Agresívna matka

Pozri uz si mimo, na intraku, uz na teba nema taky dosah... ju nezmenis, mozes len zmenit to, ako velmi ta to zasiahne. Ja mam cholericku mamu, velmi blbe detstvo kvoli tomu, nie sme v kontakte. A je to velmi velmi dobry pocit.

Chodila by som domov max 1x mesacne

@gribka1 dakujem.
@anjelicek26 Dakujem. Ak sa mozem opytat, nie je ti to luto, ze s nou nie si v kontakte? Ja niekedy citim taku ambivalentnost vo vztahu k mojej matke. Na jednej strane stale kdesi v kutiku duse dufam, ze sa zmeni. Mala som raz spolubyvajucu na intraku, ktorej mama volala kazdy den na par minut, ako sa ma, ci nieco nepotrebuje, proste sa zaujimala. Ta moja absolutne, otec uz detto. Na druhej strane, platia mi intrak a stravu. Tiez by mohli povedat, ze uz som dospela, nech sa realizujem. Takze z tohto pohladu na mamu nemozem „kydat”, ale co sa tyka nejakej empatie, citov, tak to je nula bodov. A toto jej spravanie ma este viac nici. Ale aj tak si neviem predstavit, ze jej aspon raz za ten tyzden nezavolam, ci je doma vsetko ok… proste mam o nu aj napriek tomu starost, zaujimam sa. Ona vobec.

@0silvia0 Asi to tiez zacnem praktizovat. Tento rok koncim skolu, tak sa budem viac na intraku ucit.

Tak asi ma nejaku poruchu osobnosti, alebo diagnozu, co na to otec?

@0silvia0 Otec? Ten je taky kludas, nikdy na nas nebol taky ako ona. Ale na druhu stranu, otec zas dost pije. Vzdy prenho boli prednejsi kamarati ako my. Pamatam si ako dieta, ze sa casto hadali, lebo on chcel ist v pistok/sobotu von s kamaratmi a mamu to strasne hnevalo, ze nie je s nami a ide pit… Potom si nervy samozrejme vzdy vybila (doslova) na mne a bratovi.

Ja som to skusala prekusnut, kvoli detom... ale po par rokoch, co skutocne nedosla detom ani na krstiny, co nedosla na ziadne sviatky, vianoce, nic, vzdy ocakavala, ze jej deti doveziem - (rozumej 860km) aj ked boli malicke na 4h!! viac nas ochotna nebola vidiet, ze si ide robit svoje... aby si porobila fotky a mohla ukazovat kamoskam... no mozem ja take fakt... nastastie moj otec je uplne iny, deti zboznuje, chodi sem, my k nemu, venuje sa detom ako sa len da... tento nesulad bol aj dovodom rozvodu kedysi davno... proste to uz nedaval... a ona ho podvadzala ako bonus no...

Autorka ty nie si tvoji rodicia a ani nie si za nich zodpovedna, ani za nich nemozes... moj muz chape, preco sa s mamou nebavim (poslala ma napr. na potrat ked zistila, ze som tehotna s prvou dcerou, ze s nim dieta nebudem mat ani nahodou...pritom tri roky uz nezila doma ale toto si neodpustila, ze "to" mam okamzite dat prec...dcerku samozrejme mame, uz ma 18...)... s mojim otcom si nastastie rozumie skvele... kazdopadne hovor o tom priatelovi otvorene, nech nema pocit, ze mu rodinu ukazat "nechces", ale priamo, ze preco.. Uplne vazne nie si v tom jedina, nie kazda vyjdeme s dokonale uzasnej rodiny a skvelych vsade motyliky vztahov... to nas ale casto len posilni a v nasej vlastnej rodine to do buducna vieme spravit uplne inak...

@anjelicek26 hm, ked sa nad tym teraz tak zamyslam, tak mam pocit, ze si to presne vystihla a asi to bude problem. Ja sa akoby identifikujem cez rodicov, resp. mam pocit, ze ini si myslia, ze som automaticky taka ista, s rovnakym zmyslanim, spravanim, atd. A, uprimne, niektori si to aj myslia (viem podla par neprijemnych situacii, kt som zazila) a onalepkuju ma. Priatelovi som sa zo zaciatku extremne hanbila povedat dovod, preco odkladam to, aby som rodicom o nom povedala a aby som ich zoznamila. Pred nejakym casom ale nastal zlom a povedala som mu dovody. Odvtedy sa na to pozera inak, povedal mi, ze to respektuje a ze nas vztah to nijak neovplyvni. Ja sa ale aj tak kdesi v kutiku duse bojim, ze ano. O to viac, ked on ma fakt skvelych rodicov. Mam pocit kvoli tomu, ze sa k nemu nehodim. Ale suhlasim s tebou, ze nie som sama v tomto… asi sa cez to budem musiet nejako preniest, ale bude to chciet este cas..

To ma veľmi mrzí. Koľko máš rokov?
Pravdepodobne budeš v rokoch mojej dcéry a teda mi je ľúto že nemáš blízky vzťah s mamou.
Niekedy to nejde hoc ako by si sa snažila.
Nechcem ospravedlňovať tvoju mamku ale zrejme sa trápi a nie je šťastná.
Nezvyknete si niekedy len tak posedieť doma na záhrade a relaxovať? Dať si kávu, zmrzku a kecat o niečom? Asi by som ti poradila trochu zinscenovat príjemnú atmosféru keď budeš cítiť že mama je relatívne v dobrej nálade. Vtedy by si sa jej mohla zdôveriť že ti chýba. Nič jej nevyčítaj aby to nezobrala ako útok alebo kritiku. Len povedz že sa cítiš sama (čo je aj pravda) a že by ťa potešilo keby ste si boli bližšie.
Je mi ľúto keď sa decká trápia lebo rodičia ich ignorujú.
Možno sama cítiš že mama je nešťastná. Áno, je dospelá mala by byť tebe oporou, ale niekedy to nefunguje. V tomto prípade si ty ta vyspelejšia.
Skús teda tie rozhovory keď vycítis že je mama o .k...občas jej kúp kvetinku povedz že ju máš rada. Alebo návrhmi že pôjdete niekde na obed, či kávu alebo znrzku , kino...koncert...postupne sa viete zblížiť. Pravdaže nikto to nezaručí, ale nevyskúšas nevieš.
Ak máš problém vyjadriť sa z očí do očí alebo sa bojíš reakcie môžeš jej napísať list.
Ale ešte raz...žiadna kritika, aby sa to neotocilo proti tebe lebo mama začne vystrájat ešte viac. Je možné že trpí aj psychiatrickom diagnózou keď nevie ovládať svoje emócie a nadava ..možno by pre teba bolo dobré vyhľadať psychologicku a poradiť sa...ale zas ja tebe ako mama 19.rocnej j slečny poradím ísť na všetko pomaly..možno na mamu nezafunguje ani kvetina, či darček ani slovo chýbaš mi...vtedy je lepšie to prijať, aj keď to musí byť veľmi ťažké pre Teba.
Držím palce, aby sa mama spamätala. ,a uvidela že má vedľa seba šikovnú krásnu dcéru. Keby dačo, kľudne napíš.