ahojte zienky, uz som tuto otazku pisala aj na blog kde mi niekolko dievcat poradilo za co im velmi pekne dakujem, ale dufam, ze na fore ziskam viac rad a pomoci, dufam, ze to nieje v rozpore s pravidlami Modreko konika napisat tu istu otazku do blogu aj na forum, ale potrebujem pomoc, mozno dufam, ze sa mo ozve aj nejaky odbornik/psycholog, ale uvytam rady mamiciek ktore prezivaju to co ja, moja otazka teda je:
Baby chcem sa opytat ci tu ma niekto podobny problem ako ja a to, ze moje dieta, 2 a pol rocne vyslovene neznasa blizku osobu z rodiny, place pri nej, odhana ju, nechce ist na ruky, oblukom sa vyhyba tej osobe, pritom ta osoba malemu nikdy nic neurobila a maleho zboznuje, je mu velmi blizka a vidame sa velmi casto. maly je k nej taky odkedy si pamatam a kazdy ma ukludnoval, ze ho to prejde, ale zatial nic, nepreslo ba je to rste horsie, maly ma na nu alegiu vyslovene... som z toho smutna a to nehovorim o tej osobe ktora tymto spravanim velmi trpi...chcem sa opytat ci ste zazili nieco podobne, ako ste reagovali v situacii ked vase dieta niekoho bije, vyhana, vyhyba sa mu, krici na neho, prejde to mojho syna ci to bude take este dlho? bojim sa, ze sa tym narusia nase pohodove vztahy... najviac ma vsak trapi smutok v ociach tej osoby, hlavne ked vidi, ze k nikomu ibemu sa syncek takto zle nesprava... dohovaranie, ukazovanie fotiek nepomaha...dakujem za vsetky vase rady
Všeobecne u menších detí som si všimla, že nemajú radi keď sa im ľudia príliš vtierajú do pozornosti, nadbiehajú im, chcú ich brať na ruky a podobne. Neviem, či je to aj tento prípad, iba hovorím čo som si všimla keď boli deti malé. Toto robili väčšinou ženy. Chlapov, ktorí si deti až tak nevšímali mali akoby radšej, prišli k nim aj sami a podobne. Čiže moja rada je, nech si dotyčná tvoje dieťa nevšíma, nech ho pozdraví a to je všetko, nech mu nenadbieha. Podľa toho čo píšeš, že dieťa tú osobu bije a vyháňa ...... to akože si ju vyhľadá, príde k nej a buchne ju? Alebo je tá osoba príliš kontaktná a nereagovala na prvé signály dieťaťa, že si má držať dištanc? Deti nemajú radi keď sa na nich niekto príliš lepí, ja som minule chcela zobrať kamoškinho ročného na ruky a on mi hneď dával ruky preč keď som ich na neho položila, proste teta preč ruky odo mňa 😀
Ešte jedno som chcela, samozrejme treba dieťaťu vysvetliť, že je neprípustné, aby niekoho bilo a vyháňalo a správalo sa tak ako sa správa, len si treba všimnúť či to robí z roztopaše alebo si nevie so situáciou poradiť.
@bielavila moj drobec ako bábo nemohlo ani vidieť jednu blízku osobu, príšerný rev aj niekolko dni v kuse, nesmel isť ani na pol metra, zvláštne to bolo, potom sme to akosi prekonali a potom osoba zautočila na mna takým sposobom, že viac sa neuvidíme, takže za mna treba byť opatrný, ak dieťa takto vyslovene odmieta člena rodiny.
A aká je tá osoba?
Vieš, že deti sú veľmi vnímavé. Vidia aj to "neviditeľné" pre nás. Ľudí vnímajú cez emócie, ich vyžarovanie...
Možno ho tá osoba chce k sebe, ale syn z nej niečo cíti, čo sa mu nepáči.
Navyše napr. kamarátkinu dcérku chcela svokra velice k sebe, ale pritom o tom dieťati hovorila, že je odmeraná, pyšná atd... (a to malo dieťa len pár mesiacov)
Takže deti vycítia.
