Ako naučiť manžela, aby bol skromnejší?

@karina123 Ja som jak tvoj muz 😀 😀 😀

@karina123

no prilisna skromnost a skrobivost evokuje vo mne lasku k peniazom. Ludia ktori si nedopraju, nic na seba nekupia, ci sebe, len zgrlosia, miluju peniaze, maju k nim vztah, su to tzv. mamonari..zivot im uteka spomedzi prsty, peniaze sa hromadia, ale nepoznaju umenie, dovolenky, moznost ist do kvalitnej restiky, pekne sa obliect... lebo peniaze su pre nich modlou.
Peniaze vsak maju sluzit nam, nie my im.
Co sa tyka prilisnej rozhadzovacnosti, najlepsie je o tom diskutovat s manzelom, preco je dlezite odkladat si peniazky, aky zmysel ma rezerva a kolko by bolo vhodne si mesacne odkladat. Ale to musis s nim ty prejednat.
My s muzom sme v tomto na jednej vlne 🙂 a aj posetrime, ale aj si radi doprajeme, ved naco by inak boli peniaze? 😉

Tazko radit. Neviem ake mate vysoke prijmy.
My fungujeme asi tak ze ked sa mi nieco paci alebo partnerovi tak si to kupime. Ale nie s tym ze mi potom na ucte ostane 0e. Usetrene mame respektive-nesetrime-proste kupuje sa jedlo, zaplati sa byt. To co ostane ostane, nemusi sa to minut za kazdu cenu navyse nie kazdy mesiac mam potrebu kupovat nejaku drahsiu alebo vacsiu vec lebo v podstste vsetko mame 🙂 nam to takto vychadza. Ale podla mna extremne setrenie nema zmysel. Raz za cas by si mal kazdy dopriat nieco po com tuzi 🙂))

Niečo v streda, ide o to aké máte príjmi, lebo šetriť ak vám moc neostáva, tam moc nenašetríš, radšej rozumne hospodáriť, teda kupovať na to čo skutočne mám a potrebujem. a ísť cestou, že sebe nič nekúpim, kúp si čo potrebuješ a občas niečo také len pre potešenie, aj keď je to drahšie, to poteší.
Ja svoje deti učím vážiť si veci, či sú lacné či drahé, ale zas nemeliem donekonečna,, ani nejako nezdôraznujem, že to a hento bolo drahé ako šlak, či nebodaj vyzdvihujem,nejakú značku.Taký zdravý postoj, nech majú, vedia, že tato dosť pracuje, peniaze nepadajú z neba, niečo sa musia pričiniť aj oni., niečo má na starosti mamička.

@karina123 nie si divná, hlavne v dnešnej dobe treba myslieť aj na zadné vrátka, ak by sa niečo stalo ale šetriť každý jeden cent tiež nemá význam. Kompromis by bol podľa mňa pre vás najlepší, skúste si určiť nejakú sumu ktorú by ste si boli schopní každý mesiac odložiť ak vám to vaša finančná situácia dovoľuje, ale ty by si sa tiež mala naučiť trošku si peniaze aj užiť, raz za mesiac si niečo dopraj, uvidíš akú ti to spraví radosť

@karina123 Ste podla vsetkeho dvaja extremisti. Mali by ste si najst strednu cestu.
My to robime tak, ze mame rozpocet na mesiac, vypocitane kolko minieme na potraviny, drogeriu, energie, hypoteku a detske veci (skolka, oblecenie, pomocky a pod.). Zvysok je na dohode nas oboch, ako sa s nim nalozi. Niekedy minieme vela, niekedy menej, vzdy je to ale po dohode.
Myslim, ze vam chyba komunikacia o tom, co sa kde minie. Ohubovat nakup niecoho, z coho ma manzel velku radost asi nebol ten najlepsi krok, ale to si zistila aj sama. Skuste sa v klude dohodnut na pravidlach, ako to budete riesit. Napr. kolko si dopraje kupit on, tolko si kupis aj ty. Toto pravidlo funguje u nasich znamich, a celkom dobre. Ak si nekupis, svoj "diel" si odloz. Ty mozes setrit a on moze minat.
To je len priklad.
Ide o to, ze o hospodareni s peniazmi sa treba dohodnut a nie hadat sa. Ved ide len o peniaze nakoniec.
Drzim palce.

@mima4 nemyslím že prílišným šetrením sa prejavuje mamonarstvo, môže ale nemusí....ja som tiež zo začiatku bola veľmi veľmi setrná ale nie preto, že som mamonar ale preto, že som vyrastala v chudobe a vedela som, čo je to nemať to čo chcem a proste mi bolo ľúto vyhodiť peniaze len tak na somariny....

