ahojte, mám 15 rokov a som prváčka na strednej. kde začať... mám velmi zlú minulosť. v roku 2015 sa mi rozviedli rodičia. v tom čase kedy sa rozvádzali som mala 9, neriešila som to nijako hlboko. ale ako čas plynie, prišla som na to, že mi chýba komplétna rodina. už 3. rok sme súdnym rozhodnutím so sestrou v striedavej starostlivosti (týždeň-týždeň). moja mama mala problémy s alkoholom, od roku 2010 do roku 2018. nebolo to tak extrémne, že bola na prednej hore, aj keď ju tam starí rodičia, teda jej rodičia, chceli dať, no nedala sa. v roku 2018 sme sa s mamou nasťahovali k jej rodičom, bolo to vážne ťažké. spali sme v jednej izbe so starými rodičmi. bola som velmi vďačná babke aj dedkovi, ale ako 15 ročná mi to bolo nepríjemné, no nechcela som prestať chodiť k mame len kvôli tomu, aby som to mame nezhoršovala, dosť na tom bola psychicky zle. napriek maminej minulosti som jej VŽDY odpustila. vždy po každej hádke (ktorá bola samozrejme kvôli alkoholu) ma začala citovo vydierať, prisahať mi na svoj život, že sa alkoholu už v živote nedotkne a ja hlúpa som jej to raz za razom uverila, nikdy sa tak nestalo. až kým sme sa teda nenasťahovali k starým rodičom, ktorí ju mali vždy pod dozorom. v roku 2019 sa ukludnila a toto leto v auguste sme sa nasťahovali do bytu s jej novým priatelom s ktorým sa spoznali presne pred rokom. jej priatela mám rada, pretože ju odhovára od týchto vecí, ako napr. cigarety, alkohol. on to nemá rád. moja mama sa už teraz vie kontrolovať čo sa týka týchto vecí a je myslím, že velmi spokojná. prejdime k môjmu otcovi. môj otec je najlepší otec na svete. nikdy ma nesklamal, vždy mi dá hocičo na čo si len pomyslím, za čo som mu velmi velmi vďačná. aj keď je niekedy dá sa povedať egoistický? alebo toxický? neviem ako to nazvať, niekedy sú tam nejaké nezhody ale inak ho velmi lúbim. tak ako aj svoju mamu. nikdy som ich neporovnávala, pre mňa sú výnimoční obaja. ale nikto nikdy neberie ohlad na mňa, po tomto všetkom, po celej minulosti sa cítim ako také nič, ktoré nikoho nezaujíma, ktoré silno trpí. 4 roky som v depresii, aj keď si možno poviete, "máš všetko čo len chceš niektorí nemajú ani to", ja viem, no materiálne veci nie sú všetko. ja chcem pochopenie, úprimnosť a pokoj od všetkých stresujúcich vecí. mňa najviac mrzí, že už 4. rok nie som schopná umyť si ani zuby. áno viem, je to nechutné, ale čo pomôže človeku v depresiách. niekedy nie som schopná prejsť 3 metre do kúpelne na potrebu. idem až kým mi nezačnú krče v celom tele. celé dni ležím, nie som schopná ničoho a ešte k tomu škola ma velmi stresuje, chcem prestúpiť na externú výučbu pretože mi moje mentálne zdravie škola len zhoršuje. napriek tomu, že moji rodičia vidia môj stav, ignorujú to. nazývajú ma lenivou, neschopnou, dostanem zlú známku v škole, sú na mňa zlí a začnú mi hovoriť ako sa moja mladšia sestra dobre učí. nie raz som bola u psychologičky a nie u jednej, ani jedna mi doteraz nepomohla. dokonca ani psychiatrička. ani lieky. mám pocit, že mne už nie je pomoci. jediné čo chcem v prvom rade dokázať, je prejsť na externú výučbu v škole. škola je velká súčasť života a velmi ovplyvňuje život študenta. mám pocit, že trpím poruchou osobnosti. raz plačem, o 5 minút sa smejem a zasa sa eozplačem. jednoducho tomu nechápem. mám velký problém vybrať si jednu vec. som velmi vyberavá a preto ma ludia považujú za namyslenú. bohužial, každý mesiac vyzerám inak. nikdy nie som so sebou spokojná. mám maniodepresiu. poruchy