Na druhej strane je možné, že sa dieťa bojí či cíti prílišný nátlak.
@bielavila samozrejme treba vysvetlit ze nikoho nebijeme a spravame sa slusne ale v ziadnom pripade by som dieta nenutila mat niekoho rado. ja tiez nemam rada vela ludi a ty isto tiez. aj deti maju sympatie a naopak su ludia ktorych radi nemaju. no a co. ze to je niekto blizky? no bohuzial. nenut neries nechaj tak, nech si to ani ta dotycna nevsima a dieta ignoruje. mozno sa to zlepsi a aj ked nie nevadi, nemusi mat rado kazdeho podla mna.
Mňa moja neter nemala od malička rada. Nechcela ma, ani na ruky, ani vystiskat, pomojkat, pusa vôbec. Ani sa priblížiť ku mne nechcela, takmer ani pozrieť 😎 nevyhanala, nebila, nekricala. Zmenilo sa to teraz, bude mať v júli tri roky, samé. Sama príde, dá mi aj pusu, komunikuje, proste iné dieťa vo vzťahu ku mne... Ja som k nej však pristupovala bez nátlaku a neriešila, nechceš - nechceš, nechcem. Nebolo to príjemné, ale nechala som celú vec ako bola.
@bielavila no moju mamu nas maly jedno obdobie vyhanal,ked prisla... Bol az agresivny. Len ked prisla s mojim.otcom,tak to toleroval. Raz som sa snou dohodla,ze to skusime obratit tak,ze ja ho nahuckam,any ju vyhanal. A takto sme to zacali robit a maly prestal byt agresivny,zacal sa pri tom smiat a istu dobu sme mali taky ritual. Az to preslo uplne. Ale on nie ze by ju nechcel,on sa potom upojil a aj sa spolu hrali,len na zaciatku ta navsteva. Jedno obdobie,ked sa narodial mala,tak chodila pomahat kazdy prac.den,asi mu to prekazalo,preto potpm.uz aj navsteva raz-2x do tyzdna bolo na neho vela.
@bielavila vysvetli, ze sa nebije nevyhana atd...ale nechaj dieta mat svoj nazor a nenut dieta do niecoho co nechce , ono svoj dovod urcite ma mozno to bude nejaka banalna spojitost ako napr. Ciernovlasa lekarka da injekciu dietatu a potom ma obavu a nechce ciernovlasych ludi..porozmyslaj o takych spojitostiach nejakych, ze preco tu osobu nemusi...casom to urcite odznie, ale za mna by to z vasej strany ci zo strany tej osoby nemala byt drama...je to iba dieta...
Toto poznam, moja v tom istom veku ako tvoja to ma od malicka k dvom osobam a k vsetkym ostatnym je uplne pristupna. Nechapala som to - obidve osoby som mala rada (neutral az rada). Potom jedna z tych osob spravila nieco divne a zacala som mat pocit, ze nemozem doverovat, tak som si zacala davat pozor. V skratke sa z oboch osob vykluli podrazaci bez akychkolvek moralnych hodnot a to predtym bola iba cista pretvarka. Odvtedy na nu naozaj dam, co sa tyka sympatii k ludom, aj ked musim povedat, ze sa to uz nikdy nezopakovalo. V mojom pripade neuveritelne citlive antenky mala.
a kto je ta osoba? babka, dedko?
su deti, ktore nemaju radi prilisnu pozornost - bola som taka ja a je taka aj moja dcera - ak je k dcere niekto taky, ze sa jej vtiera, dozaduje sa jej pozornosti, cukne a schovava sa zamna, nema rada takuto pozornost, ani dotyky..