@graceful9
pockat, ale ja netvrdim, ze vyhadzovat peniaze na somariny. Ale napr. potrebujes sa obliekat, potrebujes kvalitne topanky, kabelku... nebudem predsa chodit oblecena ako zobracka a na ucte mi budu schnut peniaze. Alebo raz za cas ist s manzelom do divadla a na veceru.
Ja tej chudobe rozumiem, ale pokial clovek ma peniazky, nech nezije ako chudobny clovek... to vsak neznamena rozhadzovat sa pravidelne na hluposti.
Ja napr. vacsinu veci kupujem vo vypredaji, ale ked nieco potrebujem, tak to potrebujem.

@mima4 ja tiež nemyslím, že nekupiť nič nič....len proste napr.. vo mne dlho boli ešte spomienky na časy, keď som si často ani tie topánky nemohla kúpiť a bol tam ten strach....teraz nemám problém si kúpiť čo potrebujem, ale niekedy mi proste príde ľúto že koľko to stálo a tak....

@karina123 u nás je to bolo opačne, keď sa mi niečo páčilo hneď som kupovala. no a potom prišiel môj muž, ten je sporovlivejší a odkedy som s ním, premyslím si čo potrebujem a čo sa mi iba páči 😀 takže si myslím že sa to dá naučiť, keď som to zvládla aj ja 😀 takže to chce asi iba kus trpezlivosti a vysvetlovať mu že môžu prísť nečakané výdavky a je lepšie mať nasporené ako si potom niekde zháňať, nedaj bože požičiavať si 🙂

Treba hladat zlatu strednu cestu. Peniaze su obezivo, bolo by hlupe iba zhrnat papieriky (peniaze) a nedovolit si kvalitny a prijemny zivot, ale zas nie az na doraz, alebo nadramec svojich moznosti. Aj ja obcas setrim na nietorych veciach, lebo mi to pripada hlupe vyhodit kopu penazi, ale zas niekedy si dovolime kupit nieco uplne nadstandartne, bez coho by sme sice mohli byt, ved treba si urobit aj radost.

Som za to, aby si človek vážil peniaze a myslel aj na horšie časy - na budúcnosť. Žiť len pre dnešok a premrhať peniaze do posledného centu je podľa mňa márnivosť a nerozum. Rovnako si myslím, že treba uvažovať triezvo. Naozaj to potrebujeme? Musím to mať? Sú veci, ktoré potrebujeme, sú veci, ktoré nás potešia a sú veci, ktoré nie sú až tak dôležité, len to proste chceme. A po čase zistíme, že sme ich vlastne ani nepotrebovali. Tomu hovorím, zbytočne investované peniaze. Šetriť sa naučiť dá, ak to ovšem človek chce. Ak nie, no bohužiaľ. Ty rob tak, ako to robíš teraz a ako si bola doma navyknutá. Ja si myslím, že je to rozumné. Príde deň, keď manžel zistí, že jeho spôsob nebol ten najsprávnejší a prehodnotí svoj postoj k peniazom. Ale to až vtedy, keď nastane taká krajná situácia. Ja želám, nech sa tak nestane a ak predsa len áno, tak aby to až tak nebolelo.
@karina123

Ja som tiez takyto podobny pripad. Aj ked to nie je o tom, ze si nedoprajem nic. Tiez sa snazim nakupovat hlavne ked su zlavy a hladam vsetko to najlacnejsie (to je uz tusim choroba 🙂 ). Manzel nie zeby bol marnotratny, ale on napr. tiez nepozera na cenu, hlavne ked ide do potravin, aj ked to nie su zase velke polozky.
Neviem ci naucis manzela byt setrnejsim. Asi by som to nechala tak a na tvojom mieste to cele "riadila" sama. Cize ty budes odkladat nejaku cast. Usmernis ho trochu v nakupovani aby neminal horibilne sumy ked sa urcite da najst lacnejsie a stale kvalitne.
A ako tu uz niekto spominal, treba aj pouvazovat ci danu vec naozaj potrebujes. Velakrat sa mi nieco velmi paci, cenovo to ani nie je vela, ale ked si predstavim kde/kedy by som to vyuzila tak zistim, ze by som to mala na sebe mozno parkrat do roka.

@karina123 dospeleho skromnosti nenaucis. Ale mozes mu racionalne vysvetlit, preco je dobre odkladat istu cast prijmu, napriklad nepredvidane vydavky (choroba, strata prace, pohreb... proste same morbidne zalezitosti, ktore su sucastou zivota). Ak bude schopny odlozit cast penazi, tak mu nebudes hovorit do minania penazi na jeho potrebu.
A ak to nie je schopny teraz pochopit, tak ho to nauci zivot, ked ho zaskoci nejakou necakanou situaciou, ale nech si to potom vyzerie sam, je to jeho zodpovednost.

