2,5 ročný syn sa nevie zahrať sám
Mamicky, prosim Vas, ma tu niekto podobne dietatko? Syn ma 2,5 roka. Absolútne, ale absolútne sa nevie chvilu zabavit sam. Rano vstaneme, najeme sa, a ideme sa hrat, ochotne s nadšením sa s nim hram hodinu az hodinu a pol. Potom chcem ist varit, alebo ak je navarene, nieco upratat, alebo si len tak na chvilu sadnúť, no najčastejšie ideme von. Dostat ho von je masaker, nechce, chce sa hrat so mnou doma s hračkami, ale ked je vonku ok, ked sme napríklad na ihrisku tak zase vyzaduje asistenciu, predava mi kamienky, vari z piesku, a ja musim velmi aktivne spolupracovať. Ok, tak sa hrame vonku. Ale ked von nejdeme, a ja teda varim, alebo chcem si chvílu vydýchnuť, tak on nonstop place a vola ma sa hrat. Aj teraz ked toto pisem, tak tu lezi oprety o gauč a plače, ze uz počkal a ze uz mam ist s nim. Pritom caka asi 10 minut. Hra u nas spociva v tom, ze ja stále rozpravam s konikom, s dracikom, a psikom a rozprávajú sa medzi sebou, to znamena, ze ja fakt hodinu a pul nezatvorim pusu, pripadne sa hrame na doktorku, alebo na predavača, alebo na hocico, hlavne musi hra obsahovat aktívny dialog. Co by nebol problem, keby to syn nevyzadoval nonstop. Zienky fakt nonstop. Ked sa s nim nehram reve. Dneska uz mi rupli nervy a hrozne som na neho nakricala., ze ja budem rozhodovať o tom kedy sa budeme hrat, ze musim robiť aj ine veci. Kricala som po nom, ze ma terorizuje, fakt uz mi rupli nervy. Pritom predtým som ho vzdy v klude prosila aby ma nechal chvílu, nech skusi jazdit na motorke, alebo hocico ine.. Ale nepomahalo, stale ma taha za ruku a mrnci... Vzdy bol narocne dietatko, ale teraz to je uplne maximum. Okrem toho doma sa nechce hrat s nikym inym iba so mnou. Inak je velmi sikovny, rozprava v suvetiach, je odplienkovany, pozna farby, vidiet, ze mu dochádzajú automaticky dost siroke súvislosti. Som šťastná, ze ho mam, je to úžasný chlapcek, ale fakt niekedy uz neviem, ako mu nastavit urcite hranice.
@modravlna
Inak je v takom veku kedy sa vlastne socializuje...je to normálne...len teda viem si to predstaviť že ťažké pre teba...nejakú kamošku s ktorou by si sa stretla občas..čo má dieťa podobného veku nemáš?
Mam velmj podobneho synceka. Nevie sa zahrat sam, nevie ostat v izbe sam, stale vyzaduje pozornost.
@pieksamaki ja s tým tiez suhlasim, ze niekedy mahu deti az vela podnetov, napriklad moj maly ovláda naozaj vela veci v porovnaní s rovesníkmi, vie naspamäť cele rozprávky, slovicka v angličtine, cele frazy, vety... Ked niekde sme, tak mnohokrát veľa ludi poznamená, ze tebe sa asi maminka vela venuje, necha ta vobec vydýchnuť? Ako ja jeho ci necham vydýchnuť... 😨. Neviem, ci sa mam smiat, ci plakat... Ale v kazdom prípade súhlasím, ze nepotrebuje aj podľa mna nonstop nejaku strukturovanu formu hry, formou nejakeho dialogu.. S malymi detmi sa nechce hrat a ked tak len 5 minut, chodim s nim casto medzi deti na ihriska. Len tak mimochodom uvediem, dietatko beha pisti, kričí, a moj maly namiesto toho aby sa pridal, zacne kricat: ticho, prestaň. Pritom ja osobne som mu nikdy nezakazovala kricat a behat. On napriklad nikdy nepisti a nikdy bezcielne nebeha. Beha, ale musi mat loptu, a musi byt na ihrisku. Az mi to je luto, ked vidim ako sa niektoré deti dokazu zahrat takym jednoduchým stylom uplne sami a su spokojne štastne. Podla mna to k nim patri. A ja neviem, kde som urobila chybu, lebo vzdy som sa snazila mu davat voľnosť, priestor na hru.
