Absencia otca v rodine - chýbajúci mužský vzor pre vzťah v budúcnosti?
Ahojte žienky!
Chcela by som sa opýtať najmä Vás, ktoré ste vyrastali v rodine bez otca, či si myslíte, že to malo neskôr nejaký vplyv na to, ako ste sa správali vo vašich vlastných partnerských vzťahoch neskôr? Vedeli ste si nájsť tú "svoju" pozíciu? Alebo ste naopak vedeli rýchlo, čo má ako byť? Budem sa tešiť každej skúsenosti 🙂.
Dievča si ,,hľadá ,, otca, staršieho chlapa za partnera, to som si všimla ja...
@floretine neviem objektívne posúdiť či to poznačilo moje vzťahy ale nikdy som si nehladala starších partnerov ani takého nemám. Čo som na sebe postrehla bolo skôr to, že som sa nikdy na nikoho nespoliehala, všetko som si chcela sama... Aj keď mamu mám skvelú, viem že sa na ňu môžem vždy obrátiť ale také tie veci ktoré mal zastávať otec a nebol, ma naučili, robiť si veľa veci sama. Aj teraz vo vzťahu veci ktoré by mal robiť primárne muž, mi nerobia problém spraviť, vybaviť. A ešte jedna dôležitá vec, mužom neverím. Akokoľvek dobrý vzťah som mala, nikdy som nedokázala úplne veriť a spoľahnúť sa aj keď mi nedal k tomu dotyčný dôvod. Ale k ženám, kamarátkam, sestre taká nie som. Myslím, že ešte toto siaha do detstva bez otca.
No podľa mňa je oveľa viac žien, ktoré poznačilo detstvo s otcom ..
@nikpa aj ja asi čosi také badám u seba, že som nikdy poriadne neverila mužom a mam pocit ze sa na nich neviem spoľahnúť. Akoby chcem mať kontrolu nad vecami sama, lebo len to co urobím sama, viem ze bude urobene podľa mojich predstáv. Ale to už možno bude aj n e jaka diagnóza, ktovie... 😁 V každom prípade to bolo doma ťažké lebo otec mi zomrel keď som mala 2mesiace. Mama keďže nemala len mňa robila co mohla a keďže je silne veriaca nosila stále čiernu. Zaujímavé je, že ja čiernu neznášam, pripomína mi smútok a smrť... Asi odtiaľ to pramení, že som tu farbu videla pred očami odmalička.. Ale to už je o inom... Dali by sa viac písať, ale nemôžem, je to ťažká téma..
@eva8 neviem prečo nežijete s otcom tvojich detí, ak preto že ste si ako muž s žena nerozumeli, je určite lepšie pre nich toto detstvo ako pozerať sa na hádajúcich rodičov, ktorí sa nemajú radi. Teraz ako dospelá nevnímam, že mi otec chýba, počas základnej školy mi chýbal ale prešlo to. Deti to ustoja, ak maju dobrú matku tak určite 😉 čo sa týka chlapca ti neviem povedať ale možno by pomohol čiastočne dedko.
Ahoj 🙂 Ja som viac bola bez otca, ako s nim a poznacilo ma to. Vnimam chlapov ako menej dolezitych v rodinach, malo doverujem.
@nikpa naozaj je dcera podobna v tomto. Bude mat 19.
Starych rodicov deti uz nemaju, ani ich nepoznali. Synovi sa ozve akurat stryko, otec o deti prestal javit zaujem, nasiel si ine radosti. Dcera otcovi vobec neveri a bojim sa, ze to prenasa aj na chlapcov vseobecne. Velmi sa bojim, ze to poznaci jej vztahy
Poznačí to každého. Akým spôsobom, závisí od matkinej výchovy aj osobnosti deti. Častokrát sa to prejaví ako už vyššie spomínaná črta vedieť sa o seba za každú cenu postarať sama, muž je len príjemný bonus. Ale môže sa to pretaviť aj do nedôvery, ustrachanosti, pocitu menejcennosti.....
Vyrastala som v rodine kde otec sice bol, ale holdoval alkoholu kt.ho potom zabil, keď som mala 16 r. Mňa to poznačilo asi tak, že by som bola schopná zabiť chlapa, keby mi chcel fyzicky ublížiť a že môj partner bude tiež alkoholik. Vydavala som sa ako 39 r. Ale to je trochu iný problém. A otcov odchod bol vykúpenim pre mňa. Asi tak.
