Ako ďalej so životom?
Ahojte všetci,
keď sa vyrozprávam, môžno sa mi uľaví, takže som sa rozhodla zveriť sa Vám s mojim problémom. Narodila som sa ako dieťa so zdravotným postihnutím - mám detskú mozgovú obrnu, aj keď to teda nebolí, ale je to na mojej chôdzi vidieť. Som samostatná, sebestačná, nepotrebujem starostlivosť iných, vyštudovala som VŠ, pracujem, mám kde bývať, ale predsa sa cítim, že môj život je o ničom. Som slobodná, bez detí, vzhľadom k tomu, že pri mojom postihnutí sa partner veľmi ťažko hľadá. Aj keď som spoločenský typ, alebo aspoň sa snažím byť, zdravý chalan, alebo teda muž ťažko pochopí, a ani sa nesnažili pochopiť, že som úplne normálna, aj keď nie s mierami modelky a modelkovskou chôdzou. Tak nemám rodinu, som sama a veľmi mi chýba blízky človek, ktorému by som sa mohla vyžalovať... Mám dvoch súrodencov, z ktorých jeden brat je odsťahovaný a druhý je taký alkoholik ako náš tatko, takže mám všade dvojitú ostudu a všade samé problémy. Veľmi rada by som sa osamostatnila, našla si svoje bývanie, ale ak by som aj chcela hypotéku, pri jednom mizernom plate som pre banku rizikový klient. Nechcela by som nechávať mamu v dome s opilcom, ale rozviesť sa nechce, a aj keby som sa odsťahovala, mám obavy, či by tu vydržala, nie je tiež na tom psychicky dobre a mám strach aj o ňu, je už na dôchodku. Má zničený život, pri ožranovi si nemôže ani navariť, ani si domov pozvať nejakú návštevu, nikto k nám pre opilcov nechodí. Poradíte, čo by ste robili v mojej situácii? Má zmyslel ísť žiadať banku o hypotéku, keď je to strašné riziko, keď som sama? Mám sa odsťahovať niekde do podnájmu? Citim sa strašne, že som v takej bezvýchodiskovej situácii, rada by som pomohla aj mame, ale mám obavy zadĺžiť sa na 20 rokov, čo keď sa môj zdravotný stav zhorší? Čo by ste robili v mojej situácii?
Existujú aj nájomné byty, ktorých vlastníkom je mesto a tam sú nižšie nájmy. Tak sa skús poinformovať aj o tom. A mama by mohla k tebe chodiť na návštevu a tak.
Myslím si, že doma ťa budúcnosť nečaká. Bude to stále takto. Myslím, že bude pre teba lepšie ak sa osamostatníš. Chápem, že sa bojíš o mamu.Podľa môjho názoru mama nechce teraz odísť od oca len preto lebo tam má ešte oporu-TEBA. Ale ak ty urobíš krok vpred a odíjdeš a ona ostane sama, časom tiež uvidí, že bude pre ňu lepšie odísť.Ja ti držím palce.A ako si písala že ti chýba blízky človek, ktorému by si sa mohla vyžalovať ale tvoji súrodenci to pravdepodobne nebudú- tak si skús nájsť nieakú kamarátku, ktorá ťa bude podporovať. Keď budeš potrebovať pomôcť alebo sa vyrozprávať môžeš aj mne. Mne to nerobí problém.. 🙂
@suzanet ahoj, je to veľmi tažké. No máš pravdu, že zobrať si hypotéku je dnes veľké riziko- my máme a veru manžel nebo stále zamestnaný a nebyť mojich rodičov, tak by sme to veľmi ťažko finančne vykrívali. Tiež si myslím, že namiesto hypo by si si mala radšej požiadať o soc. byt- ako (zrejme) ZŤP by si mala na neho prednostné právo a rozhodne by sa ti to viac oplatilo. Či ostať doma s rodičmi? ja neviem, na jednej strane ťa to ubíja, na strane druhej máš aj svoj život a neviem, keď bývaš s otcom alkoholikom, asi sa ťažšie hľadá životný partner. inak mi napadlo, že sú aj rôzne stretká kresťansky orientovaných mladých ľudí, kde sa na teba nebudú pozerať ako na menejcennú. Neviem síce, či by ti to vyhovovalo, ja som na žiadnom nebola ale poznám ľudí, čo takto chodia a aj sa zoznámili s niekým. Držím palce pri rozhodovaní.
Nepises odkial si. Byt v BA moze byt cenovo nerealny, ale v inom meste to nemusi byt take zle. Za opytanie v banke nic nedas a tam ti presne povedia, co ti su schopni dat a co nie. Alebo najst dobreho financneho poradcu, ten obeha tie banky za teba a povie ti vysledok.
Ak mas aj invalidny dochodok, myslim ze aj ten sa zaratava do prijmu.
