Ako komunikovať s blízkou osobou po potrate?
Ahojte, moja sesternica potratila, bola na začiatku tehotenstva. Ako by som ju mohla podporiť ? Je vhodné sa jej teraz ozývať a zaujímať ako sa cíti? Ako jej môžem pomôcť ? Mám 3 deti a nezažila som... musí to byť pre ňu veľmi bolestivé. Strašne mi je to ľúto.
Jednoducho sa spytat, ako sa citi, ako zvladla zakrok, ci ma bolesti a ci pre nu mozes nieco urobit. Nezaujem aj zaujem v oboch pripadoch momentalne je stiahnuta v ulite a boli ju dusa. Ale casom si spomenie, ze si tam bola pre nu, ked to potrebovala. Ona sa potrebuje o tom vyrozpravat. My sme si tym presli v decembri a dodnes s tym nie som zmierena, hlavne uz 14ty tyzden... A boh vie, ci niekedy budem, momentalne mam pocit, ze uz sa nam nepodari otehotniet snad uz nikdy. Uvidime no, mne pomohla velmi kamoska, co si tym tiez presla, pomohli mi tu baby na konovi. A cas, vela casu.
asi zalezi aj od toho,aky blizky vztah mate...ale napr.ja som po prvom potrate nechcela nikoho vidiet a ani byt s nikym v kontakte,len s mojim muzom...on si zobral tyzden dovolenky a stravili cas iba my dvaja...snazili sme sa vyrovnat s tou bolestou
Ak je to cerstve netlac na nu.
Posli jej iba sms-ku,ze si tu pre nu ,myslis na nu a ze nevies, co je vhodne.
Ze velmi rada prides,pokial jej to neprekaza.
Lebo pavdepodobne nebude chciet hned Kontakt,vykecavat a tak..
Clovek to.musi najprv Sam spracovat -vyplakat Sa prestat si klast otazky,zmierit Sa s tym..
To chvilu trva.
Ja som chcela byt sama.
Ked som niekoho stretla, citia som Sa ako naha.
Akoby to na mne vsetci videli.
Akoby ma vsetci lutovali.
Hanbila som Sa za to,hoci to nebola moja chyba.
Vyplakala som Sa doma,muzovi,ale sni jemu som tym prilis nepilila usi
Viacmenej sama.
Ale bolo super vediet,kolko blizkych na mna mysli.
Potom neskor som to uz rozoberala s mnohymi.
Ale dlho som vyhladavala samotu.
ked by to bola najlepsia kamoska, alebo sestra, s ktorou mas mega vztah, tak sa pytat ani nepotrebujes, proste prides za nou a bez slova jej ponuknes rameno, aby sa mohla vyplakat, a bez slova budes plakat s nou.
S akym kolvek inym clovekom, cudzim, alebo znamym, ci inak rodinne spriazmenym to neriesit, nekomentovat, nevtierat sa, a tvarit sa, ze neexistujes.
Bola na zaciatku teho a ty o tom vies Cize netajila to. Tak by nemal byt problem o tom hovorit. Staci sa len ozvat ze ti je luto co sa jej stalo ze si vies len predstavit ako sa citi a ked by chcela o tom stebou hovorit ze si tu pre nu. A inak sa snou bav normalne tak ako inokedy.
je to individuálne, niektoré ženy poteší záujem rodiny, iné sú radšej, keď im dá každý pokoj a nezaujíma sa. Najmä ak ste neboli v stálom kontakte, tak by som sa veľmi neangažovala, maximálne by som ju objala, keď by sme sa stretli, ak ste sa stretali aj počas jej krátkeho tehotenstva, tak by som jej zavolala
Môžeš sa jej opýtať a podľa reakcie uvidíš či stojí o ďalší rozhovor na túto tému. ale úprimne z mojej skúsenosti Ti poviem, že ak ešte nemá žiadne dieťa tak to posledné čo potrebuje je aby ju utešovala matka 3 detí..
