Ako opäť nájsť stratenú psychickú rovnováhu a tešiť sa zo života?
Ani neviem,kde zacat a co chcem vlastne riesit,ale nerozumiem, co sa mi stalo. Posledny rok,dva som ako furia. Stratila som chut do zivota. Najskor to zacalo dlhmi partnera, ktore tajil a na ktore som prisla postupne. Myslela som,ze to zvladneme,ze o tom je vztah,aby jeden druhemu pomohol a podrzal ho v tazkych casoch. Ale klamal dalej a klame dodnes. Dlhy vznikli vdaka podnikaniu, nie je to ziadny gembler,alkoholik a podobne. O svojich starostiach mi nepovedal vraj, aby som sa netrapila, ze je to len jeho vec a hanbil sa o tom hovorit. Cast posplacal, ale tym, ze o tom nehovori, neviem v akej je situacii. No situacia je taka, ze vsetko s byvanim, ucty, hypoteku na dom platim ja. Do toho moja strasna praca, kde je zla atmosfera. Vsetko toto spustilo moju nechut do zivota. Mala by som sa tesit, sme zdravi a zijeme, ale ja uz nevladzem rano ani vstat. Nevladzem sa usmiat. Stranim sa ludi. Vztah je v troskach. Stala sa zo mna casovana bomba. Neviem sa s nikym rozpravat, neviem, o com sa mam rozpravat. Som na uplnom samom dne a mam strach, ze sa mi to vypomsti a osud mi dopraje chorobu, aby som si zacala vazit zivot. Aby ste ma zle nechapali. Som velmi skromna a pokorna, vazim si ludi a preto som znepokojena, co sa mi v poslednych rokoch stalo. Nechcem byt taka nevrla a zla, mam zle myslienky na ludi, na kazdeho zazeram, netesim sa zo stastia inych, nedoprajem. Nikdy som takato nebola. Chcem spat svoju uzasnu bezstarostnu povahu, kedy som svet videla ako nadherny. Nebola ziadna prekazka, ktoru by som nezdolala. Mozno som bola az prilis naivna, ale bola som stastna. Teraz mam pocit, akoby som bola zavreta v krabici a otvaram tu krabicu a nad nou je dalsia a dalsia a nemozem sa odtial dostat. Dusim sa, neda sa mi dychat. Znicila som si zivot s clovekom, na ktoreho sa nemozem spolahnut. Mam 36 rokov a ziadne dieta. To je dalsia vec, ktora ma nici. Tak strasne by som chcela deti a mat stastnu rodinu. Mam v sebe tolko lasky, ktoru nemam komu dat. Namiesto toho davam okoliu len nenavist. Stalo sa vam nieco podobne a dostali ste sa z toho? Ako sa mam z toho dostat? Priatel sa snazi, ale ja mu po rokoch klamstiev neverim. Zakazdym, ked je to lepsie, zase pride nieco, co ma polozi uplne na kolena. Nedokazem ho uz mat rada. Rada som s nim, ale nemozem mu verit. Nikdy mu uz nebudem verit, nech sa snazim akokolvek. Mali ste taketo problemy, ci uz financne alebo vztahove a dali sa doporiadku? Mam strach, ze umriem od zialu a smutku. Asi by som mala ist na detsku onkologiu, len sa spamatam a zacnem si vazit, co mam. Toto vsetko si uvedomujem, ale neviem to v praxi pouzit.
Podla mna by ti bolo hnet lepsie Keby si sa snim rozisla. To ako sa citiš je vdaka jeho dlhom a ze vsetko finančne tahàš ty. Naco ti je taky chlap ? Len ta tahà ku dnu a nemas stale istotu ci nerobi nove dlhy. Mas 36 do 40 stihas uplne novy život s lepšim partnerom a stihas mat aj 2deti. Proste vyriesit rozchod neviem na koho je ten dom.. a hnet budes lahšie dychat aj Keby si bola rok dva sama.
Syndrom vyhorenia.....najst si niejaky konicek, venovat sa samej sebe nap.cvicenie, kadernicka, kozmetika...ist s niekym na kavu, do kina...proste zmenit myslienky. Ked nepomoze tak vyhladat odbornu pomoc.
Musis sa pytat aky velky je ten dlh? Kolko plati mesacne splatky? Kolko rokov to bude trvat? Musis si sily rozlozit.Co ked bude platit 10rokov 1500€ mesacnek? Nie, ze on ti zatajuje.Ked chcete spolu zit a niest toto bremeno. Teraz si na dne co este za par rokov
@marca12 hmm Tak ale to ze ti o dlhoch nepovedal hnet aby si sa “netrapila” je alibizmus lebo ked sa to prevalilo nasledky aj tak znasas ty. A trapis sa teraz ked nemaš istotu ci je to už ok . Toto by zo mna tiez robilo časovanu bombu - nedostatok komunikacie a otvorenosti z jeho strany. Urcite by sa ti ulavilo keby si vedela presne ako na tom veci su teraz. Uz žiadne tajnosti z jeho strany.