Ako alternativa je, najst si spolocny podnajom s niekym (jednu izbu), cenovo je to zvladnutelne a zaroven mozes spoznat novych kamaratov, pripadne lasku.
@suzanet ako pisu baby,musis spravit ten prvy krok.Ci uz podnajom,alebo jedna izba,pripadne sa daj dokopy s mamou casom.
Vela stastia.
@suzanet nepises kolko mas rokov, aky prijem.. Nemyslim si, ze si rizikovy klient.. rizikova by si bola, ak by si nemala stabilnu pracu. Mozes sa poobzerat po hypotekach s prispevkom pre mladych.. tie uroky su zaujimave. Urcite by som do toho sla a osamostatnila sa. Mamu mozno presvedcis a sla by s tebou
@suzanet Ahoj, ja by som to dočasne riešila tým podnájom. Veď časom sa nájde nejaký partner a potom si teoreticky môžte zobrať pôžičku už rovno na dom. Takto sa ti to neoplatí. Ale maminu by som vzala určite, síce má len dôchodok, ale budete dve na domácnosť a aj finančne vám to pôjde lepšie. Smelo do toho! Na nič nečakaj...
@suzanet Tvoja mama si dobrovolne vybrala svoj zivot. Ostala a ostava zit s alkoholikom. Bojovat proti tomu je uplne zbytocne. Chapem, ze sa o nu bojis, ale ona je svojpravna osoba. Ty mas sancu zit svoj zivot inak. Urcite odid aspon do prenajmu. Aj ubytovna je lepsia, nez byvat s alkoholikom, ver mi, viem o com hovorim.
Ostatne veci pridu neskor, ked budes mat vlastne byvanie, budes mat uplne iny vnutorny pokoj. A ten je zakladom pre vztahy, priatelske aj partnerske. Niekedy sa mi zda, ze dnes ma problem najst si partnera kazdy, kto rozmysla trochu hlbsie nez len nad oblecenim, novym mobilom alebo novym autom.
Ked budes ty sama stastna, skor si prirodzene najdes priatelov. Tam, kde si teraz, nikdy stastna nebudes. Za tvoju buducnost si zodpovedna len ty sama. Tak ako za svoju buducnost bola zodpovedna tvoja mama. Nerob tu istu chybu.
Drzim palce.
@suzanet určite by som vyriešia bývanie (niektoré baby ti aj napísali zopár nápadov), doma by som určite neostávala. mamina možno časom príde na to, že aj pre ňu bude lepšie keď sa viac nebude trápiť s opilcom a presťahuje sa k tebe.
a neboj sa, raz sa aj na teba usmeje šťastie a stretneš niekoho, s kým si budeš rozumieť, kto ti bude oporou a tým najlepším priateľom 😉 (len niekedy dlhšie trvá kým stretneš toho pravého)
@suzanet mňa zaujala jedna veta z tvojho príspevku: "som sama a veľmi mi chýba blízky človek, ktorému by som sa mohla vyžalovať". Na tomto by som na tvojom mieste začala pracovať - nikdy nehľadaj blízkeho človeka na žalovanie sa. Ľudí nepriťahuje nešťastný, utrápený človek, ktorý sa potrebuje žalovať. Ľudí priťahuje sebavedomý človek, ktorý viac dáva ako pýta... skús na sebe popracovať, nájdi si v prvom rade koníčky, záujmy, choď medzi ľudí pre radosť, nie preto, že hľadáš partnera. Hoci to nemáš ľahké, nepoddávaj sa a nenechaj aby si bola rodinným dobrovoľným trpiteľom.
A mimochodom, poznám dve ženy s podobným postihnutím ako máš ty - sú vydaté a obe majú deti. Sú to sebavedomé ženy. Držím palce aby si našla svoju vnútornú silu, svoje vnútorné ja a aj blízku dušu.
"Skončila som obchodnú akadémiu a nevzali ma na VŠ, tak hľadám zamestnanie." pises v inej teme z roku 2013, hmm.
@suzanet urcite by bolo dobre si najst nejake aktivity idealne take kde sa pohybuju aj nejaki slusni muzi .. co teda nemusi byt prvotny ciel, lebo to by sa hned zlakli keby videli ako zena sa chce velmi zoznamit, ale sance su hned vacsie ked clovek stretava vela zaujimavych ludi, a aj clovek so zaujmami je pritazlivejsi, snaz sa pri novych znamych co najmenej stazovat, aj ked to urcite nemas lahke, ale stazovanie tiez moze muzov odradit .. je samozrejme ine ked sa zdoveris uz blizkemu cloveku ale na zaciatku znamosti to moze vystrasit.
