Absolútne nezvládam sociálne situácie
V podstate ide o to, že absolútne nezvládam sociálne situácie. Mám úzkosť tak silnú ze zabudnem sa nadýchnuť je mi horúco trasu sa mi aj kolená a želám si co najskôr odtiaľ odísť. Mam dojem ze to je čoraz horšie a najmä také udalosti ako oslavy svadby mi robia neskutočne problémy. nikto v mojom okolí to nechápe, keď sa spýtaju kedy ja a priateľ svadbu povieme ze nebudeme mat, maximalne niekde na úrade pretože ja by som to nezvládla tak hneď otázky "a ty netúžis cítiť sa ako princezná? ved to je sen každej zeny" a tak pod. som introvert no mam pocit ze to je až psychiatrické a mala by som to nejako liečiť. mrzí ma to, lebo viem ze je na mne vidieť ze tam nechcem byť ale ide o to ze sa neustále cítim akoby mi šlo o život keď som medzi ľuďmi a potom mam výčitky keď odídem skôr. keď už s niekym komunikujem cítim sa celkom dobre a nevadí mi ani očny kontakt. ale také ako hlasna hudba, blikajúce svetlá, kopec ludi - vtedy mi je až do placu
@anjelicek26 ďakujem krásne za milé slová, snažila som sa ísť do tých akcií aby som to odbúrala a bola "normálna", ale nebolo to vôbec posilňujúce iba som sa celý čas trápila, a vzdy potom som ostala v slzách z toho psychického pretlaku,preto vlastne ani neviem ako to prekonat
kvôli tomu, aby si spečatila svoj vzťah tým, že sa vydáš a budete manželia, naozaj nepotrebuješ riešiť svoje okolie.
ja osobne ti úplne rozumiem. nepíšeš, koľko máš rokov... ak máš relatívne nízky vek a žiješ u rodičov, ktorí si nevedia predstaviť nič iné ako veľkolepú svadbu svojej dcéry, s tým neurobíš nič. ak si však aj s priateľom schopná sa uživiť, prípadne platiť si nájom, tak to dajte dokopy, vezmite si nájom a skúste si to. ak to bude fungovať, ďalšie kroky budete robiť vy dvaja, spoločne. ako pár, ako budúci manželia. rodičia vám síce dali život. výchovu. zázemie. ale vy máte plné právo rozhodnúť, ako prežijete svoj život. iste...ak budeš mať diametrálne odlišný názor od názoru rodičov a práve ten tvoj ťa privedie "na mizinu" neočakávaj, že rodičia ťa príjmu späť s rovnakou láskou, ako ťa priviedli na svet.... to len tak pomimo...
ale ak sa mám vyjadriť k úvodnému príspevku, tak neriešiť. vziať sa v tichosti, maximálne 2 svedkovia a žiť si svoj život. a jedného krásneho dňa povedať rodičom, že už ste svoji (napríklad po 2, 3 alebo 5 rokoch). a budete mať svätý pokoj....
Prosim ono co je vlastne "normalne"... kazdy ma o tomto vlastnu predstavu a ciele a ked "zacnes" robit veci, ktore ti idu proti srsti - len aby si vyhovela ostatnym - tak je to cesta do pekla... budu sa ti pchat svojim nazorom do vsetkeho, do byvania, deti, vychovy, kazdej jednej oslavy a budes im 150x moct opakovat, ze vy chcete oslavit len doma, budu ocakavat nieco ineho a ty zasa urobis podla nich? Nie nie nie... mysli na svoje stastie a pokoj (nikto iny na neho mysliet nebude...)
😁Pisem to velmi casto a napisem to aj sem. Najdi si psychoterapeuta. Verim, ze by ti psychoterapie pomohli odhalit pricinu tvojich uzkosti a zaroven by ti autogenny trening mohol pomoct minimalizovat ich prejavy.
To, ze to nechape tvoje okolie je smutne, ale, zial, niekedy ako sa hovori „nezazijes-nepochopis”… Urcite sa necit kvoli tomu divna, vadna… ale naozaj ti v dobrom radim take stavy riesit, moze sa to casom zhorsovat.
jedna vec je vaša svadba a druhá vec sú úzkosti z akýchkoľvek sociálnych kontaktov. to prvé je na tebe ako si zariadiš, nie, nie každá žena sa chce cítiť ako princezná… to druhé sa dá riešiť, nájdi si psychológa, nezmení sa to asi nikdy že bude z teba párty levica, ale naučíš sa zvládať tie situácie tak aby si z nich nemala fyzicky nevolnosti alebo triašky. lebo nechať to tak nie je podľa mňa najlepší spôsob ako sa s tým vysporiadať…
Podľa mňa toto je sociálna fobia ako vyšitá a jedine co by ti dokázalo pomôcť je terapia,vytrvalá práca sama so sebou a naučiť sa zvládať panické ataky.