@marca12 ty nemas ziadny syndrom vyhoretia iba na teba dolieha realita ako sama pišeš” znicila som si život človekom na ktoreho sa nemozem spolahnut.” Je super ze neutekas od problemu Ale ani sa mu uplne nestaviaš tvarou v tvar. On stale nechce byt otvoreny o tom ako je to s financiami . Ty si mozno pri nom a tych dlhoch nemozes ani dovolit byt tehotna byt na materskej kto bude platit hypo na dom a z coho žit? Stale nevies presne ako to stymi dlhmi je.
Ja som to mala podobné s bývalým. Stále niečo zatajoval, nikdy som nevedela na čom sme. Či bude zaplatený byť, či má dlhy. Podvedome som cítila, že sa mu nedá veriť. Bola som s ním 20 rokov, na začiatku som ho obhajovala, lebo som ho mala rada. Postupne som toho už nebola schopná, stále mu odpúšťať . Poslané roky sa ku mne správal veľmi zle, veľmi som tým trpela. Tiež som sa už nevedela tešiť zo života, stále som plakala. Aj som chcela rozvod, aj som sa bála. Nakoniec podal o rozvod on, kvôli frajerka, čo som sa dozvedela neskôr. Nič lepšie sa mi nemohlo stať. Konečne žijem pokojný život, nik ma nedusí, nemusím sa pretvarovať. Viem, že je ťažké sa rozhodnúť ukončiť vzťah, ale niekedy je to to najlepšie riešenie. Váš vzťah nemá budúcnosť keď mu nemôžeš veriť. S takým človekom je problém aj mať deti. Kto by to ťahal, keby si išla na materskú?
Ja ta uplne chapem,pišu tu baby že maš sa pytat aky ma dlh a podobne,takeho človeka sa pytat a riešit s nim zbytočne.Moja rada je,pokial nemaš deti,hladaj si ineho partnera,nemaš čo stratit,aspoň budeš mať znenu,s tym tvijim budeš ako v začarovanom kruhu,žiaden psycholog ti nepomože,musiš sa naučiť pomocť si sama.
@marca12 aaaach toto mam aj ja. Pripisujem to tomu, že žijem v meste, v ktorom nechcem. Nemám to tu rada. Vôbec. Viem, že mu vďačím za veľa mame prácu, byt, teraz babo. Hovorím o Bratislave. Nie som na bývanie v takomto meste. Ľudia tu nie sú zlí, ale chýba mi taka atmosféra maleho mesta, dediny. Fuuuu ako to tu nemám rada. Ako sa narodil malý, je to horšie, s mužom sa často hádame, rodina je ďaleko, proste celé zle. Každý deň ďakujem Bohu za všetko, čo mám, môj syn je najúžasnejši na svete, mám dobrého muža, mám kde bývať... Ale nie som šťastná, nemám na druhého jedno prkne slovo, stále som podráždená, dusim sa tu strašne. Nie je východisko zatiaľ. Ale tiež mi hovorili, že som ako slniečko, optimistka a teraz by som dokázala dat na ulici facku niekomu. Už som rozmýšľala nad psychiatrom, zatiaľ nemám odvahu. Ale prídem si ako nevdacna krava.
@jaja23 ved to,ze mam byt aj ja za co vdacna. Ale neviem byt stastna. Musim zmenit uhol pohladu, lebo kolki su v horsej situacii a musia zit a maju ovela vacsie trapenia. Musime zmenit myslenie a nakopnut sa, len ako. Vidis a ja som vzdy snivala o velkom meste a byvame v zapadakove, kde sa nic nedeje. Za kulturou musime cestovat 😀 ale mame rodinu blizko a to je velmi potrebne. Drzim palce, nech sa to u vas zmeni a najdes svoje stastie. Mala si take pocity odvtedy ako ste sa tam prestahovali?
Ako, vždy som názoru že keď ste spolu, tak si máte byť v ťažkých chvíľach oporou, ale keďže to už dlhodobo neklape a pokusov bolo viac a stále tam boli klamstvá, tak to nie.
Stavím sa že keby si ty na opačnej strane, tak už pri prvom mínuse vyložis karty na stôl a nebudeš čakať na hotové bahno.
Naozaj to nie je fér aby si platila niekoľko rokov za jeho opakujuce chyby.
Tým že má tri roboty, tak s ním ani isto nie si.