Ja som si teda v mojom mužovy nehľadala otca kedže vyzerá na 25 a má 35 a nikto mu viac neodhaduje a myslím, že aj keby som vyrastala s otcom tak s rovesníkom nebudem.Sú to pre mňa ešte chlapci ktorý sa potrebujú vybúriť.Mne osobne otec nechýba.Neviem aké to je mať milujucého otca takže mi nechýba to čo nepoznám.A nepoznačilo ma to nijak.Maximálne ma to naučilo sa správať vo vzťahu inak, rešpektovať sa navzájom a nájsť si chlapa ktorý je 100× lepší ako bol on.A naučila som sa sledovať ako sa ku mne muž správa.Bývalý bol podobný môjmu otcovy a poučila som sa.Už viem kde mám svoje hranice.
@daniell_ka veru o veku to nie je. Ja mam super otca, vždy bol super, dokonca som si s ním vždy rozumela viac ako s mamou a tiež som si našla muža o 11 rokov staršieho, sestra dokonca o 13 rokov, tiež mi rovesníci v tom čase nič nehovorili, presne pôsobili na mňa tak nevyzreto a nevybureno. Teraz by som už rovesnika možno prijala, chlap mi už dedkovatie😵, ale ja ho viem ešte omladit😎😎😎
@0silvia0 Ja vidím vek môjho len na občianskom :D.Jednoducho to človek nevie nejak zmeniť keď sa zaľúbi.Ja som s rovesníkom mala problém každý deň.Vždy sa niečo našlo a nedokazálo som pochopiť čo robím zle.Zistila som, že nič len on mal svoje pravidlá a mne sa ich nechcelo počúvať pretože som vedela, že za rok/dva sa úplne zmení a to čo pre neho bolo podstatné už časom nebudem.Rozišli sme sa a všetko čo odcudzoval tak toto robí dnes.Chcel sa rozchádzať za nalakované nechty, za zafarbené vlasy za jednu cigaretu, hrabal sa mi v telefòne, cirkusoval keď som nešla spať vtedy keď chcel on.A keď som ho chcela objať tak mi povedal nech nie som trápna.Vadilo mu všetko na mne.Takže ako rovesník je u mňa ako chlapec ktorý sám nevie čo chce a nevie o čom je vzťah.
Môj terajší ma objíma, pobozká, chytí za ruku.Volá mi,záleži mu na mne.Namiesto kamarátov je vždy pri mne aj keď som mu povedala, žeby sa mali vidieť častejšie.Nie je deň kedy by po mňa neprišiel do práce.Naozaj dá mi aj modré z neba a ja si to vážim.Je to veľmi dobrý človek a snažím sa robiť všetko tak aby bol šťastný aj on a aby vedel, že je ľúbený.Takže aj ja si po neho chodím do práce keď mám voľno 🙂 pobozkám ho atď.Máme naozaj krásny vzťah len sa vždy smejem keď sa ho opýtajú na vek 😂 naozaj pôsobí veľmi mlado.Ale aspoň nikto medzi nami nevidí rozdiel.
@floretine Mne povedala psychologička, že je dobré, ak má dieťa akoby náhradný mužský vzor, napr. starého otca, strýka, učiteľa. Kedže moj ex o syna nejavil vôbec záujem, tak náhradný vzor bol moj otec, ktorý má deti rád, venoval sa mu. Neskor som si našla nového partnera a nemám pocit, žeby to syna nejak poznačilo, možno u dievčat je to trochu iné.
@janickacrazy
@nikpa
@queen_mary
@daniell_ka
nás opustil otec keď som bola bábätko a neskôr keď som mala 10-11 rokov si mama našla iného partnera, ale strašného hulváta. Mojím vzorom bol mamin otec, to bol úplne úžasný človek, staral sa celý život o moju babku, ktorá oslepla a mala hrozne moc zdravotných problémov. Moja mama mi vždy vštepovala, že na chlapov sa nedá spolahnúť, že treba byť vždy pripravená na najhoršie a mať zadné vrátka, nebyť závislá.
Mňa okolnosti v rodine donútili veľmi rýchlo dospieť, takže rovesníci mi vždy pripadali...smiešni s ich zmýšľaním. Ja som sa vždy zameriavala viac na školu a na môj osobný rozvoj.
Tiež som si našla o 10 rokov staršieho manžela, ktorý mi veľmi svojou starostlivosťou pripomína starého otca. A aj keď môj muž zastáva názor, že vo vzťahu sú si dvaja rovnocenní (to si myslím aj ja), mám často taký veľký rešpekt pred ním a vôbec si to neviem vysvetliť. Niekedy si myslím, že je to tým, že som doma nikdy nevidela, ako to vlastne funguje. Aby ste ma dobre pochopili, nie strach ani nič podobné, len je pre mňa autoritou.