Vo dvojici by sa aj lepsie riesila hypoteka, zatial si mozes nasporit aby si uz mala cast pokope .. alebo si urobit stavebne sporenie a tam sa potom po nejakej dobe da vybavit medziuver, ale nepoznam presne podmienky.
Dufam ze neradim uplne odveci, drzim palce.
Baby, veľmi pekne Vám ďakujem za podporu a reakcie.
@eunomia nedá mi to a k tomu tvojmu "hmm" by som chcela len jedno - som z malej dediny, kde skoro každý skoro každého pozná, mám dosť keď sa musím vyrovnávať s posmeškami detí, mládeže a všelijakými pohľadmi a narážkami vďaka mojej chôdzi. Nebývam vo veľkomeste Bratislava, keby som bývala kľudne sem uvediem aj celé meno priezvisko. Na MK som registrovaná možno od roku 2010, nakoľko už som študovala VŠ a MK mi vo veľa veciach pomohol. Mám svoj nick, pod ktorým ma poznajú nielen spolužiaci, ale aj kolegyne z práce a pod, takže tento druhý nick som si zaregistrovala keď potrebujem riešiť už fakt problém /ako napr. zmena zamestnania/ a taktiež nechcem, aby každý o mne vedel, akú krízu prežívam, akú depku momentálne mám... Čo je na tom zlé, keď nechcem, aby to o mne všetci vedeli?
Ešte sa spýtam - žiadosť o pridelenie bytu, resp. zapísanie do poradovníka čakateľov na mestský byt si môžem podať aj v inom meste, alebo musím tam mať najskôr trvalý pobyt? Napr. že by som si podala žiadosť o byt v mieste svojho pracoviska? Vďaka ešte raz za všetky cenné rady.
@0silvia0 Silvika, nehľadám určite blízku osobu na "požalovanie". Včera v návale emócií som možno zle napísala, ako som to myslela, podstata bola tá, že fakt mi chýba blízka osoba, určite sa manželovi, alebo priateľovi zdôveruješ s radosťami, ale aj starosťami bežného života.
@sisaha Ahoj, ja už nie prvý rok hľadám riešenie pre svoje bývanie, mám aj stavebné sporenie, ale na ňom ešte nemám ani na jednoizbák, stabilnú prácu síce mám, ale s platom na zaplakanie a vzhľadom na moju "fyzickú kondičku" nemôžem robiť hoci čo, tak som šťastná, že aspoň akú-takú prácu a hlavne stály plat mám. Príspevok na hypo pre mladých mi už nehrozí, som za čiarou ☹. Snažím sa čo najviac peňazí šetriť, lebo viem, že nie je problém vybaviť hypo, aj keby som bola na to fakt sama, šikovný finančník sa s tým popasuje, ale čo v prípade, že ostanem napr. na PN? Preto sa mi zdá, že som dosť rizikový klient, keďže banka nemá poistku v druhom /napr. partnerovom príjme/.
@suzanet
Ten byt skus aj v mieste pracoviska, skusaj nevzdavaj sa.
Napadlo ma ze ak by si mala narok na liecenie, tak na lieceni by si mohla najst spriaznenu dusu.
Moja znama, ktora po porode bola mesiac v kome, prekonala neskutocne tazkosti, ostala postihnuta, manze l ju opustil aj s dietatom ,si nasla priatela na lieceni. snad by ta uvolnili z prace, stretnes novych ludi, nove kontakty, atd.
Su aj pobyty skratene, ktore si hradis sama alebo aj predlzene vikendy.
@suzanet na ten mestský byt je myslím potrebný trvalý pobyt v tom meste. Ale možno by si si trvalý pobyt mohla u nejakej svojej rodiny vybaviť ( napr. u sesternice, u tety ). A potom by si si dala žiadosť o mestský byt.
@annazozelenehodomu1 No tak to nie je bohvie čo, lebo v meste, kde pracujem, žiadnu rodinu nemám, je to dosť blbé... ☹
neexistuje nahodou nejake forum, kde by sa stretavali ludia s podobnym problemom ako mas ty? mozno tak by si si nasla priatelov alebo blizku osobu 😉 . a s byvanim tazko radit, dost to zalezi od prijmu, ktory mas.
@suzanet Skús sa ísť poinformovať na mestský úrad v tom meste, možno Ti niečo poradia.
@suzanet Neskúšala si si podať žiadosť na sociálny byt? Môžeš tam odísť aj s mamou, alebo ju tam občas aspoň brávať s tým že hocikedy keď bude chcieť tak tam môže zostať. Sú aj také byty, v ktorých si v podnájme, ale zároveň si ich aj do budúcnosti splácaš a časom bude tvoj, alebo budeš mať prednostné právo si ho odkúpiť. Alebo by som riešila nejaký lacný podnájom. Ale nezostávaj doma, keď ťa to ubíja, nikdy tam nebudeš šťastná.