Ahojte. Myslím, že nadpis hovorí za všetko, ale aspoň Vám vysvetlím moju situáciu. Už ako tehotná som ostala na všetko sama. Ako sa mi narodil syn, tak jeho otec ho videl dokopy 2krat. Naposledy to bolo, keď mal malý 4 mesiace. Odvtedy sa neobjavil, dokonca výživné som si musela poriešiť súdnou cestou a cez políciu. Robil všetko preto, aby sa zbavil otcovstva a mal od nás pokoj.
Keď mal malý pár mesiacov, tak som to neriešila, lenže teraz vníma, chodí do škôlky a každý deň čakám na tu strašidelnú otázku “kde je môj ocko?”. Doteraz som nevymyslela nič, čo by bolo vhodne mu povedat. Nechcem mu ublížiť a narovinu mu povedat, že ho nechce a ani nikdy chcieť nebude. Zas na druhej strane mu nechcem klamať a zbytočne ho zavádzať, že ocko príde. Keď viem, že sa tak nestane. Len by čakal a bol v nádejí, že sa niekedy objaví...prosím poraďte, čo mu mám povedat, keď príde ten deň?
Ďakujem.
Že nie každý žije s ockom, ale ty tam budeš stále pre neho. 🤔 Čo chces vymýšľať? Čím menší, tým lepšie znesie pravdu s skôr sa s tým vyrovna a nikdy nevieš či jeho otec sa niekedy neobjaví a nebude si nárokovať na neho, lebo kým žije, má právo.
@kika009 ako klamať mu určite nechcem, ako píšeš má len mňa...ale neviem ani ako začať. Asi som to zle napísala, skôr žiadam radu, ako začať, ako mu povedat, že sme len my dvaja...
@hazelgracegus Asi skúsim ísť na to nejak takto...možno tá otázka príde až časom, pretože on má môjho otca za svojho...odmalička sú spolu, má ho veľmi rad...tak uvidím, čo príde 🤷♀️
@tosomja On naňho stratil právo v ten deň, keď ho chcel zaprieť.
Ako myslíš, ale treba sa riadiť rozsudkom. Kým žije, otca má, aký je, taký je, ale existuje.
Hlavné synovi neublíž slovami, že otec ho nechcel.
Morálne ho stratil, právne nie.
Jedného dňa tá otázka príde, ale dostala si dobre odpovede povedala by som to isté.A možno to tak skoro nebude, lebo ma dedka deti to inak berú.Moja kamarátka riešila toto isté a jej dcéra sa nikdy a to ma 5 r nespytala kde má otca a prečo...bola to jej nočná mora, že pôjde do škôlky a tam budú chodiť otcovia pre deti a ona otca nemá.Tiez sa fixuje na dedka
Býva inde ďaleko ak je to trocha pravda? A ak sa opýta prečo tak preto že sa tak rozhodol tam bývať.
ocinoisiel daleko zarabat korunky .. btw aby si nebola prekvapena ked sa to proste dieta neopyta ... moja tiez s nim nevyrastala a nikdy sa nevypytovala .. hold co nevidi to ju nezaujima .. v skolke skole nieje jedina co nema otca .. a teraz ma uz 8 a chape to a sama som jej nic nemusela vysvetlovat len parkrat sa medzirecou spomenulo ze byva inde a zaraba tam korunky .. ze somnemala dostatok lasky pre oboch a tak lubim len ju dieta veci chape daleko lepsie ako dospely a nie vzdy je mudre riesenie malemu dietatu vesat na noc dospelacke veci a uz vobec nie o nom rozpravat skarado -- to je medzi dospelymi
Kým sa nepýta, nič mu nehovor, otec mu nechýba, lebo ho nepozná... Deti sú nevinné, nezatazene predsudkami... Ak sa raz z nejakého dôvodu opýta, tak mu povedz, že otca má, ale že býva ďaleko a nechcel s vami byť. Máš to jednoduchšie, ako ženy, ktoré muž opustil, keď už deti spolu nejaký čas vychovávali a teda si deti na otca pamätajú a chyba im naozaj.
Problém vidím v Tvojich obavách, ktoré sú zbytočné. V škôlkach je plno detí z neúplných rodín, kde chýbajú otcovia. Je to bežný jav. Určite to nevysvetľuj tak, že otec jeho nechce, v podstate nechce ani Teba. Vôbec sa nezameraj na negatívne veci, kto koho nechce. Ale vysvetľuj pozitívne. Otec chcel ísť ... tam, chcel robiť ...niečo, on radšej býva (sám), nám je tiež dobre bez neho. My radi robíme ...to, chceme robiť ... to takto, každý je slobodný a nikto nikomu nerozkazuje, nezakazuje. Možno si nájdeš niekoho, kto s vami bude chcieť spolu bývať a žiť.
