ahojte,
ani neviem preco to tu pisem, mozno potrebujem nejaku podporu a nastartovat to, co v sebe dusim.
Mala ma 3 roky a 3 mesiace, s priatelom sme nieco cez vyse 4 rokov, moc sme sa nepoznali, otehotnela som - proste stalo sa.
Vsetko bolo ok, zili sme si fajn zivot, ale uz pocas tehotenstva som vedela, ze to bude s nim tazke.
Je vecne nespokojny, stale vyhladava problemy, stale sa stazuje, obvinuje vsetkych naokolo, vratane mna, dcery zo vsetkeho co sa mu nepodarilo a nedari.
Zacina sa mi vyhrazat, ze mi vezme auto, vyhadzuje ma z "jeho" domu, vycita mi, ze ho vyuzivam, ze mu neprispievam na domacnost.
Pritom chodim do prace uz ked mala mala 2 roky a vsetky peniaze miniem na domacnost.
V podstate mam kam odist, mam byt, avsak neviem malej najst skolku a sebe pracu, lebo je to na dedine.
Neviem si predstavit ako to budem stihat chodit do prace a davat malu do skolky (ak nejaku najdem skolku aj pracu). Co urobim, ked mi nebude moct nikto s nou pomoct? Kto ju vyzdvihne, ked nebudem stihat?
Ako to zvladate bez auta, bez pomoci rodicov, platit vsetko? Asi som srab, viem ze odist pre mna je to najlepsie, avsak mam obrovsky strach, ze to nebudem financne stihat. Ako prekonat ten strach a odist?
Mozno bola niektora z Vas v rovnakej situacii, poradte ako ste to zvladli?
@mina01 ked mas byt neda sa ti prenajat ten a ty by si sla byvat tam kde pracujes? Aspon zatial, kym sa veci neutrasu
Ahoj byt mam v prenajme a z neho platím hypoteku. Ano mas pravdu je aj moznost, zostat tu kde mam pracu, len nejak tak prirodzene ma to láka spat "domov". Ale vďaka, skusim porozmýšlať aj nad touto možnosťou.
Ahoj ak nechceš tak kľudne neodpovedaj ale ak mas rodičov nemozes ist k nim a byt nechat stale v prenajmeq? A tym padom byt ti mal aj kto pomoct ... velmi ti drzim palce aposielam vela sil a šťastia
Uplne ta chapem. Neboj, bez auta, pomoci rodicov ci inych ludi schopnych a ochotnych vyzdvihnut dieta a aspon hodinu- dve sa on postarat kym pride rodic z prace, ci ieho typu pomoci, to nezvlada nikto. Staci si predsa priratat k 8 h prac.dobe cas potrebny na cestu na spoj plus cas cestovania na dedinu. Kazdy tu ma min.dve auta, babky, tety, sesternice atd. Vselijako to lepia.
Drzim ti palce.
@mina01 vsak priatel bude platit vyzivne na dieta,Kolko,no musis si zistit, kolko zaraba,a podla toho,.Uz teraz sa nejak zacni tajne zabespecovat,co sa tyka financii.To ,co pises nevidim nic perspektivne.Konaj ,co najskôr, lebo pri takejto povahe mozes prist o nervy.A potom si daj otazku, kto sa bude o malu starat,ak z neho ochories,No tieto povahy sa nezmenia,.Tomu sa hovori porucha osobnosti,potreboval by psychiatra,ale taky nepôjdu,budu radcej obvinovat toho s kym ziju
@mina01 niekedy je najlepsie to proste urobit. Castokrat, ked zacnes rozmyslat, rozoberat to, zvazovat pre a proti - cuknes. Lebo dovod najdes.
Zacni planovat. Zvaz vsetky moznosti, autobusy, cas cestovania do prace, je skolka v tej dedine kde mas byt?