@modravlna nespravia si chybu nikde. Deti su rozne. Mas specificke dieta. Bud ho prijmes alebo budes krkolomne prerabat na svoj obraz. Ale nepojde to inak ako zlomenim dieta. Tento typ deti len tak lahko neprerobis. Da sa to,ale decka fakt trpia-viac ako ty ked sa mu venujes. Mam dve deti take,jedno ma uz 20r a je to super chalan,student prava, cisty jednotkar,samostna jednotka..pracant. Nedalo sa ho prerobit,fakt nie a snazila som .a dnes som rada ze je aky je.. Mladas ma 8 a je taky isty-ale toho uz neznasilnujem umelym prerabanim v obraz klasickeho dieta. Dodnes vyzaduje asistenciu pri hre-lebo potrebuje komunikaciu ako ine deti kyslik.
moja mala je tiez taka, ma 3,5 a sama sa zahra len velmi vynimocne a kratko. vacsinou vyzaduje moju pritomnost a ucast. ked potrebujem navarit, ak to ide, bud ju zapojim do varenia, pomaha mi miesat, nasypat muku, pridava ingrediencie do hrnca.... a ak to nejde, ze robim nieco co ona nemoze, na nevyhnutny cas ma tablet alebo pustene spievankovo. s tym nic neurobis, nezmenis to, su to take deti. od malicka bola taka. to ked mi kamoska hovorila, ze svoje dieta polozi na podlozku a ono sa aj hodinu obzera....take sme nikdy nezazili.
Ja si myslim, ze je to povahou dietata.
@modravlna ako casto je v kontakte aj s inými deťmi?
@kaya7 ja sa ho tiez snazim zapajat do varenia, ale jeho to nebavi, to jedine dalsie divadielko s tym by som mu musela urobit, napriklad, ze varecha sa rozpráva s múkou, a samozrejme ziadne take ahoj ja som varecha, budem ta miesat, a teraz 5 minut mieša, skratka museli by viest rozhovor po celu dobu miešania 😃. Az mi to pride vtipne, ked to takto nepíšem. A ja prave sa od toho neustáleho rozprávania s nezivymi vecami potrebujem oslobodiť. Lebo on stále chce, aby som sa s nim takto hrala, resp. teda na nejake povolanie sa chce hrat. Ako opakujem, ja sa sním rada pohram, ale neda sa to nonstop, tak ako on by chcel. Ked mu chcem zapnut tv, alebo tablet, tak kričí nechceeeem, skaredyyyy tablet, nechcem...
@modravlna moja starsia bola podobna. Ale neda sa dietatu venovat neustale. Robila som niekolko veci - 1) natiahla som kuchynske minutky a kym nezazvonili, mala byt sama (predlzovala som z 5 min postupne na max 30min, toto bol cas, kedy som vypla a pila kavu - ona cca od roka poobede nespala) 2) zapajala ju do domacich prac - nie vzdy sa jej chcelo, ale trvala som na tom, aby chvilu pomahala a potom som ju pustila sa hrat - samu. Mala na vyber - bud bude so mnou varit ci vysavat, alebo sa pojde hrat. A ako pise, ze robit divadielko s varechou, lebo on to chce - ked bude chciet kluce od auta a sam soferovat, das mu ich, lebo chce?