No nestresuj dopredu, deti naozaj nie sú hlúpe. Ja som mala syna ako slobodná matka, otec sa oňho nezaujímal vôbec, syn sa NIKDY naňho nepýtal. Mal dedka, môjho otca, ktorý bol vtedy ešte mladý a veľa sa mu venoval. Syn má 22 rokov a stále sa neopýtal tú otázku, ktorej sa desis. Ja som sa neskôr vydala, mám ďalšie dve deti a syn má náhradného otca.
@marsmykkok presne. Povedala by som ze je daleko. Nema auto. Nemoze prist.
Aku pravdu ontom, ze ho tatko nechce vidiet? Ma 4 roky cinkolko... Na pravdu ma cas
takému malému chceš ublížit a povedat mu ze ho otec nechce? naco to bude dobré? ze mu spravis x tú traumu? povies mu rovno aj iné veci, co nie sú pre deti? ze raz umries a on bude sám? kde mas rozum?
Taký prípad bol môj manzel, otca nikdy nevidel. Jemu povedali, že jeho otec emigroval do zahranicia a jemu to stačilo. Bral to ako fakt. Je s tým vyrovnaný, nikdy sa nevypytoval viac. Išla by som týmto smerom.
@dagmarovita neprehanaj. Moja vie cca od 3-4r ze kazdy raz umrie Aj Ja . Dufajme ked budem stara .. ale to predca neznamena ze bude sama bude mat svoju rodinu kamosky zivot .. ked mala 3.5r zomrel jej bracek v brusku na ktoreho sa tesila. Deti chapu aj take veci Snad im nebudes vysvetlovat smrtelnost ked budu mat 10r a uz vsetko vediet. Robit z veci Tabu nic neriesi.
Povies mu ze jeho bio otec nikdy nechcel mat deti. Ze to nie je o nom ze ho nema rad. . Len on nikdy nechcel byt otcom. A tak nie je v jeho zivote, No mà teba a deda ktori ho nadovsetko lubite.
Nerob z toho big deal nelutuj ho a on to bude brat matter of fact ako Ty.
Takéto malé deti uvažujú inak a naozaj sa takými otázkami sami začnú trápiť až oveľa neskôr, najhoršie to môže byť v puberte. Navyše ak je to takto odmalička tak to dieťa vníma inak, nevníma že otca stratilo, lebo ho ani nemalo. Takže odpovedať na otázky jednoducho, pravdivo a primerane veku.
Ženy, ďakujem Vám každej jednej za radu. Hlavne tým, ktoré si týmto prešli 🙂 máte pravdu, možno sa tuto otázku ani neopyta...veď určite ma v škôlke aj detičky, ktoré jedného z rodičov nemajú 🙂 teraz som kludna a ak to náhodou príde, tak budem pripravená a nezaskočí ma to 🙂
Ja by som povedala,ocko sa rozhodol,že nebude s nami ,keď si bol ešte v brušku ......a ja som ho odvtedy nevidela.......
Určite by som mu nepovedala, že ho nechcel......nikdy by som mu toto nepovedala.....je to kruté
Ja som synovi povedala, ze sa o nas jeho biologicky otec pekne nestaral, ze sa zaujimal o svoje konicky. A ked sme stretli nasho ocka , tak sme boli pre neho cely svet.
Kamarátka ma podobnú situáciu ako ty, jej dieťa má 7 rokov a na otca sa nikdy nepýtalo. To skôr môj syn sa ho zvykne pýtať, keď prídu na návštevu,že kde má otca a prečo sme ho ešte nikdy nevideli. Takže synovi som vysvetlila, že kamoskin ex sa rozhodol, že už s nimi bývať nechce, že stretol niekoho iného, s kým teraz býva. Dotknuté dieťa to berie ako fakt, že sú len dvaja s mamou, keďže nikdy iné nepoznalo, je to pre neho normálne a bežné.
