom, ale mam pocit ze si ty ta nevysporiadana sama so sebou. A tam ti nepomoze ani odchod od manzela. Vsak uprimne, co by si sama robila bez prace, s troma detmi? Myslis ze by si sa ako mala lepsie? Ano, rozhodne by si nemala stereotyp pri obstaravani obzivy a rozmyslani, ako zaplatit najom 😀 . Preco si mala tretie dietko a nesla na chvilu do prace? Mas nejake vlastne konicky, sport, hobby, vyzitie? Nemas? No ale to ti nik nezariadi, to si sama musis. Materske centrum s tym najmladsim nic? Ja fakt nechcem byt zla, ale mam pocit, ze si si len sadla a "bavte ma niekto", zariadte mi zivot a ja sa uz nejak poddam.