A pomalicky uvidis, ake mas moznosti. a v tej dedine, kde ta taha ako pises "domov" - mas tam rodinu? Ci kamosky co by eventualne pomohli s malou?
riesit sa to urcite da. Bud si najdes podnajom v meste kde zijete teraz a opatrovatelku, ak na to bdues mat financne moznosti, alebo mozes svoj byt na dedine skusit predat a z tych penazi kupit nieco male v meste, aj garsonku na zaciatok, ked ste len dve s dcerou...vsetko zalezi ake budes mat vydavky, spominas hypoteku, neviem kolko platis, ci by si utiahla najom a podobne, sadni si napis si vydavky, prijmy, pouvazuj. Tiez by som poziadala o zverenie dcery do tvojej starostlivosti a vyzivne od jej otca, to budes mat dalsi prijem. Hlavne do toho nechod hrr uz zajtra, vsetko dobre premysli, zisti ake mas moznosti a potom chod do toho. drzim palce
Bola som v podobnej situácii. Pomohli rodičia. S deckom mama chodila do MŠ - ráno a ja som prišla do MŠ a spolu išli domov. to isté bolo aj v ZŠ - aspoň prvé dva roky. dlho som bývala u rodičov.... Po rokoch sme sa osamostatnili - postavili sme si dom na konci rodičovskej záhrady....😀
Inak s takým hovädom žiť to musí byť ako v očistci....😲
No rodičov mam, ale uz su starí a nedokázali by mi v tomto nijako pomôct. Som sama s malou a bohuzial mi nema kto pomôct. začínam mat z toho este horší pocit 😢 nez predtym.
Chce to asi fakt silnú stratégiu a prípravu. Ale pevne verím, ze su možnosti a dam to
mina01 držím ti palce a želám ti aby si sa rozhodla tak ,aby to bolo dobré pre teba a hlavne pre malinkú. Pouvažuj nad všetkými možnosťami kto by ti mohol pomôcť nájsť vhodnú prácu,kto by ti bol ochotný pomôcť. Možno máš súrodencov,sesternice,kamarátky. Ja viem je to ťažké v dnešnej dobe keď matka zostane sama s dieťatkom ,ale riešenia sa dajú nájsť. Veľa šťastia!
Mas nejake kamaratky alebo zeny v okoli, ktore by v zaciatkoch pomohli? V krizovych situaciach. Ak nie, tak si musis zacat budovat siet! A potom by som sa zamerala na bud velmi dobre platenu alebo flexibilnu pracu alebo oboje, aj ked by to malo znamenat vela sa ucit a zvysovat si kvalifikaciu ci rozne schopnosti. Drzim palce
A este nerozmyslala by som teraz co ta laka, ale iba s chladnou hlavou o praktickych veciach
Kym neurobis krok do predu, nevies co bude. Zit v takom dusne je najhorsie prave pre dcerku. Je viacero moznosto, ale ja by som sj urcite nasla nejaku studentku, ktora ma pobede volno, rano snd stihnes odniest dcerku ty a pobede by ju ona vybrala, alebo inu mamicku na materskej. Moja svagrina mala tiez tento problem, sice ma muza,ale obaja pracuju mimo bydliska,pobede sa vracaju tak, ze deti by nestihli vybrat, tak mali studentku a este v zalohe jednu mamicku ktora tam tiez nosila dieta. Aj v robote by ti mali vyjst v ustrety,ak si sama na malu, podla zakonika prace tam mas urcite ulavy. Radsej sa s tym zo zaciatku takto popasovat, ako po rokoch zistit, ze ti nejaky blbec total znicil zivot.
Hlavne buď šťastná že s ním nemáš ďalšie dieťa. S jedným to určite dokážeš odísť, len treba čo najviac šetriť peniažky a plánovať. Držím palce, určite to zvládneš aj keď to bude ťažké ale už len kvôli malej to musíš riešiť. Takýto muž Ta môže utrápiť a ty potrebuješ byť silná a zdravá a šťastná.
Teraz mozes len spekulovat, co by bolo. Cim viac budes nad tym premyslat, tym ti bude tazsie. Skus urobit krok vpred, posunut sa dalej. Drzim palce!
Nebila som, neporadim. Ja len, ze niesi srab, ale zodpovedna matka. Velmi ti drzim palce .