Ako by ste reagovali?
S priateľom sme 10 mesiacov spolu. Poznám jeho rodičov ale skôr len tak formálne. Sme síce spolu už relatívne dlho, no keďže ja byvam s malým synom a on s rodičmi vo veľkom dome, tak sa navštevujeme malo a spoločný čas trávime na výletoch, v kaviarňach a pod. Proste na neutrálnych miestach.O minulosti sa samozrejme rozprávame, aj keď je pravda, že ja som mu o vzťahu s expartnerom povedala aj detaily, on svoj posledný vážny vzťah okomentoval tak všeobecne. Viem meno, viem odkiaľ bola, a viem, že koniec vzťahu pre neho znamenal koniec sveta. Priateľ má veľmi dobrý vzťah s mojim synom (4,5 roka). Hneď si ho vedel získať. Na prvom rande som sa ho spýtala, či má deti. Povedal, že dcéru. Keď som postrehli, že sa nestretávajú, spýtala som sa na to. Ale vraj je to komplikované. Včera mi povedal, že dnes by ma chcel niekomu predstaviť. Myslela som, že expartnerka s dcérou...no prišli sme na cintorín. Pred 6timi rokmi mali autonehodu...:( Popravde, ja ani neviem, či som mu niečo hovorila, ci som reagovala adekvátne. Neviem, nepamätám sa, lebo som bola v šoku. Na jednej strane som zmätená, že mi to doteraz nepovedal, na druhej chápem, že to asi nebolo jednoduché. Teraz si spájam rôzne veci, napr. keď som naposledy šla v noci z BA autom, aby som nemusela nocovat niekde v hoteli a byť bez malej. A pohádali sme sa, lebo sa mu to nepáčilo. Pre mňa drobnosť, no teraz chápem. Chápem aj to, že mi o tom nemusel hovoriť, kým si mnou nebude istý (možno). Ale cítim sa aj zranená, ze mi doteraz nedôveroval :( ako by ste na toto reagovali? A čo si myslíte o
Na niektore situacie clovek nie je pripraveny a proste nevie reagoat. To ze stratil manzelku a dieta je velmi smutne a snad najde v zivote on svoj pokoj a bude stastny.
A ked problem nemam, tak si ho vyrobim. Nepovedal ti to hned....si zranena, povedal ti to teraz...si zmätena, nepovedal by ti to vobec....pohroma. Ach zeny....
Čo je vo vzťahu dlho a čo krátko je veľmi relatívne... Proste ti to povedal, keď bol pripravený, ja by som to rešpektovala.. Prípadne sa s ním porozprávaj o tom prečo až teraz, keď ťa to veľmi trápi
Je to chlap, nemá potrebu hneď každému všetko vyrapotať.
Takú vážnu vec ti mal povedať už na začiatku, veď to je niečo úplne iné ako rozchod/rozvod. Asi to ešte nemá dosť spracované 6 rokov nie je tak veľa. Musíš sa s ním porozprávať inak nezistíš čo si myslí.
Ono, ja som rada, že mi to vravel, samozrejme, že áno. A aj chápem, že také niečo sa asi nehovorí na prvom rande. Ale mali sme veľa situácii, kedy sa na mňa nahneval, lebo som šla v búrke autom, lebo som šla v noci, lebo som meškala a nedvihla telefón ... Ja som flegmatik, z toho vznikali zbytočné hádky. Keby som vedela pozadie....ono je to jedno. Mňa ale trápi to, že neviem, či sa teraz o tom môžeme baviť, či radšej nie. Či sa mám tváriť, ze sa nič nestalo...už hodinu mám rozpísanu sms pre neho, ale neviem ani čo mu napísať...toto sa ťažko chápe, ani ja sa nechápem. Asi to len potrebujem dostať von.
Ste vo vzťahu 10 mesiacov, nie 10 rokov. Proste potreboval si byť istý vašim vzťahom. Pre neho bolestna spomienka, zjavne to nie je vec, ktorú hneď každému hovorí. Nie je to o nedôvere, je to o dozrievani jeho vzťahu k tebe. A to je u každého individuálne.
Ja som nepochopila....
Na Tom cintoríne bola pochovaná dcéra a partnerka? Po tej nehode?
Baviť sa o čom? Napíš že je ti to lúto a už ho viac chápeš, babrať sa v detailoch smrti ženy a dieťaťa sa asi nikomu zvlášť nechce.