/ja som taka ista, dodnes - mam rada svoj osobny priestor, dotyky mozu byt od manzela a deti, mamy - ta ale zomrela.. od inych som odtazita, aj ked ich mam velmi rada, nedotykam sa a nie je mi prijemne ak sa dotykaju mna, ak sa ma dotkne niekto cudzi ide ma porazit/
na dceru plati ak si ju clovek nevsima, bavi sa bezne s ostatnymi a ona sa potom osmeli a uz sa bavi normalne, ak je s niekym dlhsie, tak uz zvladne aj sadnutie si na kolena, alebo iny dotyk.. ale jednoducho to treba nechat na nej, nie dozadovat sa a vnucovat.. /do dnes mam v zivej pamati ako mi bolo zle, ked moja starenka ma nutila dat jej pusu a objat ju.. nevravim, ze som ju nemala rada, ale proste to vnucovanie sa mi bolo neprijemne/
taktiez si uvedomujem, ze je taka vtedy ak som pritomna ja, alebo tato - ak je bez nas, je pristupnejsia.. /ked prideme k babke a som tam aj ja, byva hlavne primne a trva dlho kym sa osmeli.. ak tam je hned bezomna, je hned bezprostredna/
a to ja nikdy nedavam najavo svoju odtazitost, vsetko ticho pretrpim - aspon si to myslim.. tym aspon vidno ake su deti vnimave..
takze treba si vsimat, ci je dieta take iba vo vasej pritomnosti, ak by bolo s tou osobou same ci by reagovalo rovnako, treba vysvetlit aj tej osobe aby sa nevnucovala /samozrejme vysvetlit citlivo, aby sa neurazila/ a aby nechalo osmelenie na dietati.. no a hlavne dietatu vysvetlovat, ze osoba sa nesmie bit a nesmie byt na nu zle - to ale musi dat najavo aj ta osoba, ze si to nenecha..
moja svokra napr. by si nechala spravit cokolvek od vnuka jej dcery - je na nu niekedy naozaj hnusny.. ale ona mu nikdy nic nepovie, len ze je z jeho spravania smutna.. on to podla mna nevie dobre interpretovat, co to znamena "byt smutny zo spravania" keby mu dala razne najavo, ze hnusnym tonom sa s nou bavit nema, nebude to robit.. uz pri detoch plati, ze si dovolia len tolko, kolko im je dovolene..
a este som si spomenula - aj ked komunikujem s okolim niekedy troska tazsie, deti mam velmi rada a este ked som nemala vlastne, robievala som taku opatrovatelku svojim neteriam a synovcom - vsetky deti ma mali radi, spolu s teraz uz mojim manzelom sme im robievali program.. iba synovec /sestrin syn/ ma nemal moc v laske, vzdy reval ak som na neho mala davat pozor a pritom jeho mladsia sestra sa velmi tesila.. ale iba na zaciatku, neskor si zvykol a nakoniec den dopadol dobre.. vzdy som si opakovala, ze to je len dieta, nech to neberiem osobne.. nikdy som sa mu nevnucovala, robila som to tak, ze som sa zacala hrat s jeho sestrou, jeho som si nevsimala, len nutne veci som mu vravela.. on sa po case osmelil a prisiel aj on a uz to bola zabava..
sranda inak je, ze neskor si uz namna tak zvykol /chvilu sme spolu byvali/ ze som ho mohla aj uspat a to som bola jedina zo sirsej rodiny.. teraz ma chlapec 12 rokov, je to taky silnejsi introvert, sirsiu rodinu zvacsa ignoruje, ale mna a mojho muza ma rad, ked je snami, usta sa mu nezastavia :D
synovec bol taky na bratovho bratranca... uz ma 11 takze ho to preslo :D ale ked bol maly tak hned hucal ako ho zbadal a utekal prec a teraz jeho sestra 2 roky ma zas averziu na babkinu sestru... je z toho smutna... ale ja verim ze ju to tiez prejde... otazne kedy... podla mna castejsi kontakt by bol paradoxne lepsi. aby si zvykla na jej pritomnost, byvaju 2 domy od seba... nevidia sa ale kazdy den... tiez by som skusila ignorovat dieta, ono si zvykne na pritomnost a hadam aj pride neskor
Moja dcera je taka na babku, moju maminu. Prisli sme na to, ze chyba bola v babkinych reakciach. Robila na nu to klasicke ze : babi je teraz smutna, place, lebo ju vyhanas. A robila sa ze place, alebo ju brala na ruky a nutila si jej pozornost. Dcere vyhovovalo cele to divadlo okolo toho, bavilo ju sledovat babkine reakcie, ked sme sa zapojili aj my, ze to nesmie, nemoze sa takto spravat, tak to bolo este horsie. teraz to zacala mamina ignorovat, ked dcerka povie, ze nechce babku, babka povie ok, otoci sa a zacne sa rozpravat s niekym inym. A to uz sa malej nepaci a zacina sa vtierat ona. Teraz sa uz dokonca na nu tesi a ona je ta, co si vynucuje pozornost, no zas sa uz babka nemoze rozpravat s nikym inym, ked je tam :D Este niekedy to skusa, ze babi prec a zazenie sa, ale uz minimalne. A mamina moja je uz spokojnejsia, tiez ju to velmi trapilo.