Nikdy synčekovi nepovedz že ho otec nechce. Má tri roky ak mal teba a dedka jemu to stačí. Mužský vzor si zoscanuje z dedka a dokonca aj z babky. Teba potrebuje oveľa viac. Keď sa začne pýtať povedz že jeho otec mal veľa problémov nevládal sa starať musel sa starať o seba a druhých lebo to viac potrebovali. Povedz mu niečo čo je alebo môže byt aj pravda ale čo mu neublíži. Veľmi prevelmi obdivujem slobodne matky hrdinky ktoré sa venujú tomu podstatnému v živote a je mi ľúto tých trúdov nepotrebných. Je to jalový chlap keď sa nestará. Budiš k ničemu. Nedokázal sa vzdať svojho života pre iný. Nebudem ho súdiť ma asi svoje dôvody ale spoločensky je on ten postihnutý nie ty. A neboj sa. Chlapček si nájde mužské vzory. Ty buď vždy bezpodmienečne láskavá a odpúšťajúca. Bezpodmienečne milujúca. Chlapček však potrebuje aj niekoho kto ho bude mat rád ale bude aj prísny a určí mu hranice. Bez hraníc bude neistý a stratený. Potrebuje to. Touto osobou môže byt dedko ale aj babka. Niekedy mužské vzory nascanujú deti od babky. A je to tak ok. Keď bude väčší tak to môže byt učiteľ tréner alebo druhý otec ktorého si nájdeš.
Ahoj, viacero rad je - nehovoriť nic. mne otec zomrel, keď som mala 4 mesiace. Povedali mi to, až keď som mala 8 rokov a prisla nejaka pani, ktorá sa predstavila ako moja babka. Pre mna to bol hrozný sok, pomaly začínala puberta, narodil sa mi brat, ktorý vlastne bol “zo dňa na den” nevlastný, nikto so mnou o tom nehovoril, lebo to považovali za vybavené. Doteraz si presne pamatam tu scénu, ako mi to oznámili, akoby mi hovorili, že zajtra je utorok. Na dedine pritom každý na mna hľadel a stále ma ľutoval, že som chúďatko sirota a ja som nevedela, čo to znamena. Mne to vlastne docvaklo až potom, že všetci o tom vedeli, len ja nie. To bolo skoro 30 r dozadu, keď tie možnosti vyhľadať kontakt neboli take ako dnes. Kedysi som sa mamy pýtala, prečo mi to nepovedali skôr - nikdy som sa nepytala, prečo sa volám inak priezviskom ako moja mama a otec (mama sa vydala a jej manzel je mojim otcom, pocitovo). Ale teda mala som rôzne stavy, najmä pocas puberty, keď som chcela stále moju pôvodnú rodinu kontaktovat a idealizovala som si všetko, vinu som dávala mame, ktorá mi vlastne veci tajila a ktorá sa so mnou o tom vobec nerozprávala. Situácia je malinko iná, no v zasade ide o to iste - treba hovoriť s deťmi o všetkom, primerane veku. Je pravda, že to nerieši teraz, ale kedy bude ten vhodný den mu to povedať? A podľa čoho zistíš, že je to ten vhodný den? Ja napr s deťmi komunikujem aj o tom, že mi zomrela (najmilovanejsia) babka aj môj bio ocino- nedemonizujem nic, ale vedia, že aj tato emócia proste existuje.
No a pýtaš sa, ako to urobiť? Ja by som asi v rámci čítania nejakej knižky o rodinke nadhodila tuto tému a vysvetlila mu, že niekedy je rodina mamina a syn, že ho ľúbiš najviac ako vieš a ma okolo seba ľudí, ktorí ho ľúbia (dedko atd). Pre začiatok takému malemu stači, on z toho vedu robiť nebude - prenho je fakt, že ste dvaja. Otázky pridu neskor. A ešte jedna dôležitá vec - nech máš voči otcovi malého akékoľvek pocity, skus sa odosobniť a hovoriť malemu ozaj len fakty bez toho, aby si mu podsúvala nejaky názor, ktorý by mu mohol ublížiť v tej malej hlavke
Tak ja som bola v rovnakej situacii ako ty len s tym rozdielom ze ja mam dceru. A prisla tato otazka priblizne v tom veku ako pises 3-4 roky.
A ako spomenula @tamichloe vyssie Tak som to tak aj povedala, ze nas ocko zije velmi daleko a ze sa rozhodol zit zivot sam, nie s nami. Ukazala som jej aj fotku. A potom som jej aj povedala ze najdeme si noveho tatika ktory tu bude s nami.
