Ubíja ma byť na materskej

Nie si zla matka. Mas dieta, ktore vyzaduje pozornost pravdepodobne. A este nevie vela zrucnoati, tak potrebuje venovanie sa. Neboj, ked zacne plazit, stvornozkovat, chodit tak si najde sam nejaku zabavku.
Ja pri takom malom som varila po beceroch ked spal, alebo rano pri nom ale to bol.otras. A teraz ako sedi, chodi tak mu otvorim suflik/skrinku a dam.akoze varit a on je spokojny pri mne.

Je to úplne normálne, každá matka si tým prešla 6m bábätko potrebuje ešte mamku. Neboj sa zachviľu vyrastie ani sa nenazdas.

urcite nie si sama. ja mam tiez take stavy a to ma mala necele dva mesiace. lubim ju, dala by som jej prve posledne, ale bola som zvyknuta na iny zivot a nie doma byt. chyba mi kontakt s ludmi, aktivity, celodnove vychadzky so psami, vycvik. ale ono to prejde, bude vacsia a ja sa ku vsetkemu vratim. teraz som cela jej.

Čím bude babo staršie, tým to bude lepsie. Aj u nás to tak bolo, nemohla som ist ani na zachod, aby dieťa neplakalo. Toto je tá odvrátená stránka materstva, o ktorej sa nehovori, ale prechadza si tým veľa žien.

@sirka9 ja mam take vselijake stavy od porodu, cakala som,ze to prejde ale este nepreslo...snazim sa mysliet na to,ze ked bude vacsi vsetko bude lahsie ale potom mam tie vycitky,ze si neuzivam tento vek a unika mi to

Pomáha ti niekto s malým? Ono bolo by fajn si občas nájsť tak povediac čas pre seba na také to odreagovanie sa. Nemáš kamošku s podobne starým dieťatkom, že by ste trávili čas s deťmi spolu?

Užívaj si to, strašne rýchlo to prejde, hovorím ako matka už 12 a 14 ročných detí, pred chvíľou boli malí, bolo to náročné, teraz brblu na všetko 🙂

@marcellka32 presne toto si uvedomujem,ze to babatko rychlo vyrastie a pribudnu aj ine starosti

Tak si to vychutnaj, keď sú deti malé, je to náročné fyzicky a keď sú v puberte tak psychicky ;)

Ja napríklad nemám rada tie rady, že veď počkaj, tak rýchlo vyrastú a bla bla.... Rastú normálne - to po prvé a po druhé dovtedy máš byť stále nešťastná a trpieť kým vyrastú? To tiež nie ...
Porozmýšľaj čo by ťa urobilo šťastnou už teraz, keď má malý polroka. Čo by ti dvihlo náladu? A rob to postupne. Napríklad:
- môžeš si čítať dobrú knihu kým malý spi alebo je s ním manžel
- dobrý film, seriál
- keď príde muž z práce, choď na dlhú prechádzku s kamoškou pokecať a prevetrať sa. Postazujete sa jedná druhej, aj sa nasmejete
- choď sa prejsť sama keď je malý s mužom a popritom zavolaj niekomu, aby ste pokecali
- zapni si doma svoju obľúbenú hudbu, aj keď je malý hore, a vytancuj sa z toho keď rada tancuješ napríklad :D ja neviem alebo radšej spievas?
- choď plávať, behať, do fitka alebo na korčule kým je malý s mužom ...
- zapis sa na niečo čo máš rada, aby si tam šla tak dvakrát za týždeň. Budeš sa mať na čo tešiť
Len proste porozmýšľaj čo by ťa vytrhlo z toho stereotypu a urobilo by ti radosť. Ja som si niekedy chodila aj len tak posedieť do knižnice a čítať si časopisy
A netráp sa, že sa dosť netešia z dieťaťa... Ono to pride

Ja som mala tie isté pocity až skoro doteraz. Mala ma 11 mesiacov. A uz je to oovela lepšie. Neznasala som to venovanie sa ked mala okolo pol roka. Nieco chcela ale vlastne ešte nič nevedela. Celý deň som presedela na podložke. Teraz už je rozumná a vie sa aj sama zahrať. Chvíľku skladáme kocky, potom si sama od4nozkuje inde potom chodí okolo nábytku. Cize uz je samostatnejsia. Všetci ma strasili ze no len počkaj kým bude stvornozkovat a chodiť, to len bude roboty s nou. A vôbec. Pre mňa to je stále lepšie a lepšie. A hlavne uz aj veľa rozumie.