spánku, dokonca aj toto píšem o skoro 4 ráno... a takto som už 5. deň za sebou. spím max. 6 hodín cez noc a stále mám plno energie. trpím a nikto mi nevie pomôcť. každopádne chcem sa velmi ospravedlniť za to, aké to je dlhé, chcela som sa aspoň tuto vykecať, nemám s kým sa o tom rozprávať, keď nemám už ani tých kamarátov. prosím o nejaké múdre vyjadrenia sa, názory, poprípade rady čo robiť ak ste sa ocitli v podobnej situácii a hlavne poprosím minimum nadávok a zlých slov, velmi zle to znášam a myslím, že som si v minulosti prešla viacerými zlými situáciami. ďakujem, ak ste si to prečítali až do konca. 🙏
Pozri môže to byt čokoľvek, alebo to nemusí byt nič. Si vo veku ked viac vnímaš chyby svojich rodičov a zisťuješ, ze aj oni sú ľudia a ze asi ten život až tak ľahko nezvládajú, možno trpiš rozvodom a hľadáš pevnú pôdu pod nohami, ale to je v puberte celkom normálne. Myslím si, že my asi nedokážeme rozlíšiť ci trpis nejakou poruchou alebo nie (lebo ten opis psychiky som v puberte mala podobny). Ale ja by som ti poradila, ze vyskúšaj beh alebo rýchlu chôdzu alebo inú fyzickú aktivitu, tieto veci mi vždy keď bolo zle pomáhali sa stabilizovať a neuvažovať nad ničím (aj ked v tom zlom obdobi by som najradšej ležala v posteli). Fyzická aktivita ti pomôže oddýchnuť psychicky.
Ak ti pri tych diagnozach nepomahaju odbornici, ku ktorym chodis, tak treba hladat dalej. Niekedy len treba natrafit na spravneho lekara a dostat spravnu liecbu, co nie vzdy ide hladko a rychlo. V prvom rade ma ale napada, ze asi si naozaj nenapisala vsetko, lebo fakt nevidim tvoju situaciu tak zle a hodnu tolkej sebalutosti, ktora z toho vyzaruje (nemyslim to v zlom ani ako urazku). Mnoho rodin je rozvedenych a nie kazde dieta ci teenager ma vlastnu izbu. Ja som nikdy nemala a som tu (som aj z rozvedenej rodiny, s otcom som po rozvode bola v kontakte iba chvilu a kratko, nemal zaujem). Pises, ze tvoja mama sa drzi, co sa tyka alkoholu, ze otec je dobry otec a lubis ich oboch... Neviem vlastne aky problem tam je v skole, ze ju nechces denne navstevovat, ale ak ti v tom brani patologicky psychicky stav, tak sa vratim opat k tomu, ze je nutne nevzdavat to a hladat odbornika, ktory ti pomoze (nie je to beznadejne, aj pri inych ochoreniach clovek niekedy vystrieda viacerych lekarov, kym mu niekto naozaj pomoze). Mnohe problemy, ktore popisujes, mi vsak pripadaju primerane veku, najma ta utlocitnost, ze nikoho nezaujimas, nie si so sebou spokojna, raz places a raz sa smejes, atd... Ja si este pamatam, aka som bola v tvojom veku, na nic som sa neliecila, ale viem sa s mnohymi tvojimi stavmi a slovami stotoznit, dokonca som to hrotila sebaublizovanim, navstevovanie skoly bolo pre mna vyslovene traumatizujuce a ponocovanie uplne bezne. Inak si nemyslim, ze spat 6 hodin je nejak extremne malo, kazdy clovek je iny a niekomu to moze stacit na to, aby mal dostatok energie, toho sa neobavaj. Hlavne klud, vsetko sa da riesit, najma neprestavaj hladat odbornika, ak ti zatial iba diagnostikovali ochorenie a liecba nezabrala. Niektore veci chcu cas a prehryzt sa zlym obdobim. Mozno by pomohlo aj upriamit sa na to, co si mozes sama vybudovat. Nebudes navzdy odkazana na rodicov a v zivote sa mozes zariadit podla svojich predstav. Aj ked to teraz tak nevidis, vsetko sa moze zmenit a nie nutne k horsiemu predsa 🙂. To, ze si si presla tazkymi situaciami, ta urcite poznaci ale zaroven formuje. Si vsak viac, nez len tvoje zle zazitky a vsetko je este otvorene.