No a to nespoliehanie sa na mužov, to vo mne tiež je. Cítim sa nekomfortne pri predstave, že po pôrode nebudem pracovať. Tu je materská maximálne 1 rok, ale aj ten jeden rok bez práce sa mi zdá hrooozne moc. Nie je to v tomto prípade ale vôbec o tom, že sa bojím, že by sme mali nedostatok, alebo že by odišiel. Skôr je tam nejaký ten pocit, že od niekoho závisím. Strašne je to čudné a vôbec sa toho neviem zbaviť.
U nás v rodine buď chlapi neboli (nemala som už ani jedného žijúceho starého otca) alebo boli, ale nefunkční (alkohol atd... u príbuzných napr. psychický žiarlivec)
Takže, poznačilo to. Ale v tomto prípade, keďže sme museli fungovať aj namiesto otca (ktorý síce žil, ale nefungoval (alkohol, milenky..), som na tej strednej bola viac nerešpektujúca voči chlapom (keďže som nemala vzor muža, ktorého by som mohla rešpektovať). Tiež som bola naučená, že chlapi sú nám na nič (teraz si to nemyslím), že všetko lepšie zvládneme bez nich a proste ak má žena vo vzťahu navrch, tak nebude vo vzťahu sklamaná, keďže ona bude tá, čo veci kontroluje.
Možno preto ja som paradoxne randila s mladšími, ale tak o rok, dva. V mojom bývalom vzťahu mi možno zo začiatku vyhovovalo, že som veci riadila viacej ja, ale potom keď som sama mala problémy, bolo zlé, keď som sa nemohla na druhého spoľahnúť (keďže všetko som ťahávala ja)....
Cesta dlhá... ale proste zistila som, že je veľa chlapov, ktorí sú aj spoľahliví, aj verní a stačí sa len tomu otvoriť 🙂
@floretine To je v poriadku 😊 ja môjho tiež rešpektujem.Ale ja to zase potrebujem ...mať autoritu.Pretože akonáhle som mala autoritu ja som si pripadala ako keby som chodila s bratom a nie s mužom.Ja potrebujem aby ma môj učil nové veci bol taký môj ochranca.Nehovorím, že on autoritu predomnou nemá.Myslím, že niekedy aj to ako reaguje je už dôkazom zrelosti a nevytočím ho len tak nejakou prkotinou.On mi radšej povie láska nerozčuluj sa ja ťa ľúbim.No a odolaj 😂 keď má oči jak malé dieťa.V tom momente oľutujem, že som bola zlá.
Musíš to brať tak, že nebudeš bez práce a nebudeš na nikom závislá.Jednoducho na chvíľu toto bude tvoja práca a tvôj muž bude tvoj zamestnávateľ :D Je to jednoducho obdobie keď sa nemáš prečo cítiť zle.Takto to jednoducho je a hotovo.Veď predsa nebudeš na dovolenke... pracovať budeš ...len doma 🙂 Zase nie si chobotnica ktorá musí zvládať všetko.Starostlivosť o dieťa nie je jednoduchá a tvoj muž určite vie, že toto je momentálne úplne normálna situácia keď ty budeš doma a on v práci.Mne môj na takéto nálady povedal, že keď chcem na materskú pôjde on a mile rád 😂 keď som taká emancipovaná.
Urcite to vplyv ma. Ale myslim, ze o nic mensi ako deti ktore mali otcov, ktori napr bili matky, alebo ich nerespektovali ci spravali sa k nim s neuctou, ci nebodaj pili alebo brali drogy, minuli peniaze na slapky ci gamblili. Niekedy mat otca je horsie ako ho nemat.
Určite mi otec vždy chýbal, ale mala som skvelého krstného otca, ktorý sčasti vyplnil to prázdne miesto. Preto je podľa mňa super, ak je v rodine iný mužský vzor. Určite ma to nejako ovplyvnilo vo vzťahoch, ale neviem definovať ako konkrétne. Momentálne som zasnúbená, v septembri sa s partnerom vezmeme a sme spolu skoro 5 rokov, je odo mňa starší o 4 roky. Takže nie vždy je pravidlom, že si taká žena hľadá staršieho partnera. Všetko je veľmi individuálne, každý prežíva veci inak. Za seba hovorím, že som vo vzťahu veľmi šťastná a nemáme žiadne problémy (zatiaľ). Iste je to aj tým, že môj snúbenec je perfektný chlap a dopĺňame sa. Takže pre toto sa nestresuj. ;) Aj život v úplnej, ale nešťastnej rodine môže toto ovplyvniť. Nie iba život bez otca.