Pošlite jej link na tento článok https://dennikn.sk/3024841/o-dceru-prisla-par-d...
Andrea Skákalová pôsobí v občianskom združení Tanana, ktoré pomáha rodičom po strate dieťaťa počas tehotenstva, v priebehu pôrodu či krátko po ňom.
V článku píše o svojejbskusenosti a o tom prečo založili toto združenie. Sú tam aj linky na stránku atd.
Ja som ho posielala kamarátke ktorá tiež potratila v začiatku tehu a pomohlo jej to.
Poslala by som sms:
Ahoj xy, mám ťa rada a myslím na teba, keď budeš chcieť ozvi sa zbehneme na kávu.
Tiež si myslím, že závisí od toho, v akom ste vzťahu. Ako si sa dozvedela, že potratila? Ona ti to povedala, alebo niekto iný (napr jej rodičia, atď)? Ak od nej, tak by som ju ubezpečila, že ak jej viem nejako pomôcť, chce vyliať srdce, poplakať, alebo hocijako viem pomôcť, tak som tu pre ňu, ďalej by som na to netlačila, o tom, ako sa ma, by som sa informovala tak často, ako aj predtým.
Ak to vieš od niekoho iného, asi by som jej teraz nechala pokoj. Ja keď som potratila, dokázala som to povedať iba pár osobám (manžel a najlepšie kamarátky), a s nimi to preberať, vyrozprávať sa. Dodnes o tom nevedia ani naši rodičia (okrem mojej mamy, ale to bolo nevyhnutné jej povedať), ani moja sestra. Nie ešte sesternice. A vôbec som nemala náladu, az priam ma hnevala a rozrušila myšlienka, rozprávať sa o tom s niekym iným, než tých pár osôb, ktorým som sa dobrovoľne zdôverila.
Ahojte dievčatá, ďakujem za príspevky. Žijeme na opačných koncoch republiky a teda kontakt bol sporadický, no v tom kratučkom čase tehotenstva sme spolu komunikovali omnoho viac ako doposiaľ (z jej iniciatívy) a sama mi napísala, že...mne to zlomilo srdce, až sama nechápem, že ma to tak hrozne zabolelo. Preto na ňu stále myslím a neviem si predstaviť čo musí cítiť. Vyjadrila som jej účasť a podporu a ešte raz som jej písala, že na ňu myslím a potom ešte raz. V priebehu 10 dní. Už jej dám pokoj, máte pravdu, že nie som tak blízka osoba a možno som to už prehnala. Už to nechám na ňu.
Ak si bluzka rodina, spytat sa ako sa zdravotne citi.
Ja som to zazila a veru, mne sesternice nevolali, nepisali.....
Ja som v tej dobe neznášala slová typu bude dobre, nabudúce to vyjde, neplač, to sa zlepší, podarí sa vám to, ešte si mladá a blabla...nemohla som to počúvať, lebo nikto ti nedá záruku, že sa to nestane znova...mne by v tej chvíli stačila správa, že je tu pre mňa a myslí na mňa...každá sme iná, každá do prežíva inak
Vyjadrit lutost a podporu mozes ale pozor- ziadne nevhodne zauzivane frazy typu “ ved to bolo len na zaciatku, horsie by bolo keby sa to stalo neskor…viem si predstavit ako sa citis….co ak by sa narodilo postihnute…chce to čas…budete mat dalsie…atd…Nemusíš sa velmi angazovat, hlavne je ze vie, ze si tu pre nu a ze sa ti moze kedykolvek ozvat a ze ju rada vypocujes.
Treba nechať tak my keď sme čakali prvé babo tak tiez som potratila okolo 12tt lenže my sme nepovedali nikomu nič chceli sme az po tom 12tt keď bude všetko dobre cize o tom nik nevedel co som bola rada ze sa tým netrápili aj ostatný
ani ja som nezažila, ale ja by som zavolala a podľa reakcie by som sa zariadila