Trochu si protirecis ze mas vela energie si hore do 4no 4r nemas energiu umyt si zuby. Skor mas insomniu. Nevies zaspat Lebo Ta vselico zožiera. Mala som otca alkoholika ktoreho som najprv velmi lubila a potom naopak. Robil nam zo zivota peklo. No co Ta nezabije to Ta posilny len sa nesmies utapat v sebalutosti. Podla mna Ta niči Ta striedava .. ze nemas stabilitu jeden tyzden si tam a druhy zas tam. A ty mas chut sa poskladat ako par vetchych kosticiek na jednom mieste. K tomu vsetkemu tebou lomcuje puberta. To su hormony +emocie + objavujes vsetko negativne co existuje. Podla mna to externe by ti bolo viac na škodu. Ked bude zas otvorena urobi ti dobre mat ten režim tu istotu a socialne interakcie s rovestnikmi. Doma sa budes citit len viac neviditelna. Psychiku a emocie si mozeme ovladat kontrolovat nemusime ich nechat nech ovladaju nas. Negativne myslienky sa daju zahnat a sustredit sa na pozitivne . I choose to be happy. Minulost nezmeniš. No mozes ju prijat taku aka je prestat sa v nej hrabat odpustit a ulavy sa ti. Odpusti mame ze je slaboch ze je zavislak a otcovi ze snou uz nedokazal žit, Boli casi ked sa velmi lubili a vtedy priviedli na svet teba a sestru. Neplanovali si vztah tak pokazit . Stalo sa . Nemas kompletnu rodinu ale to nevadi. Mas dvoch rodicov co sa snazia najlepsie ako vedia zit dalej aj bez seba. Co Ta miluju. Dospievas a zistujes ze si tu sama. Sama za seba musis zit. Ze uz nie si dietatko za ktore veci urobi mama ci tatko. Ale vsetko zvladnes dorastu ti kridla a budes letiet. Raz budes mat svoje vlastne hniezdo vybudujes si svoje vlastne istoty. Svoju rodinu a casom pochopis viac. Vydrz a bude dobre. Snaz sa fungovat normalne.
Si mlada pracuj na sebe máš niečo po čom my starší iba bazime. Čas je tvoj benefit nezahod ho a neutapaj sa v sebaľútosti nikam to nevedie. Držím palce.
Pokračuj v liečbe s odborníkmi, píšeš konkrétne diagnózy -to máš stanovené doktorom alebo si si sama stanovila? Ak máš diagnózu vieš s tým pracovať najskôr pod dohľadom odborníka a potom už aj sama. Externá forma nič nevyrieši pretože budeš mat toho oveľa viac a pokial si nastavená že sa ti nič nechce tak nespravis ani tu školu pretože sa nedokážeš donútiť. Skús napísať sem https://ipcko.sk/ možno na začiatok ta budú vedieť nasmerovať, chápem že potrebuješ byt prijatá vlastnými rodičmi, žiaľ aj oni na to musia dozrieť a prísť na to ako sa cítia ich deti a nájsť si k Vám cestu, možno to bude o 5,10okov možno nikdy ale ty nezahadzuj svoj život
Ja si myslim, ze by ti velmi pomohlo upriamit svoju pozornost na nieco ine ako na rodinne problemy.Svoju rodinu a minulost uz nezmenis. Zacni sa viac venovat skole alebo cudzim jazykom.Musis mat s niecim zamestnanu hlavu. A hlavne sa premoct, nezaoberat sa s problemami nepremyslat nad nimi. Ty mas zivot pred sebou a nepokaz si to.
No prepac mi za moj nazor ale mas 15 rokov a nie si schopna umyt si zuby a ust sa vycikat... No tak si ich neumyvaj a pocikaj sa na toto nepomoze psycholog ale tvoja vola... Aky frajer by ta chcel strbavu a smradlavu?
