Agresivita u muža

No toto keby povedal moj muz detom, tak by letel cez zatvorene okno. A to doslovne. Muzi maju celkovo menej trpezlivosti, aj moj reaguje prehnane pri pre mna nepodstatnych veciach, lebo ich zazivam/pocuvam omnoho viac ako on, takze to ani neriesim. Ale nikdy ziadne vyhrazanie nasilim, nadavky. Len zvysi hlas a nie som na to zvyknuta, lebo sa nehadame.
Takze podla mna mu ozaj preplo. Alebo sa nevie vzit do role otca. Mozno si to predstavoval omnoho jednoduchsie, ze dieta vzdy bude robit, co on povie..
Len jedna rada, chran deti. Aj za cenu rozpadu rodiny. Nezasluzia si zit v strachu.

Nemal to on takto v detstve? Jeho rodičia asi takto jemu hovorili. Je to ale otrasné, akoby ich nemal rád, smutné.

Nečakaj kým to svoje dobijem ťa a dokopem ťa premení na skutočnosť...

Ak taký pred tým nebol tak asi nezvláda stres okolo rodiny. Už nie je sám vo svojom súkromí len on a ty. Deti mu berú slobodu a je z toho frustrovaný. Tiež som mal take obdobie keď sa nám narodil druhý syn a ešte k tomu sme sa aj presťahovali do nového bytu bola tam dlažba drevená všetko hrozne búchalo a Hučalo keď sa deti na nej hrali. Tak ako tvoj muž som sa nesprával, nikdy som niečo takénepovedal dieťatku ale viem aj ja aj manželka že som bol nervózny odnášala si to ona všelijakými poznámkami. Prešlo to a teraz to obdobie veľmi ľutujem. Súčasne som vďačný manželke, ze bola trpezlivá a neeskalovala to. Spätne si uvedomujem že ona bola ten tlmiaci element mojich emocii. To sme boli mladi iné ciele mal človek v robote veľa času som trávil celkovo som nebol so sebou vyrovnaný. Pritom ešte rok pred tým áno. Pomohlo mi zvyknúť si a možno aj keď deti vyrástli a boli väčšie. Tvoj sa ale zle správa aj k tebe. Nepomôže len to tlmiť. Mám známych majú postihnuté dieťa a on pije pritom je inteligentný a vysokoškolák fyzik. No a keď pil bol k manželke hrozne zlý a nadával jej škaredo aj pred deťmi. Trvalo to roky až kým si neuvedomil ze takto nechce ďalej žiť. Potom prišlo zmierenie on alkohol obmedzil a keď pije zatvorí sa na tri dni do izby a nik ho nevyrušuje. Potom je dva týždne skvelý muz. Nie je to najlepšie riešenie ale oni našli takúto cestu svoju a viem ze spolu vydržia. Vasa cesta bude určite iná. Len vy ju nájdete. Rieš to svojou reakciou. A hoci manželstvo je dôležitejšie ako materstvo, v tejto fáze materstva sú deti zraniteľné a ty ich musíš ochrániť ako levica pred levom. Kopnúť do gulí ho nemôžeš ako ti tu radia, nemáš na to silu odvahu, výdrž to potom zvládať s takým nakopnutým blbcom. No komunikovať by si mala. Komunikuj s ním spôsobom, ktorý neohrozí jeho ego ale ukáže mu nasledky jeho konania. Opisuj svoje pocity pocity detí aj plač kľudne. Vyhybaj sa vetam typu: ty si taký ty si onaky urobil si to a to. A hovor len o prítomnej situácii nevracajú sa výčitkami do minulosti. On bude sa hnevať aj tak ale lepšie to prijme a po čase môže prísť k zmene.

ak by otec mojich detí kričal na deti - dobijem ťa, dokopem ťa, tak by ma vôbec nezaujímalo, či v ňom agresivita niekde driemala, ale ako čo najskôr od neho odísť, nedovolila by som, aby moje dieťa počúvalo takéto niečo.

Iba magor bude toto kricat na svoje deti ... Ziadne, driemalo v nom, nedriemalo. Jasne ze toto nerobil, ved predtym deti ani nemal. Aj keby mal stresy, na detoch sa stresy nevybijaju. Ony za to nemozu.

Opýtaj sa ho, či aj jeho môže niekto dobit a dokopať. A povedz mu, že deti si ho za otca nevybrali, to on ich splodil a teraz im ničí život. Naozaj hrdina.

Fu, hrozne sa to číta. V takých situáciách chráň deti a jeho pošli si niekam prevetrať hlavu, ukľudniť sa, keď to nezvláda.
Keď sa ukľudní, skús sa k tomu vrátiť. Nech najskôr sam navrhne, ako by s tým mohol prestať, čo by mu pomohlo.
A ma aj nejaké svetle chvíle? Čo konkrétne mu najviac vadí? A sú chvíle kedy je najviac nervózny (po práci, večer, keď je hladný..)?
Ak nechce ísť k psychologovi, nie je niekto, kto by mu dohovoril? Alebo nemáte nejakých kamarátov s deťmi, u ktorých by videl, ako sa môže otec správať lepsie?