Niektore veci treba s detmi diskutovat citlivejsie, a istotne nie v zmysle ze “ocko ta nechcel” .
My sme sa tiez uz rozpravali aj o smrti aj o menstruacii a roznych inych veciach, na ktore sa pytala, ale vzdy som sa jej snazila odpovedat primerane jej veku a s davkou citlivosti.
Teraz ma moja dcera 9 rokov a mame za sebou uz rozne temy
Povedať mu pravdu adekvátne veku, keď s touto otázkou príde. Nie štýlom ze otec ho nemá rád, ale ze od teba odisiel ešte keď si. Bola tehotná a rozhodol sa pre iný život ne ľutovať ho, ale uistiť ho ze ty si tu pre neho ak má starých rodičov tak ze ti sú tu tiež pre neho. A možno taka otázka ani nepríde.
Môj partner bol tiež Bio otcom nechcené dieťa, za otca považuje druhého manžela jeho matky, kt sa vydala druhýkrát po polročnej známosti keď mal 14r à doteraz ho vola otec a aj keď niečo potrebuje je tu jeho nebio otec vždy pre neho.
Podľa mňa sa zbytočne trápiš hlupostami ktoré skôr trápia teba ako tvojho synčeka.. nepýta sa a keď má náhradu starého otca pýtať sa možno ani nebude... dieťa otca nepotrebuje,keď si to uvedomíš budeš žiť a budeš si užívať nie dumať nad otázkou ktorá možno ani nepríde.
Či mu otec bude chýbať záleží na tebe takže sa v prvom rade najprv ty zbav týchto predpovedí.. a hlavne tomu nášmu hlúpemu nastaveniu že dieťa potrebuje otca .. lebo nepotrebuje.. to ženy toho muža potrebujú nie dieťa a to je obrovský rozdiel.
Bola som v rovnakej situácii... A Vás príspevok ma vrátil v čase a rozmýšľam, kedy sa to vlastne dozvedela moja dcérka 🤔Nepamätám si veru, že by prišla na mňa s otázkou, kde je otec, alebo kedy príde 🤷♀️ U nás to akosi spontánne časom všetko do seba zapadalo 🤷♀️ Akonáhle nastúpila v 3r do škôlky, spoznala mnoho novych kamarátov, ktorí boli tiež len s maminou, či len s tatinom... Tak jej to neprišlo nikdy zvláštne. Otca nikdy ani nespomínala. Bola lubena a obkolesena ľuďmi, ktorích mala rada a to bolo pre ňu dôležité 👍👍 💖 Vedela od samého začiatku pravdu o tom, prečo ma len maminu...a to, že ju otec nechcel,lebo chcel žiť svoj dovtedajší život aj naďalej a nechcel odist spod matkinej sukne (hoci sám vedel, ako mu manipuluje životom 🤷♀️). Nikdy by sme jej o ňom neklamali.Mala právo vedieť od začiatku pravdu. A určite v dieťaťu netreba živiť marne nádeje 🙏 Dcérka mala aj jeho foto, aj ho stretávala občas bežne na ulici...vie,ako vyzerá...ale nikdy ho neriešila, nikdy s nim nechcela mať nič spoločné. Dnes je z nej úžasná dospelá mladá žena a ja si len vždy vravím, že on je ten, ktorý môže ľutovať, že sa o ňu nikdy nezaujímal. A ja môžem byt a aj som vždy bola hrdá mama 💖💖💖
Ahoj, rozumiem Ti, máš obavy. Volá sa to projektovanie - prenášaš svoje obavy na syna. Ale on to pravdepodobne vôbec nerieši, ako Ti písali už vyššie. Z vašej dennej komunikácie predsa musí byť jasné, že ste len vy dvaja, či? Veď to zdôrazňuj - my, silná dvojka apod. O otcovi - keď sa bude pýtať, by som len povedala, že každý v živote robí nejaké rozhodnutia. To, že sa narodí bábätko neznamená, že rodičia musia byť spolu. Sú rôzne rodiny a vy ste taká maličká rodinka. Otec sa rozhodol pre iný spôsob života a ty si to akceptovala - niečo v tom zmysle.
Povedz mu pravdu primerane jeho veku ked sa bude pytat, klamstvo mu ublizi ovela, ovela viac. Klamstvo ublizi aj tebe a raz sa do toho klamstva ci polopravdy zamotas. Ty si jeho jedina istota v tomto krutom svete, preto bud pevna aj v pravde a nevymyslaj polopravdu ci klamstvo.