V tomto stave, bez toho aby si vedela ako s tým pracovať ti hádzanie sa do vody (návšteva takýchto akcii) môže len uškodiť
ďakujem vám všetkým ste veľmi napomocni🩷 podstúpim terapiu
Podľa mna mas sociálnu fóbiu. Presne to čo opisuješ, tras, horúčava…ja som mala aj ďalšie príznaky, pomohli mi až lieky. Je na to zameraná aj terapia, no mne to moc nepomohlo. Držím palce
Na mieste je terapia a liečba ak tá to obmedzuje v živote, svadbu môžeš mať akútne chceš aj o dvoch svedkov
Čím skôr budeš mať po svadbe o dvoch svedkoch tým skôr budeš mať pokoj s hlúpymi rečami 😂. Dôležitý je život a nie svadba. Okrem toho svadbou nikdy neuspokojis všetkých, vždy bude mať niekto výhrady ako ináč to malo vyzerať.
Super, že si sa odhodlala a terapiu. Je dobré, aby si sa cítila komfortnejšie a hlavne, aby sa úzkosť nerozvijala a neprešla do vážneho stavu.
Netreba to podceňovať,. Dnes sa vraj dlho čaká na psychológa aj niekoľko mesiacov, takže šup šup kým k nemu reálne prides
Ja tiez neznasam svadby, velke oslavy a velke rodinne stretnutia. Nemam rada velke zhromazdenia, hluk, ked sa na mna tlaci vela lud…stresuje ma to, nedava mi to nic (aj s ludmi, ktorych tam poznam dobre a mam rada sa na takych akciach clovek poriadne neporozprava, vsetko len tak povrchne). S vekom si uz vyberam, ci niekde naozaj „musim“ ist, alebo ci je to len povinnost, ktora mi pokazi vikend. Niesom pritom ziadny introvert a mam velmi rada stretnutia s ludmi, ale tie, ktore si vyberiem a naplanujem sama. Nepovazujem to za ziadne zlyhanie, ale za osobnu preferenciu…
To musí byť unikajúce pre teba, ale vždy sa dá nájsť cesta, ako ti pomôcť. Možno psychoterapeut by vedel aspoň čiastočne pomôcť, veď určite na to sú nejaké rozhovory, možno aj lieky. Zbytočne sa už vopred pred akciou nestresuj, povedz si, že to bude zábava a keď si povieš stačilo, tak pôjdeš domov. Nič nerob nasilu. Držím palceky, nech sa ti darí.
@margotka17 ubijajuce malo byt
Úplne ti rozumiem, mám to presne tak isto. Dokonca sa občas cítim 'prestimulovane' aj na otvorených priestranstvách ☺️ naposledy pred týždňom: boli sme na výlete: wellness, zoo, kúpalisko, druhá zoo, nejaké reštiky, atrakcie... Celý čas som sa cítila dobre, relatívne komfortne ale večer keď som už mala svoj kľud a pohodu som sa potrebovala z celého dňa vyrevať 🤷🏼♀️, hoci deň bol skvelý a fakt sme si to užili. Situácie ktoré popisujes ty: oslavy, svadby - hlasná hudba, svetielka to je nočná mora. Z rovnakého dôvodu o vlastnej svadbe ani neuvažujem ☺️
urcite psychoterapia a KBT, znie ako ako agorafobia, myslim, ze nic ine ako terapia ti nepomoze, jedine takto budes viest plnohodnotny zivot 🙂
No je skoda, ze mas v okoli ludi, co toto nedokazu pochopit aj ked im priamo povies, ze ti to sposobuje uzkosti vela ludi pokope a si velmi nerada v centre pozornosti... hlavne rodina a najblizsi priatelia by toto mali chapat uplne... proste kazdy sme iny a to je uplne v poriadku... je skoda, ze to vidis ako "neskutocny problem" pritom sa uplne pekne a dobre da zit bez takychto spolocenskych udalosti a mat svoj pokoj... A ano, svadba na urade ci volakde na plazi bude rovnako nadherna a VASA ako kazda ina a budes z nej mat krasny zazitok, uvidis. Nerob nic nasilu, len aby si "ulahodila" pribuzenstvu..nestoji to za to si ten den skazit...