O rodinu sa postarať nevie, takže ani bábätko neprichádza do úvahy.
Vlastne, ani ste sa ešte nezobrali.
A teraz čo ? Je to dobré ? Lebo aspoň sú to jeho dlhý a nie tvoje ale zároveň to aj o niečom značí. Lebo teda vek na to máte.
Ja by som ho opustila. Bolo by mi ho ľúto, ale bohužiaľ si za to môže sám.
A ak je takýto kvietok tak ozaj popremýšľaj, či nemá bokovku. Nikde tie peniaze musel minút a bohužiaľ malo ktorý chlap to ma napísané na čele že je hajzel a že sa len pretvaruje.
Skús si nájsť koníček. Cvičenie. Alebo si kúp psíka. Alebo ich chodievajú vencit. Pomôžeš iným a aj sebe. Zvieratká tá naplnia láskou. Možno skús nejakú jazdu na koni alebo ja neviem.
Proste skús nieco nové. Spoznaj nových ľudí a zver sa osudu.
Veľa stastia
@marca12 ja viem, musíme zmeniť myslenie. Len ako? Ja si každý deň dohovaram, pripomínam, že toto je to, čo som vždy chcela. Ale prídem si ako v permanentnej depresii. Nikto za nami ani nechce chodiť. Do BA som sa nikdy nechcela sťahovať, žiaľ, bolo to riešenie, ako nezostat bývať u rodičov. Najskôr sa to dalo, aj kamarátky tu boli, lenže potom sa odsťahovali, mne sa narodil malý. Je to asi 2 roky dozadu, ako som zistila, že je somnou zle. Nemám niekedy ani jednu peknú myšlienku počas dňa. Len malý ma vue rozosmiať, často mu hovorím, že neviem, čo by som bez neho robila. Detičky sú radosť, ale aj starosť, tiež idem mat 35 rokov a prídem si už hrozne stará na dieťa. Ty máš o rok viac, ale je to o tom, kto sa ako cíti. Možno by si sa mala pohnúť inou cestou. Mam kamarátku, ktorá bola dlhé roky vo vzťahu, kde sa síce lubili, ale mali jeden hrozný problém. Jeho mamu. A keď nechcela trpieť, musela sa s ním rozísť. Teraz ma tiež 36,caka prvé babo a ide sa vydávať. S predošlým bola asi 11 rokov. Bolo to ťažké, ale zvládla to. Držím palce.
@marca12 Nemáš v ňom žiadnu oporu to sa stalo.Si nahnevaná, frustrovaná, depresívna, lebo zatiaľ ani nevidíš, že by mohla byť nejaká pozitívna zmena.
Koľko rokov takto žiješ? tvoja duša Ti hovorí, že už nevladze, tak nacuvaj.Lubis ho ešte, su aj dobre chvíle, ak myslíš na budúcnosť je v tých myslienkach?
To je pekné, že má 3 práce, ale....chcela by som na tvojom mieste vedieť koľko ešte má splatiť, vieš s istotou ako tie dlhy vznikli?Ak ho neľúbiš a si s ním už len z takej solidarity, zvyku....odíď čo najskôr nestracaj čas a určite chod k psychológovi.
ahoj podla mma to znie ze mas depresiu. smer psycholog alebo psychiater alebo aj aj. nech sa to neprehupne v horsie. panicke ataky nespavost nechutenstvo a podobne a horsie smakocinky. drzim ti palce. sijes v nesutalom strese v praci aj doma jasneze sa to na tebe podpise. mas plne pravo cotit sa na hovno. drzim ti palce any si z toho nasla cestu von. preco este nemate deti? aky mate sexualny zivot? preco si sa donho zamilovala na zaciatku ?
on má dlhy ty všetko finančne ťaháš a on nemá ani toľko slušnosti aby ti oznámil koľko dlhu ešte má? Len aby nerobil dlhy ešte stále...
Buď rada že nemáte spolu dieťa...ešte len potom by bolo zle.... Inak riskuješ svoje psych. zdravie....
Ja by som uvažovala o rozchode....
Trosku sa v tom vidim... Sme zdravi, ja mam aj dve dokonale deticky ale neurobila som uplne dobru volbu co sa tyka manzela. A citim ze ma taha dolu.... Nikdy som nebola zavistliva napr, odkedy sme svoji zavidim vsetko vsetkym, s tou neprajnostou tiez bojujem, malo sa smejem, citim sa slaba, nicotna, zla zena clovek matka kamaratka.
Ti poradim jedine. Rozid sa s nim okamzite. A ked bude potrebne, aj pracu zmenis...