@ejbyk ano
Ak spolu chodite uz 10 mesiacov, tak pravdaze sa o tom rozpravajte. Uz by ste mali mat ako tak vzajomnu doveru a trosku aj zacat prehlbovat vztah. Budte k sebe uprimni.
Tak uznaj, povedať o tvojom vzťahu, že ste sa zoznámili, zaľúbili, mali dieťa, potom prišli nezhody a rozišli ste sa nie je problém. Ale povedať to čo sa stalo jemu je iné. Písať cez internet by som o tom nepísala. Skôr skús nájsť vhodnú situácie ked budete spolu, ked nebude smutný, nahnevaný, zároveň nebude vtedy opak ked budete oslavovať napríklad narodeniny. A skús skôr začať okolkom, že dnes je napríklad Anny, že nebohá babička by mala meniny a veľmi ti chýba, ale ostali ti krásne spomienky. Uvidíš, čo ti odpovie a či sa rozhovorí aj on o tej dcérke a partnerke.
Co ta trapi? Ved ti neklamal, ani sa ti svet nezruti pre to, proste je to tazka a zla tema a nemal chut ci silu o tom hovorit. Mne zomrel brat pri nehode pred 15rokmi a ked niekedy o tom niekomu poviem, tak max.1-2 vety. Viac nemozem. A ani nechcem.
Je to cisto jeho vec a rozhodol sa teraz, ze to povie aj tebe. Nezranil ta, a toto nie je ani o dovere. Ja neviem co riesis. Akurat to, ze sa mozno budes inak spravat pri urcitych pre neho "nebezpecnych" situaciach. Ak nemate iny problem, bud stastna a uzivaj
Napis mu to co pises aj tu, ze uz chapes preco sa o teba pri takych cestach autom tak bal a ze ti je velmi luto co musel prezit a ze ho lubis a vazis si, ze sa ti zdoveril. Tu urcite nie je nejaky priestor na vycitky, ze ti to nepovedal skor. Ja osobne si neviem predstavit vacsiu bolest ako prist o dieta a partnera naraz.
Toto nemusíte chápať, stačí ak to prijmete,že to patrí k nemu.. a ono sa to samo nejako pochopí
@marsmykkok ja to chápem, že to sa nedá porovnať.
@jamidea popravde ani ja neviem, čo riešim. Trápi ma najmä to, že neviem, či som reagovala správne. Ja som bola ticho...celý čas ticho. Potom som zapálila sviečku, pomodlili sme sa v tichu a opäť ticho. Sadli sme si do auta, vystúpila som..preto mám potrebu vrátiť sa k tomu, lebo mne na ňom záleží, veľmi. Nechcem, aby si to celé vysvetlil zle. Proste, nebola som na to pripravená...fakt neviem. Rozmýšľam aj nad tým, že pôjdem za ním domov, ak zoženiem niekoho k synovi.....fakt neviem :(
Vieš čo, niekedy aj mlčanie pomôže a úprimne povedať, že ti to je ľúto stačí. Ja som môjmu terajšiemu mužovi tiež nezavesila na nos, že som polosirota a môj tatko tragicky zomrel a neviem, čo je to mať tatika… O takých veciach sa hovorí ťažko a určite nie každému. Ja ho chápem, už len to, že mu zomrelo vlastne dieťa je taká rana, ktorú nechce žiaden rodič prežiť 😢
Ty si myslíš že on odvtedy pitvá každé tvoje slovo, každý pohyb a každý pohlad. Nie je to pravda, dospel k tomu že ti to chce povedať, povedal, vybavené. Taký cirkus v hlave ako si ty predstavuješ nemá. Správaj sa normálne, to ocení najviac.
a nešla by som k nemu, dnes je smutný deň veľmi pre tých, čo prišli o svojich blízkych, takto navečer možno chce byť aj sám... A kedy sa máte stretnúť? Potom mu povedz, že si vážiš, že sa ti zdôveril, že ti je to ľúto a že ked sa bude chcieť o tom s tebou porozprávať niekedy si mu k dispozícii a budeš mu oporou.
