Ako by ste chápali taketo stretnutie?
Ahojte😄..
Co by ste si pomysleli o tejto situacii, resp. osobe?
Ide o moju byvalu spoluziacku este zo ZS. Od ZS sme sa stretli len parkrat, byvame vsak relativne blizko seba. Pred tyzdnom som bola na prechadzke, kde sme sa nahodou stretli. Cela vytesena ma isla objimat a hovori mi, ako rada ma vidi a ze nech si vymenime cisla, zajtra mi zavola a mozeme vybehnut na kavu. Cisla sme vymenili a na dalsi den nic, ani potom. Ironia bola, ze ked sa mi teda na dalsi den neozyvala uz ani poobede, vybrala som sa podvecer na prechadzku a v dialke oproti som ju videla ako s niekym sla. Nieco podobne urobila asi rok dozadu, akurat, ze vtedy spomenula, ze si napiseme a skocime na kavu… a opat nic. Co si o tom mysliet? Najprv vytesena, dobre, ze po mne neskoci, pyta kontakt, slubi, ze sa ozve a nakoniec nic z toho?
Nerobila by som si z toho nič. Je to tak isto, ako stretneme sa ešte raz a skočíme na pivo. Nič to neznamená.
Podľa mňa to je dosť bežná vec... určite som to už aj ja niekedy spravila resp. sa mi to stalo, že pri náhodnom stretnutí boli obe strany nadšené a zdalo sa ako super nápad ísť spolu na kávu po dlhej dobe, zaspomínať atď. a o 5 minút neskôr sa vrátili späť do súčasnosti a už im to ani nenapadlo 😅
Tak tak presne vôbec to nerieš . V dnešnom uponáhľanom svete je to úplne normálne . Aj ja koľkokrát poviem jasne jasne napíšeme si zavoláme ale ako píše kocka nado mnou proste tento dnešný svet stratíš sa vo vire povinnosti a už z toho neni nič
Skleroza alebo povrchna povaha hrajuca divadielko. Tu sklerozu by som odpustila, ale divadelnikov nemam rada. Ja som typ, ze ked niekomu nieco slubim, tak to dodrzim a takymto povrchnakom sa vyhybam. Ak by som sa s niekym dohodla na kave, tak by som aspon poslala sms ze dnes nemozem.
Nastastie sa obklopujem podobnymi ludmi ako ja, cize mne sa toto nestava. Nemas za cim lutovat.
Ignorovať, život ide ďalej 🙂
Mne sa to stava tiez. Ja sa uprimne potesim ked niekoho stretnem,aj na tych ludi obcas myslim, aj by som na kavu isla,aj slubim..ale mne nejak inak ubieha cas,a neuvedomim si ze ubehol rok, ze sa ludia mohli zmenit, alebo ze som sa neozvala.ja si to proste neuvedomim.mam to tak zial aj s rodinou, ja ich mam rada, som rada ked sa im dari, ale staci mi vediet o nich zdialky, aj ked sa velmi potesim ked sa nahodou stretneme
Tiez som to zazila a doteraz neviem co si mam mysliet. Obrovsky problem prist s dietatom, s jedlom, s hranim, so vsetkym, mali tu vsetko nachystane ako v hoteli ( islo len o poobednu navstevu zo vzdialenosti cca 15 km) raz sa teda premohla a samozrejme ona ma nepozvala len mlela stale ze musi upratat a potom a potom a potom....
Raz neprisla bez ohlasenia, vraj zaspali aj dietatom.
Ja navarene, upecene, vylizane podlahy - deti boli lezuni este. Az neskoro poobede sa mi ozvala...tusim az po urgencii co teda, lebo som potrebovala ist pre starsie dieta.
Nakoniec prestala komunikovat aj cez messenger 😃 pri stretnuti nomalne pokecame, nema co proti mne mat.
Potom ešte vravela ako nikam nechodia, dieta narocne, nic sa neda, len doma su, spia alebo po okoli peso.
Potom sa prekecla ako sa chodia kupat na bagroviska 😃
Pritom ja som ju "nepotrebovala" v zmysle aby ma niekam vozila, sprevadzala, som mobilna, samostatna, chodim s detmi kam treba aj sama ked je manzel prec, aj ako rodina.
Nechapem takychto ludi vobec.
Nema dceru? Ci to nie je ta moja 😂
Toto som aj ja zazila, dokonca sme uz aj mali dohodnuty termin, ja nachystana, dcera nachystana a ona neprisla, neozvala sa a ked sme sa najblizsie stretli, tvarila sa, ze sa nic nestalo a planovala dalsie stretnutie. Uz som sa nenechala obabrat.
Neriesila by som to.
Ze bola tak “americky” zdvorila, mozno nevedela ako sa zvitat tak bola prehnane zdvorila ale boli to len take prazdne reci do vzduchu
Že len na oko je kamoška 🙂 inak kašle na teba