@modravlna ja mam tiez podobne narocne dieta. Sama sa zahra len vynimocne a na kratko. V tvojom pripade ma napadlo, ze by ste mohli skusit kupit mu nejaku hovoriacu knihu. Teraz v albi predavaju take knihy s perom, co rozpravaju. Mozno budu mat v ponuke i nejaku s rozhovormi. Alebo krajne riesenie, skus najst na internete nejake video s babkovym divadlom. Budete pozerat spolu, akurat tvoje usta si oddychnu.
@kaja73 pekne si to napisala, a mas pravdu, ja som tiez rada za neho, je moj a je pre mna výnimočný a uzasny taký aky je. Nesnazim sa ho menit povahovo, aj sa s nim hram ako chce on, to znamena, nenutim ho hrat s kockami, ked sa chce hrat na predavaca... Nenavadzam ho behat a pistat, lebo ostatne deti sa tak hraju. Fakt kazdy jeden den sa mu aktivne venujem s radosťou. Doobeda tu hodinu a pol je to super aj pre mna. Rada sa s nim hrajem, sledujem jeho reakcie, smiech, radosť, ale po tej hodine a pol uz by som rada aj zmenila činnosť aspon na pol hodinu si sadnut, alebo priebezne upratat. A aj sa snazim to tak robiť, ale on premrnci a prereve tu chvilu, co by som chcela, aby bol aspon chvilu sam. Dnes uz som fakt mala z neho pocit, ze som otrok.. A ked nerobím vsetko podla neho tak reve. A vazne neviem, ako to robit, aby si zvykol, ze nie len s nim sa mozem hrat. Snazim sa mu vysvetlovat, ze musim navarit, lebo musime jest, ok pocka 5 minut a uz ma ťahá, uz som pockaaaal, pod maminka prosiiiiim, prosiim poood. Keby aspon reve a plieska sa tam o zem, ale on place a prosii a úplne ma citovo vydiera, aj ked myslim si, ze on ma nemanipuluje zamerne, neuvedomuje si to.
@modravlna su deti,ktore sa vedia a take,ktore sa nevedia zahrat sami. U nas sa sun nerad hral.sam,dcera sa vedela hrat sama.. teraz je to uz vyvazene..
Ja som.to robila tak,ze sa trda zapajal do aktivit,cize asitoval aj pri vareno ci upratovani a aj pri hrani sa s mladsou (kolkokrat som si uvedomivala,ze boze,ved aj jej sa potrebujrm.venovat,lebo väčšinou ma zamestnal on),davala som si pozor,aby to bolo vyvazene..
@katarinamarkova úplne kazdy den minimálne jedenkrat na ihrisku, alebo v detskom centre minimalne hodinu. Ked zacne byt zima, bude to menej. A tiez minimalne dvakrat za tyzden so svojim bratrancom v rovnakom veku u babky.
@simsalabim dneska som to iste urobila s mobilom, ze som nastavila budik, a povedala som, ked zazvoni ideme spat a ono to fungovalo😃. Tak uvidime, ci sa to osvedci. A to divadielko s vareškou mu nehram, len som povedala, ze ho varit samo o sebe nebavi, ze by len tak nemiesal a nepozeral by na mna. Mrncal by a prosil by ma dalej, a napriklad dneska ako som spominala, som uz vybuchla a veelmi na neho nakricala.
@jersey87 knihy hovoriace ma, presne som to kupovala s nadejou, ze to by ho mohlo zaujat, ale vobec, radsej ma klasické, kde musim ja citat. Fakt nechápem prečo. A co uz vôbec nechápem, on nenavidi tv, nechce ju pozerat a tablet obcas, ked ho ja PRESVEDCIM, pozrie jedno 5 minutove video a koniec. To som uz 100 krat rozmyslala, ze sa tu opytam, ci ma niekto dieta, ktore nikdy nechce nic v tv a na tablete pozerat, ci sa to niekedy zmenilo... Lebo cakam na to, ako na spasenie. Niezeby som ho chcela k tomu odkladat, ale mavam aj silne migrény a niekedy by mi fakt bodlo zapnúť mu nieco a mat pol hodiny klud.