Baby..tak moja mala je takato na manzela..ked bola babatko milovala ho,plakala ked len odisiel z miestnosti..ako mala rok tak akokeby utalo,nechcela mu ist na ruky a tak a teraz bude mat pomaly 3 roky a je to horor,je to uplne nepochopitelne,mava aj svetle chvilky,ale je to otras..cely den ho od seba odhana a vecer ked ide spat chce aby aj on lezal s nami.niekedy si po 5minutach zmysli,ze ho uz nechce.niekedy sa v noci zobudi s vrieskanim,ze ma manzel odist prec z izby a neprestane vrieskat,kym neodide.ak je chora nemoze muza ani vidiet hadam.ked sa buchne alebo nieco tak tiez akokeby manzel za to mohol.je to absurdne,nic sa medzi nimi nikdy nestalo,manzel je na nu dobry,mame normalne manzelstvo.nepisem sem o radu ani nic,len,ze to moze byt aj horsie ako nemat rado babku napr...mame to doma uplne na nic,ziadne rodinne radosti..no dobre,sem tam,ale je to bieda..
mozno mu vadi vonavka alebo citi nieco , neaky zapach ktory iny nie. Mna napriklad napina ked ma niekto vyprane veci v nemenovanej znacke avivaze. Nedokazem sa s nim ani rozpravat
Ešte by som doplnila, že niektoré deti zle reagujú na rodinných príslušníkov, ktorí sa nápadne podobajú na mamu, alebo otca, je ako "pokazená mama", alebo "pokazený tato". Tiež ak nie je tato zrovna Rumcajz a dieťa nie je zvyknuté na fúzy alebo bradu, ak toho sa zvykne báť. Veľa vlasov tiež niekoho znepokojuje. Silná voňavka už rozplakala množstvo detí. Alebo iný pach. Napríklad smaženého oleja, benzínu, vývojky, zlých zubov, ... skrátka smrad. Silný hlas, príliž hlučný prejav, rýchle pohyby, rozšafné gestá nemajú tichšie deti rady. Plus deti jednoducho dotyčnú osobu nemajú radi. nemusia k tomu mať žiaden impulz z vonku. Jednoducho si nesadli ako osoby.
@bielavila poznam to, zazili sme to so starsim synom. Mal doslova panicky strach z jednej pribuznej z muzovej strany. Trvalo to od cca 6 mesiacov do 3.5 roka. Hned ako ju zbadal, bol ako nepricetny. Skusali sme kadeco, nepomohlo nic, preslo to same. Teraz ma 7rokov a toleruje a vychadza s nou v pohode, aj ked sa raz priznal, ze to nie je jeho najoblubenejsia osoba 😀
@bielavila otázka: tebe je každý človek prirodzene sympatický, s každým máš chuť sa objímať, pusinkovať, nechať sa stískať, mojkať atd......? predpokladám že nie....že tiež sa nájdu ľudia ktorým by si sa nemohúca iných slov ako plaču - lebo iné nevieš - ako dieťa - neprilepila s láskou na spotené tričko, nevoňala ich prirodzenú vôňu, či hnusnú voňavku......či jednoducho nebola kľudná keby ťa stískal niekto kto ti je vyslovene hnusný z akéhokoľvek neobjektívneho dôvodu.
to sú banáne príčiny....
ale ako bolo písané vyššie - áno deti cítia a vnímajú citlivejšie aj iné veci.