môj manžel učí robotiku a veľa chlapcov sa teší na jeho hodiny, možno aj tým, že sú z neúplných rodín a v ňom vidia svoj vzor... problém je, keď vzor doma nemajú a potom si hľadajú v starších kamarátoch, čo nemusí vždy dobre dopadnúť... vidím na synovi ako svojho otca kopíruje - v názoroch, postojoch, veľa vecí rieši ako on, preberá vzor ktorý má - keby ho nemal, neviem koho by bral za vzor, starí rodičia "nefungujú"
@floretine ono je rozdiel, či tam otec len fyzicky nie je, alebo sa nepodieľa na výchove a nevytvára si s dieťaťom vzťah, prípadne je ten výchovný prístup patologický. Môj manžel napríklad otca mal, ale celé zle. Rodičia sa celý život medzi sebou žrali, otec bol agresívny, matka provokovala, manipulátorsky ťahala deti k sebe, nadávala pred nimi na otca (všetko synovia)... Na chlapcoch vrátane môjho muža vidím, že ich to poznačilo. Môj muž jej dokonca plní tú funkciu manžela, keď sa potrebuje s niekým dôverné porozprávať, riešiť rôzne veci, ktoré v normálnom vzťahu riešia ženy s manželmi. Až teraz po 20 tich rokoch môj muž pochopil, ako veľmi prenášal vzťah svojich rodičov do nášho. Paranoidne očakával správanie, ako od svojej mamy (očierňovanie jeho osoby pred deťmi), bol vzťahovačný, keď som s dcérou žartovala na jeho adresu úplne nevinne. Dlho som si to nespojila, ale potom som mu to takto povedala a vysvetlila, že ja taká nie som. Že chcem, aby moje deti mali otca a mali ho radi, nech je aký je, pretože chcem aby boli šťastné. Každý potrebuje mať rodičov a mať k nim vzťah a rodič nemá právo prenášať svoje partnerské problémy na tento vzťah. Je to manipulácia a ničenie života dieťaťa. Dieťa si dokáže urobiť obraz o tom-ktorom rodičovi. Netreba mu nič podsúvať. A to je aj moja odpoveď. Áno, VŽDY prenášame to, čo sme mali v detstve, ale musíme to včas detekovať, spracovať a zariadiť sa tak, aby sa to už nedialo 😉 Snažiť sa vybrať tie pozitívne veci a aplikovať ich vo svojom vzťahu 🤷
Nemyslela som si, že sa budem vyjadrovať k téme, ktorá sa ma netýka, ale toto ma dnes oslovilo:
Vyrastala som bez otca, ani sme sa nestretavali. Jedna psychologička mi neskôr povedala, že v partnerstvach sa cítim "nepohodlne", lebo som nemusela nikdy vychádzať s chlapom. Nemám ani brata. Takže celkovo chlap ako bytosť sa mi dlho javila nepotrebná, priam nežiaduca, a áno, je pre mňa ťažké sa v tom manželstve nachádzať. Mam silnú potrebu samostatnosti. Ale je to výzva. Mužov som si nikdy nevyberala starších, jedine co môžem s istotou potvrdiť, že taká žena nevybuduje dobrý vzťah s mužom, ktorý pochádza tiež z neúplnej rodiny. Musí mať aspoň jeden z nich predstavu, ako to ma doma vyzerať, a toho druhého viesť a trosku ho to "naučiť".
@floretine ja napr.som piate dieťa rodičov...takze určite nie plánované...mali má neskoro...otec ma nikdy nezobral na ruky a ani nestiskal...nehral sa somnou...proste vyrastala som pri ňom,ale pamätám sa len,že som nemohla prechádzať cez izbu keď pozeral tv...nemohla som ho vyrušovať...vždy ma posielal von behať po dedine...a mama ťa sa o mňa starala...aj má ľúbila...ale žeby dávala pozor,že či sa učím alebo kde som jedla alebo či som sa cez deň napila vody..to vôbec....o mne nevedeli nič.Cez to všetko si myslím,že má život vychoval dobre...priam až veľmi dobre na to,že každý na mňa kaslal....možno som ale potom svoju hodnotu hľadala inde...neviem čo to je mmat milujúceho otca...ale aj tak viem,že raz keď zomiera pukne mi srdce....či už on alebo mama...a ako má to detstvo poznačilo...neviem...som aká som...a vďačná,že som neskončila niekde ako nejaká fetacka....alebo horšie...mama má ľúbila a veľmi ..a vždy som vedela,že ju nechcem sklamať....asi preto som si vzdy dávala pozor a správala sa slušne😉samozrejme pár pohárikov vodky som vypila😁😁😁
Ja teda tuto skusenost nemam, ale mam 3 blizke kamaratky, ktore vyrastali bez otca. Vsetky 3 su velmi silne osobnosti, v praci velmi uspesne. Pride mi, ze maju silnu potrebu sa o seba postarat same. Jedna v sobotu poradila, druha ma stabilneho frajera, tretia je single. Nepride mi, ze by tym nejako trpeli. Skor si doslednejsie vyberali partnera.