@modravlna ja som moje deti zámerne nechavala uz od malinka na chvilky samé, nech si existujú sami so sebou. Nesnazila som sa im vypĺňať každú voľnú chvilku hrou, práve preto, aby to nedopadlo tak, ako u vás. Koľko vydržali samé, toľko som ich nechala a ešte kým trošku zamrncali, proste som im vysvetlila, že potrebujem umyť riady a keď skončím, idem ku nim. A aj som šla. Samozrejme, že som to občas porušila, nenechala som ich tak dlho, iba chvíľočku, kým som nieco nedokoncila. Na zaciatku som takto varila na etapy, medzitym som k detom odbiehala pomojkat, nakrmit, prebalit, ale postupne sa tie intervaly predlzovali. Na druhej strane som sa im potom s radosťou mohla venovať, bez toho, aby ma znervoznoval veľký bordel v dome, alebo myšlienky, či zase nebudem obedovať parky. Na striedačku boli v lehatku, na zemi oblozeni hrackami, v nosiči, dokonca som nie jeden koláč upiekla s nimi na rukach 😀. A oni pozerali, ako mieša mixér, ako vazim a pridavam ingrediencie. Starší mi doteraz radi pomáhajú pri varení a ten najmenší sa učí. Samozrejme sa s nimi dokážem zahrať, ale keď už, rada im prečítam rozprávku, pomôžem pri skladaní lega, zahrame sa s loptou, obcas spolocenska hra, ale nikdy som sa s nimi nehrala tak ako ty. Ani na to nemam bunky, čo som kedysi skúšala, ma deti odpinkali, chceli sa hrať samé. A ja som im ochotne vyhovela 😀.
Toto čo opisujes vidím u premotivovanych mamickach jedinacikov. Prepac za ten výraz. Ja som zastanca toho, že na detské hry sú pre deti najlepšie deti. Maloktoreho rodica to naozaj baví a aj tých malo to časom baviť prestane, keď je to niekolko hodín denne. Nalejme si cistého vina, sme predsa dospelí s dospelackymi záujmami, detské hry bavia hlavne deti. Chcelo by to surodenca, ak je možnosť 🙂.
@danula.ch priznam sa, byval dost náročné dietatko od narodenia, ale do dvoch rokov ho ziadne hry so mnou nezaujimali. Viac ho bavilo pozorovať, alebo rad jazdil na motorke po byte, hračky 0 bodov. Raz sme kupili jedneho konika, a ja som zacala na neho tym konom hovorit, aby som ho presvedčila, aby si sadol na nocnik a obliekol si slipy. Naskladala som mu zvieratká na postel a vsetky pozerali, ako sa cika do nocnika. A ked sa vycikal mali z toho vsetky zvieratka obrovsku radost. A vtedy to zacalo. Ked sa obliekal, pekne papal, bola to pre neho obrovska motivacia, ked ho zrazu mala plysove zvieratka chvalili. Nevidela som na tom nic zle. Najedeny za 5minut, obleceny taktiez, a hlavne odplienkovany, stacilo, ked sa konik opytal, samko a ty vies zjest cely tanier polievky? A postupne sa tak chcel hrat stale. Ja osobne som zase troska iný typ matky. Je pravda, ze hranie nie je moja najobľúbenejšia cinnost, ale tak nejak vzdy som k tomu inklinovala, a nevadilo mi to v rozumnej miere. Nemyslim, ze som premotivovana, prave preto sa pytam na konkretne rady ostatnych mamiciek, ktore mali podobne deti, ako dokazali nastavit hranice. Viem si aj ja predstavit, ze by som lezala s mobilom v ruke cely den... My mame trojizbový byt tak cely den varit a upratovat netreba. Tak ak mam volny cas, venujem ho synovi + sa snazim vytvorit urcity cas pre seba, v nejakej rozumnej miere. Suhlasim netreba linajkovat detom hru a vytvorit im kazdu minutu program, ale na druhej strane asi by som mala troska vycitky, keby si k nemu vyslovene nesadnem a nezahram sa s nim, ak vidim aku ma z toho radost. Druhe dietatko chceme, len mala som komplikacie v prvom tehotenstve, tak sa este neviem uplne odhodlat k tomu.