@namornicka Ďakujem za veľmi dobrý postreh! myslím, že je to chyba, ktorú pri kontakte s deťmi robím aj ja, um teda nenapadlo by mi vtierať sa im nejak agresívne, no ak je dieťa menej kontaktné, treba to rešpektovať.
Inak ja ako dieťa v predškolskom veku som úplne nenávidela také tie sladučké osôbky že samá pusinka a milé rečičky, proste som im to neverila. No čo, aj deti majú inštinkt.
@bielavila
Ja mam dceru v podobnom veku. Tiež moc nemusí ak ju niekto chytá len tak. Musí mať na to aj náladu. Záleží aj od toho ako ju dotyčná osoba zaujme a či má pre ňu čosi zaujímavé.
Moja mama napr. sem tam malú provokuje, už sa stalo ze dostala raz po zadku, ale stále ju má rada a behá za ňou. Na druhej strane otec sa jej len prihovára, nejak ju neobmedzuje ale k nemu nejde. Asi raz sme ju nejak nabláznili aby mu dala božtek. Inak neni šanca, ale mojej mame da aj 10.
Cudzí ludia sa jej nesmú ani dotknúť, donedávna dokonca ani cudzie detičky, teraz už detičky ako tak môžu.
Vo všeobecnosti skor inklinuje k ženám napr z rodiny, chlapov nemusí. Ale ked pride jeden alebo druhý moj známy, tak pri nich je ako odtrhnutý vagón (len sa rehoce, berie ich za ruku, behá okolo).
Ono sa to časom zlepší uvidíš.
@akronop
@magmolatus
@namornicka
@adsumus
@jana_eyre
@mimla
@katarinamarkova
@jeennyv
@nela1916
@saza007
@monika15
@bianca
@andulam
@misscelaneous
@ivec16
@bluka2
@unicornlady
wau baby dakujem vam za vase skvele rady, postrehy a odpovede, kazdy vas prispevok mi nieco dal, vo vseobecnosti som sa dozvedela dve veci to, ze toto obdobie prejde a maly zacne mat starkeho rad a po druhe ,ze mame zvolit metodu ignoracie, teda ze starky si nema maleho vsimat? dobre som to pochopila? este chcem dodat ze ta osoba neni len tak hocikto, ale ako som to uz vyssie naznacila je to maleho stary otec, chlap ktory ma 55 rokov, stara sa o seba, nesmrdi a podobne cize toto by problem nemal byt, tiez to neni ziaden falosny clovek, ale iba stary otec, ktory svojho vnuka neskutocne miluje, bude ho urcite boliet, ze ho musi ignorovat, ale ked toto napravi vztah maleho k nemu budeme to musiet podstupit, tiez nezavidim mamicke ktorej syncek tak reaguje na vlastneho otca, musi to byt ovela bolestivejsie ako je to u nas kedze ide " iba" o starkeho, verim ze este vela zien do tejto diskusie prispeje radou, co moze pomoct nielen mne ale aj inym mamickam, lebo vidim , ze ide o casty ale velmi smutny a chulostivy problem ktory mna osobne velmi zarmucuje, verim vam a drzim sa toho, ze z toho vyrastie a ten vztah bude krasny ako ma byt medzi vnukom a starym otcom a to mi dodava nadej❤️❤️❤️❤️ dakujem vam
@martina2621 svojho starkeho musi mat samozrejme rad, u mna je nepripustne aby odmietal laskaveho cloveka, ktory by mu dal aj svoj zivot keby mohol
ospravedlnujem sa za preklepy a chyby, uvitam ma byt samozrejme s makkym i, prepacte...