Tiež si myslím, že stačí správa: som tu pre Teba, keď sa budeš chcieť porozprávať, volaj, píš...
ahojko su situacie na ktore sa neda pripravit. jednou z nich je ak ti niekto hovori o smrti blizkeho cloveka. ako sama pises teraz uz vies preco sa spraval v istych situaciach ako sa spraval... ak ti to povedal, asi to s tebou mysli vazne a mal potrebu aby si vedela aj toto z jeho minulosti. urcite by som mu nepisala sms-ku ale bud zavolala alebo sa s nim o tom porozpravala ked budete spolu. mozno ti bude chciet porozpravat ako sa to stalo, aby si ho vedela lepsie pochopit - jeho spravanie. urcite sa porozpravajte skor ci neskor, nakolko komunikacia je zaklad vztahu. aj ked nebude chciet o tom rozpravat, staci ak mu povies to co ty citis za dolezite, aby vedel ze si tu pre neho a ze ho chapes a vzdy sa moze na teba vo vsetkom obratit a podrzis ho
@marsmykkok my sa vlastne stretávame každý deň, chodievame spolu na obed a väčšinou tam sa dohadujeme podľa toho, či mám zabezpečeného syna, či budeme mať program všetci alebo len my dvaja....
@kacena4 on mi už všetko povedal. Ako sa to stalo, ako dlho boli spolu, ako žili, kam vtedy tym autom šli...toto všetko mi dnes povedal a ja som bola ticho....:/
Počas 10 mesiacov spolu si sa nestretla s jeho rodinou alebo kamarátmi?
Či všetci to držali takto v tajnosti pred tebou?
Pozri, tak ako on potreboval čas na to, aby ti to povedal, je normálne, že aj ty si potrebovala nejaký čas na to, aby si to spracovala.. Ozvala by som sa mu s tým, ako už bolo vyššie, že si vážiš, že ti to povedal, kľudne priznaj, že si nevedela hneď ako zareagovať, ale si tu pre neho.. To podľa mňa na teraz úplne stačí..
Tak potom vyriešené, povieš mu zajtra že ťa to mrzí, že si vážiš že sa ti zdôveril, že ak bude chcieť o tom rozprávať si mu k dispozícii. A tvoja reakcia bola ok, bol to šok pre teba, radšej ticho ako povedať nejakú hlúposť. On hlavne potreboval dnes oporu pri hrobe, niekoho s kým si spomenie, tvoja reč potrebná nebola
Podľa mňa je úplne v poriadku, že ti to povedal až teraz - potreboval nabrať určitú istotu vo vzťahu a zrejme to ani nemá sám úplne spracované, čo ma neprekvapuje. Sama si matka, takže je ti jasné, že neexistuje väčšej bolesti ako pochovať vlastné dieťa…
Možno ti to nepovedal aj preto, že nechcel v tebe vzbudzovať ľútosť.
Ber to tak ako to je - povedal ti to najcitlivejšie, čo kedy v živote zažil, takže ti dôveruje. Nemusíš mu k tomu písať žiadnu slohovku, normálne mu povedz, že si vážiš, že sa k tomu odhodlal a že teraz viac rozumieš tomu, prečo sa s tebou hádal pre tie veci, ktoré si považovala za prkotiny. Objím ho, daj mu pusu a fungujte ďalej. Ak bude chcieť ísť na cintorín sám, tak ho nechaj, ak bude chcieť aby si šla s ním, tak choď.
@lenkakravcova jeho rodičov poznám len zo zdvorilostnej návštevy, kedy nás zoznámil. Oni sa o tom nezmenili. A jeho brat žije v NYC, ma tam manželku, nepoznáme sa osobne. Kamarátov stretávame, či už na obede, na káve, ale žiaden z nich túto tému nikdy nezačal. Raz mi jeden jeho kamoš povedal, že je šťastný, že frajer je konečne šťastný a že je to na ňom vidieť. Ale toto by mi vôbec nenapadlo, aj mne to hovoria...
Autorka mozno nechcel aby si ho lutovala :/ ono je to taka vec ktora je velmi citliva...ja by som to prave brala ako znak niecoho pozitivneho..ze ti uz veri a ma ta rad natolko ze ta s takou pre neho citlivou vecou oboznamil.. (ina by mozno zdupkala alebo by to z lasky preslo len do lutosti).. ked budete spolu mu povedz ze si rada, ze ti to povedal, ze ta to mrzi a si tam pre neho ;) ocenni to uvidis
Ja som fakt zmätená :(