Nepotrebujes psychologa na toto, len trochu odvahy :*
A ak ta bude niekto podkopavat slovami 'pche, utekas', len sa zasmej, lebo mozes, lahko radostne, v ustrety veselsiemu zivotu
@marca12 ono je to tak, že každý má v skrini nejakeho kostlivca a aj keď žijeme navonok(fb, instagram) dokonaly zivot, realita je ina a každý z nás sa niečim trápi. Moje odporúčanie je, zajdi za nejakým koucom, ktorý ti pomoze najst, kde je problem a s čím sa najviac trápiš. Ak vinis zo svojho nešťastia priateľa, tak máš dve možnosti fight or flight. Buď sa rozídte, alebo si sadnite za stol a spytaj sa ho, či mu vieš pomoct(aký je ten dlh, či sa nedá riesit osobným bankrotom a pod). Rieš aj svoj zivot. Nenapĺňa tá praca? Vieš ju predsa zmeniť, len musí človek vystúpiť zo svojej komfortnej zony
Je múdre a pekné učiť deti neutekat od problémov, treba ich h však aj učiť sebaucte. Niekedy sa zdá ze človek uteká od problémov ale častokrát je to ou v hodine 12tej. Prečo sa nechať ťahať na dno? Keby to robili vaše deti, že neutekaju od veľkých problémov ale držia bobrika, boli by ste stým ok?
moj pohlad je, ze dovera vo vztahu je zaklad. a ty mu neveris a ani sa ti necudujem. pokial tahas vsetko financne, tak vyska jeho dlhov je aj tvoja vec. ze ta nechce do toho zatahovat - uz sa stalo, splacas ich spolu s nim, mas absolutne pravo vediet vsetko. nie kazdy vztah prezije. tebe je luto zahodit nieco, co ste spolu vybudovali, ale tym mozno zahadzujes aj svoju lepsiu buducnost. napr.mas info o tom kolko tvoj partner mesacne zaraba akam tie peniaze konkretne idu? si zavalena starostami, povinnostami, ten vztah zrejme neklape podla tvojich potrieb a predstav. potrebujes zmenu, oddych, pozitivny impulz...a kym nemas deti, tak to pojde ovela lahsie. ako uz bolo napisane, pozbieraj vsetku odvahu a urob to, co ta urobi stastnou
A kde vlastne tie peniaze išli?Toto je prvá vec ktorú by som si zistila.Ako vieš na 100% že nie je gambler?To s istotou nikto nevie..tu sa zrejme jedna o vysokú sumu takze nech láskavo vyjde s kartami na stôl.Dalšiavec,ci má ozaj tri roboty by som di tiež overila.Nema náhodou paralelne další vzťah?Aj take sa stáva . a keďže vieš že tá klame o to viac by som si takéto vážne veci overila ...
Pripájam sa k babám, ktoré už písali vyššie.. že Ťa partner ťahá ku dnu. Lepšie je sa od neho oslobodiť. Partner by Ti mal ten život uľahčovať, a nie ho sťažovať..
@marca12 presne,žiadne vyhorenie,len dolahla na teba ťažoba z celej tej situacie a si bez energie.Niekto ti ju zobral.Asi vieš kto. A si v začarovanom kruhu a pokial z neho nevindeš bude to tak bohužial.Je len na tebe,co urobis.A materialne veci su pominutelne,darmo si clovek rozumom obhajuje,ze je za to a ono vdacny,ak to nieje v súlade s jeho vnutrom,ani stastny nebude.
Aby som to uviedla na pravu mieru,problem je aj vo mne. Nikdy som nemala partnera,o ktoreho sa mozem opriet. Vzdy som si zle vybrala. Ja sama som vnutorne v neporiadku,nemam dobry zaklad a priklad od rodicov. Rodicia nezili harmonicky,mama mala despoticku vychovu a to sa prejavilo tym,ze ja neviem,kto som. Zabila vo mne vsetko. U nas doma sa nesmelo smiat a preto sa neviem smiat. Pritom niekde vnutri som vesela povaha,ale nevie sa to dostat napovrch. Akonahle sa zasmejem,mam pocit viny. Na priatelovi sa mi pacilo,ze bol bezstarostny,nic neriesil. Dlhy vznikli pri podnikani,najskor nedoplatky,nevyplatene faktury,pokuta od uradu a par nevydarenych obchodov. Viem,ze ho spolocnik obtiahol,vtedy sme boli obaja psychicky na dne. Kto to zazil,vie o com hovorim. A ono sa to uz potom nabaluje a neda sa z toho vyjst. Na vsetko som ale prisla postupne. Neviem ako sa mam zachovat ku svokrovcom,ktori o vsetkom vedeli,ale tajili to predomnou.
Skus ist k psychologovi ked nepomoze tak k psychiatrovi