@lubik87 on doteraz mal problem vydrzat u babky, bezo mna alebo manzela. Uz je to o dost lepsie, uz teraz vydrzi tak 2-3 hodinky, ale vidim na nom, ked sme napriklad v detskom centre, tak deticky ako tam behajú pistia, tak on je z toho nervozny. Je taky utiahnutejsi este, je sice sikovny, ale patri skor k tym tichsim detom, aj ked pusa sa mu nezatvori, ale vyslovene nema rad hluk, a bud sa zacne bat, ked niekto velmi zapisti, lebo sa zlakne, alebo zacne dietatku dohovarat, ze nema kricat, ale tiez na nom v tomto vidim, ze sa zacina troska otukavat. Skratka vidim na nom, ze na taky vacsi kolektiv este nedorastol.
@lubik87 a ese dodam, ze ked je niekde doslova vela deti, tak ma vola s nim, nechce ist sam medzi ne. Len co s nim, mam ho nutit? Musis, neboj sa, chod, nebud strachoprd? Tak radsej idem s nim a nabadam ho k tomu, aby sa pridal k detickam v ramci hry. Niekedy ho to chvilu bavi, ale potom zase utečie a chce sa hrat so mnou. Od malicka ho pri tom beriem medzi deti, ale fakt snad od pol roka hrozne neznasa hluk a pistanie. Este ma 5rocnu sesternicu, ktora teda pisti a je hlucna za troch a on vazne od toho pol roka stale v jej pritomnosti plakal, pokial teda pistala a kricala, nahlas sa smiala...
Uplne ta chapem. Moja mala 3r je taka ista. Teraz je 5=ty tyzden doma so skolky a ja sa idem zblaznit!!!! v kuse na mne, v kuse pod sa hrat, dom hore nohami lebo nic nemozem!! volakedy zaberalo, ze som ju zapojila do toho co robim, no uz ani to sa jej nechce. Jedine zaberie TV alebo ipad, no to nechcem aby v kuse do toho cumela. Ked je u nas jej brat (manzelov syn, 8 dni v mesiaci plus minus), to je uplne v pohode. On 9r sa jej venuje a hraju sa spolu, no akonahle aj on sa rozhodne si robit nieco ine, alebo sa ma ist ucit do skoly, uz je na mne. Nam sa uz dlho nedari dalsie spolocne dieta a prave aj kvoli tomuto to lutujem. Ked som si myslela, ze cim viac deti, tym vacsia zaberacka, tak teraz by som veru dalsie prijala :D Je v skolke od 2r2m, podla uciteliek nie je vyslovene "kolektivna", iba ked vyslovene treba, ale rada si robi veci sama, cita knizky, chce sa ucit... V skolke!!! a Doma uplne ina pesnicka :D
ja ti určite neporadim lebo mám to isté s 2 ročnou dcérkou,len chcem aby si vedela že nie si sama s takým problémom.mne kebyže mamina alebo tatino nedôjde pomôcť tak sa ani nenajem ani neosprchujem lebo sa to malej zdá pridlho😣
@modravlna a práve tá škôlka by bola super. Pretože tam sa naučí robiť spoločné činnosti - napr.ked si všetky deti kreslia alebo pri hre môže sa hrať s kamarátom ale aj sám s hračkami....A naučí sa tam aj na hluk...tým že je sám (nemá súrodenca) a mamička sa mu od mala max.venuje, tak je tak naučený a vyžaduje si to...väčšina malých detí sa samých nevie zahrať, treba ich to naučiť. Napr. stavanie koína(z kociek alebo lega) naskrôr stavať spolu čo najväčší, potom každý zvlášť a nakoniec nech si stavia pokiaľ mamina vypije kávu🙂treba ale myslieť na to, že dieťa nevie dlho udržať pozornosť tak zase nechcem aby sa samo hralo hodinu-dve.🙂
@modravlna Naučili ste si ho tak. My máme takú náročnú dcérku. Ja sa s ňou nehrám tak ako vy so synom, preto si viem porobiť. Ja som na to proste čas nemala. No muž, keď príde domov, hrá sa s ňou a venuje sa jej maximálne, no ani najesť sa nevie, malá stále vyžaduje, aby sa s ňou hral. Ja som vždy chcela, aby bola samostatná, preto ju nechávam hrať sa samú. Sem-tam si s ňou sadnem a kreslíme si, dávame geometrické tvary do otvorov, ale nechcem ju naučiť na závislosť na mne, o chvíľu škôlka. Musíte mu vysvetľovať, už je dosť veľký, aby to pochopil. Maminka má prácu, potom sa zahráme a NEPOPUSTIŤ. Máte ho rozmaznaného, skúste byť VY tá, čo určuje pravidlá, nie on.
