Ako a kedy povedať dieťaťu o rozchode rodičov?

@pribinak Dakujem za radu. Najradsej by sme si to vyriesili sami, bez psychologa. 😒

@emmahadz alebo si tam zavolaj a podiskutuj s psChologickou ohladne syna ty, mozno ti da dobru radu a syn tam ani nebude musiet ist.
Inak, nemusis sa toho bat, to nebude pani doktorka v bielom plasti prisne pozerajuca na rodicov a ufnukane dieta. On ani nebude vediet, ze je u nejakej psychologicky
Drzim palce

@emmahadz ako si to riesila doteraz ? lebo ja mam pocit, ze deti v tomto veku su dost bystre aj rozumne a dokazu pochopit ovela viac ako si myslime a musi vnimat to, ze asi nie je vsetko v poriadku ak jeden z rodicov pride len na 4 dni....
a po dalsie myslim to teraz vo vseobecnosti, ale kazdy dnes kazdeho pri sebamensom probleme odporuca k psychologovi, ved predsa sme dospeli ludia a musime iste veci byt schopni vyriesit...co bude z tejto generacie, ked sa za vsetko posiela a ide k psychologovi....podla mna je viac stresujaca navsteva takychto lekarov ako samotny problem....

ja by som to dieťaťu tak malému asi ani nepovedala.... radšej by som dieťa nechala v tom, že ocinko chodí do práce. A pomaly pomaličky veľmi opatrne by som mu o tom rozprávala ako ocinko býva resp. nebýva s nami... A čo potom keď si založí novú rodinu? A uvidí pre neho cudziu tetu a popr. aj nejaké bábo?

@emmahadz ten psycholog vas nepohryzie, chod k nemu aj sama. nemusite tam byt kompletne vsetci , odporucila by som to najma vam, rodicom, lebo vy potrebujete vediet, ako to vyriesit. Potrebujes kvalifikovanu radu situ vam na mieru. Lebo zatial ste to moc neporiesili a dieta drzite v klamstve, co je asi najhorsie riesenie. Detom sa to da vysvetlit, primerane veku (v zmysle, mama s ockom uz spolu nebudu byvat, ale teba lubia najviac na svete a vzdy tu pre teba obaja budu), ale aj tak je lepsie to prebrat s odbornikom, ked dochadza k placu dietatta a podobne.
a na okraj, tieto sa temy sa riesili s psychologmi "vzdy", nie je to vymysel dnesnej doby, lebo rozvod je pre dieta proste trauma (moze sa prejavit ako pocikavanie, nocne desy, zhorsene spravanie atd, nie je to vobec jednoducha zalezitost a tomu sa chcete vyhnut)

Neklamať a nemyslieť si, že dieťa nevidí. Možno tie hysáky sú práve preto, lebo cíti, len nevie vyjadriť, že "otca stráca". Keď bude vidieť, že s ním hráte jasnú otvorenú hru, že áno, my sa nekamarátime, ale ocko ťa bude navštevovať, uvidíš ho, neodíde navždy, budeš môcť za ním cestovať atď., tak sa upokojí. Takto vie, že niečo nie je v poriadku a žije v neistote, či sa otec vráti..

Ja som sa bola poradiť s psychologičkou v Náruči. Sama, bez malého a veľmi mi pomohla dať si niektoré veci dohromady, ja som sa upokojila a aj doma to bolo všetko potom aspoň trochu ľahšie a jasnejšie.

Nie som psycholog ...
No ak má malý hysák s toho že tatino ide preč...tak ako si myslíš že zareaguje ked mu povieš že ste od tatina odišli ...? ☹
no nech sa to budes snazit akokolvek zjemniť , tá skutočnosť rozchodu tam navždy bude a malému to raz dva dopne ....
A potom budú ešte väčšie problémi pri odlúčeni otca so synom.

Ja by som vyčkala pár mesiacov, nestresovama malého, vyčkala kým si zvykne aj na nové prostredie a na nový život.

A potom šla za psychologičkou a poradila sa s nou o tom, ako mu to povedať, vzhľadom na jeho vek a schopnosť popasovať sa s tým.

Prajem veľa šťastia .. a dúfam že sa situácia čím skor zlepší 😉

@emmahadz ja budem radiť opačne, sadnite si obaja s ním a na rovinu mu to povedzte, že ho budete vždy obaja ľúbiť, že ocko bude za ním chodiť, on za ockom do BA a podobne, proste chodiť okolo toho ako okolo horúcej kaše môže narobiť viac šarapaty. A to hovorím zo skúsenosti 6 ročného dieťaťa, ktorému sa rodičia rozviedli, povedali nám to na rovinu, brat mal len 3 roky

Aj ja si myslím. Deti nie sú hlúpe. A ak vidia, že sa vy skrývate, tak to zoberú akože sa to musí.. a trápia sa samé potichu. Keď vidia, že neklameš, že povieš a platí, že sľúbiš a platí - nájdu postupne istotu. Ako by bolo tebe, keby si videla, že sa doma rozprávajú inak, že si ponad teba vymieňajú pohľady, že sú veci na ktoré "sa nepýta", ktoré vyvolajú rozpaky.. Držíš ho podľa mňa v napätí.

Môj syn ani nechcel ísť k ex-svokrovcom - potom z neho vyliezlo, že sa bál, že sa nevráti domov. Tak bol na pol dňa, vrátil sa. Bol na deň, potom dva. Teraz vie bezpečne, že sa vždy vráti, presne v ten deň, kedy je dohodnuté alebo že závisí na ňom - ak chce deň dlhšie OK (sám mi to ale vyslovene musí povedať do telefónu) ak chce ísť domov skôr, ide. Upokojil sa.

Moja dcera mala 3,5 roka... povedala som jej to hned... ze tatino bude byvat inde, nie s nami, uz si presne nepamatam presne co, nieco v zmysle, ze sme si prestali rozumiet... ale ze obaja lubime a vzdy budeme OBAJA jej rodicia, a ze tatino si ju bude k sebe bravat, lebo ju rovnako lubi a chce byt s nou... chodila k nemu kazdy tyzden od stvrtku po skolke do soboty vecera... znamost nemal...vedel sa o nu postarat sam... dcera ma 2 domovy, 2 detske izby... a funguje to uz 5,5 roka. Najdolezitejsie na tom je, ci viete vy dvaja s ex partnerom spolu komunikovat normalne, nerobit si napriek, dohodnut sa co malemu poviete a neohovarat jeden druheho. Len tak to bude fungovat... a psychologa potom nepotrebujete. My sme da sa povedat asi vynimka... rarita... ako fungujeme... a ja som za to napriek vsetkemu cim som si presla, vdacna svojmu ex... drzim palce!