@karina123 tak ako tak citam tvoju dalsiu diskusiu spred par dni, tak toto nie je velmi clovek do zivota a neviem ci sa vobec oplati s nim cokolvek este riesit 😒

@karina123 nuž, ja si myslím,že zlatá stredná cesta. V dnešnej dobe človek musí mať nejakú železnú rezervu na horšie časy. Takže šetriť treba. Ale aj šetrenie musí mať svoje hranice a človek predsa musí občas urobiť radosť niečim sebe,alebo svojim blízkym. Mám muža,ktorý je ako ty a o tom, ako mi to strpčuje častokrát život by som už hádam vedela napísať knihu. Takže ti poradím, skús svojim najbližším dopriať viac radosti,veď život nie je len o peniazoch. 🙂

@karina123 je otazne, ci mate dostatok vsetkeho, co potrebujete, alebo sa musite uskromnit. lebo ak povedzme zarobi 500e mesacne a z toho musite vsetko platit, zit, satit deti a platit skolu, skolku a proste vsetko a on si zvysli, ze si chce za 200e nieco kupit, tak to nieje spravne. ale ak mate povedzme 2.000e mesacne a chce nieco za 200e, tak to podla mna neni nic hrozne. stale zalezi od tej vychodej sumy. rozhadzovanie penazi nieje dobre, ale ani uplna skromnost asi nie. ved si doprajte aj vy nieco pekne, po com tuzite. viete, to je velmi tazko takto radit, lebo vazne zalezi od celkovej financnej situacie rodiny. a setrit by sa malo, apson nieco kazdy mesiac, lebo dobre casy sa mozu razom na zle obratit a bude treba siahnut na uspory, ktore pokial nie su, tak sa musi rodina zadlzovat a zije sa potom tazko.

Ja mam doma rovnakeho chlapa, minuly mesiac sme sa skoro rozisli kvoli tomu, ze si kupil bike a dostal tym rodinny rozpocet na nulu 3 tyzdne pred vyplatou. Netusim, co by na neho platilo..aj som mu spocitala vydavky, ukazala, kde peniaze idu a tento mesiac uz na ten sibnuty bike islo zase 60 euro. A to je zaciatok mesiaca..
U nas je problem, ze jediny prijem je jeho vyplata..ja mam len detske pridavky a to, co si zarobim pecenim tort, zakuskov a hackovanim, ale kedze sa este len rozbieham, tak to nejake zavratne sumy nie su. A minuly mesiac som takto tahala posledny tyzden, tie dva sme prezili s mojich uspor, co boli ako zelezna rezerva...a to este on prisiel za mnou, ze nech mu tam 50 euro na benzin do roboty, lebo nema....vtedy by som asi vrazdila..

@stanislavao trosku ta opravim..nezalezi od vychodzej sumy, ale od tej, ktora ostane po odpocitani najnutnejsich vydavkov. Moj muz ma plat 2000 euro, kupil si jazdeny bike za 200 a tym polozil rodinny rozpocet na cely mesiac...a nijak ho to nestvalo a doteraz nepochopil, ze ten bike bola blbost.

Nuz, ja skromnost za nijaku cnost nepovazujem, ale medzi skromnostou a rozhadzovanim penazi plnymi priehrstiami je dost velka skala moznosti. U nas mame system, ze sumu x potrebujem na domanost, sporenie, nakupy atd, zostane nam suma y. Suma x pristane na mojom konte (idu z neho vsetky platby, chlap nema pristup) + tri stvrtiny zo sumy y. Jedna stvrtina zo sumy y ide na chlapovo konto, robi si s nou, co chce. Najneskor o desat dni pride domov cely sokovany, ze nema na konte ani korunu (nemam k jeho uctu pristup, pan je schopny rozhadzat akukolvek sumu za rekordne kratky cas bez cudzej pomoci) a tak na jeho konto putuje druha stvrtina sumy y. Vzdy sa strasne cuduje, ze "este" mam peniaze a hospodari druhu polovicu mesiaca o zastruhany chlp lepsie 😵 Ale nastastie je to chlap, ktory vie, ze mu peniaze pretekaju cez prsty ako voda a je rad, ze sa o ne nemusi starat (teda okrem ich zarabania 😀 😀 😀 )

Tiez to robíme tak, ze na zaciatku mesiaca sa rozdelia peniaze a vydavky, ako su potraviny, drogeria, oblecenie, benzín atd. (kazdy mesiac rovnako. Takto vidim, ako pekne krasne vsetko drazie 😒 ) Dalsia odlozena cast ide na plyn, voda, hypotéka atd. Suma, co zostane, ide bokom na saving account a z toho potom idu "necakane vydavky" ako teraz zimné pneumatiky, nedoplatok za plyn, ale kazdy mesiac si z nich urobime radost a niekam ideme, alebo si kupime nieco nove do domu 🙂 mam manžela, ktorý tiez reaguje spontanne a emotivne na tovar v obchode, ale zasa si da vysvetlit a potom je rad, ze "ako dobre urobil, ze to nekupil, lebo je to blbosť" 🙂