On je taky utiahnuty voci inym detom od malicka, ale postupne vidim, ze sa to zlepšuje, pred pol rokom, sa deti vyslovene bal, teraz uz sa ich neboji, iba sa s nimi nechce dlho hrat. Vidim na nom v tejto oblasti pokroky, preto si myslim, ze za pol roka bude este lepsie na tom, aby sa začlenil do kolektivu. Teraz by to bola skor terapia sokom, a to ja nechcem, ak by musel z finančných dovodov, tak ok. Ale nemusi. Nepride mi uplne správne, ak mam sikovne, inteligentné, ale utiahnute, tichšie a medzi detmi vyslovene menej temperamentne dieta, supnut ho do skolky v dva a pol roku, nech sa tam nauci hrat. Pritom vidim, ze vekom dozrieva aj emocne. Ja som skor chcela poradit, ako zastavit to jeho neustale vyzadovanie mojej pozornosti. Ja mu moj cas budem venovat tak ci tak, ale teda hranice musi mat, aj sa mu ich snazim nastavit, ale on reve a reve a reve, a uz citim, ze nezvladam ten je plač s kľudom. Tym chcem povedať, uplne suhlasim s tym, ze deti by sa mali vediet hrat aj sami nejaky cas a maminky by mali cas si vypit aj kavu, aj sa snazim mu to vysvetlovat aj ho tak nastavit, ale teda vytrvaly je strasne s tym "neustálym otravovanim". A ze teda neviem, ake maju skusenosti ostatne mamicky, co mali taketo deti, ze ci raz rezignovali ich deti a stacilo vytrvat v nejakom rezime a dokazali sa casom aj same spokojne zahrat. Lebo ja uz stracam nadej, ked dennodenne pozeram na uplakane dieta, ked ma byt chvilu sam. A tiez si myslim, ze aj v tej skolke sa lepsie adaptuje, ak ho ja naucim doma urcitej samostatnosti. A snazim sa ho to ucit, ukazujem mu, takto skladaj, za chvilu pridem... A on uz reve : som este malickyyy, sam nie!. To neviem, kde na toto prisiel...
@modravlna
Postupne znizuj casovost s ním....odbehuj..ukazuj mu čo robis...ako varis...ale aby si ty robila tu činnosť a on sa pozeral....nech pochopí že nie iba ty si pre neho....nech už je akýkoľvek dôvod...že bol na maminke od mala...alebo čo ..stále sa snáď zmenšiť čas s ním...aby si to teda zredukovala...aby sa ti dalo lepšie fungovať.
Ja osobne si myslím...že deti sú niekedy prepodnetovane..ako je dnes vela hraciek...a podnetov....až sa nevedia-nehcu sami zahrať...
Ja mám viac deti..mala som to iné..lebo som čakala o 2mesiace jeho veku 3dieta....sama vycítis...lebo hranica únosnosti nepustí...neboj zvládneš to zmeniť.