Počkaj kým bude mať babo rok, daj ho do jasliciek a ty sa vráť do práce

@timi247 aj nad tym som uvazovala, ale rocne babo mi pride malicke, aby som ho od seba dala prec...ale na druhej strane, ak mam ja trpiet..

no nie pre každú je materstvo zmyslom života - a je to úplne v poriadku. Materská ti podľa mojich výpočtov už skončila, takže si na RD a dobrá správa pre teba je, že to je len možnosť a nie povinnosť. Takže kľudne sa vráť do práce skôr ako po troch rokoch, môžeš len na kratší úväzok (ak to tvoja firma dovoľuje), prípadne si porob nejaké kurzy, doplň vzdelanie, začni sa niečomu venovať. Nie je povinnosť sedieť doma a pozerať na dieťa nonstop, treba zapriahnuť aj pána otca a ak je ochota, tak kľudne poprosiť starých rodičov, aby ti ho sem-tam postrážili a ty sa venuj tomu čo ťa baví. Tých pár hodín za týždeň všetkým len prospeje, aj tebe, aj dieťaťu, aj ostatným. Si matka, ale dieťa potrebuje aj iných ľudí k životu.

Myslíš si, že keď dáš ročné dieťa do našiel, bude to lepšie? Veď už teraz máš výčitky, že nie si dobrá matka, tak si predstav situáciu ako dávaš učiteľke v jaslickach ročne revajúce dieťa a ty ideš do práce. Myslíš, že budeš spokojnejšia? To ešte len výčitky pribudnú.....
To už si fakt radšej dopln nejaký kurz alebo niečo, aby si popri materskej trochu aj pracovala alebo si zvyšovala kvalifikaciu

@elviku11 ved toho sa bojim,ze tie vycitky by prisli a bolo by to este horsie. Vydrzim s malym urcite, dufam,ze sa to vekom zlepsi,ze sa bude vediet zahrat aj sam a ked bude sediet,tak aj v kociku viac popozera a nebude to len o spani

Nemáš poporodnu depresiu? Keď vravíš že tie pocity máš od pôrodu. Možno sa skús poradiť so psychiatrom. Niekedy ľudia trpia úplne zbytočne, a pritom sa dá problém vyriešiť veľmi rýchlo

Tento vek je velmi narocny. "Uzivat si ho" sa podla mna uplne neda... prave mam pocit, ze nase mamy a babky na vek 0-3 zabudli a tie spomienky sa zliali do jednej velkej hmly 🤪 napriek tomu ta chcem povzbudit, vaz si to, ze maly je zdravy, ze chce byt s tebou...

@lucia147852 hneď mi to napadlo 🤔 neboj sa obrátiť na odborníka, tu na mk si precitaj diskusie o poporodnej depresii a keď sa v tom nájdeš neboj sa vyhladat pomoc 🤗 budeme ti držať palce

Ani ja som si dcerku vôbec na začiatku neuzivala. Vyckaj kým bude chodkat alebo aspon 4nozkovat a bude to oveľa veselsie 🙂

Tiež mám 6m synčeka a tiež mám občas take pocity že jednoducho som trištvrte dňa pri ňom priklincovaná a musím ho zabávať lebo sa nevie ešte sám zahrať.. a iba zbožne čakám na to kým príde manžel z práce, aby som na nejakú hodku-dve vypla 😀 cize, myslím že je to normálne.. fakt asi treba len vydržať kým trošku povyrastú, budú mobilnejší a samostatnejší.. ak by si stále mala také pocity, tak sa o tom porozpravaj aspoň so psychológom, možno získaš iný náhľad na vec, prípadne ťa navedie na cestu, ktorá by ti viac vyhovovala 🙂