Byvate u rodicov tvojej mamy? A kolki sme tak byvali aj ja aj vela inych... V izbe s mamou sestrou a jej novym manzelom a po druhom rozvode zase... Kolki ani nemaju kam ist a musia sledovat opias jedneho z rodicov a to si tvoja mama dokazala najst priatela co ju podporuje v novom zivote...
Psychologovia ti nepomohli ani u starych rodicov bez sukromia ani u noveho priatela kde hadam nezihete v jednej izbe...
Neviem ako sa chces ucit sama a externe ked ti robi problem vytlacit zubnu pastu na kefku alevo si utret zadok... Tymto tempom skoncis akzrat na psychiatrii alebo na i validnom dochodku ako 18rocna s pokusom o dokoncenie 10r povinnej skolskej dochadzky
Zivot mas len jeden a bude taky ako si ho zariadis ak ta rodicia brali k odbornikom a ty sa stale krcujes v izbe tak aj nbe vychadza lenivost... Alebo skor apatia k zivotu ako takemu
skusala si realizovat sa v niecom kreativnom? napriek depresiam a mozno prave vdaka nim (vravi sa, ze depresia je umelcove najvacsie pozehnanie), by si mozno mohla skusit nejaku kreativnu aktivitu, v ktorej by si sa nasla a mozno by si v nej bola dobra. odporucil by som ti sport, alebo aspon nejaky pohyb, ale ak sa kvoli tazkej depresii nevies prehovorit ani na zakladnu potrebu, tazko sa prehovoris na prechadzku v prirode. No ak by to bolo nieco, co mas po ruke, mozno by si vedela najst nejaky sposob "filtracie" tych negativnych pocitov - alebo aspon ich presmerovanie...
aj ked je to slaba utecha - depresia je (bohuzial) bezna vec, o to viac v tvojom pripade, ked mas 15 a uz tolko zaziteho.
ked budes mat svetlejsiu chvilku, skus si stanovit nejake ciele. nehlad na to, co kto od teba ocakava, povedz si, co by si ty raz chcela dosiahnut. nemyslim teraz - mat rodinu, alebo milujuceho manzela, to bude raz sucastou tvojho zivota, ked sa dusevne pohnes dalej. a potom krok za krokom, skus ist za tymi cielmi - opat - v tych svetlejsich chvilkach...
no a co sa tyka patologickeho stavu. mas pocit, ze je ta situacia bezdovodna? alebo ti stavy uzkosti a depresie sposobuje nieco konkretne? ak je pricina 'choroba', tak budes musiet hladat dalej odbornika, ktory ti mozno raz dokaze pomoct. tak isto mozes skusit nejake alternativy - ale za tu vetu by ma kazdy odbornik poslal do pekla. Na druhej strane vravis, ze ti zatial ziadny odbornik pomoct nedokazal.
*ak je pricina ta prva moznost, ze vies, co ti tie stavy sposobuje, tak by situacia mohla byt relativne jednoduchsia (ze by si tie faktory eliminovala), no vzhladom na vek je to v tvojej situacii otazne.
***ale je SUPER ze si sem napisala, zdielane dobre pocity sa znasobuju a zdielane negativne sa delia, takze podelit sa znamena mensie utrpenie, bolo by dobre, aby si mala niekoho, komu sa budes moct zdoverovat, ale ako alternativa pomoze aj takyto sposob (alebo klasicky dennik; mozno nejaka kniha(?) - opat som pri tej kreativite..)
drz sa a kedykolvek napis, never ziadnemu dospelemu, ktory povie, ze vo svojom veku este nic nevies, nic si nezazila a nemas mat preco negativne pocity, lebo si este mala. Niektori ludia mentalne predbehnu svoju dobu a potom tym (docasne - v casoch puberty) trpia - niektori nedospeju ani v 50tke...
ja som mal 5 ked som mal prve stavy uzkosti z toho, ze moji rodicia raz zomru a 7 ked som zacal sledovat poiticke dianie :DDD (nerd alert)
ak mas zaujem to s niekym prebrat napis mi prosim správu. budem rada
Je mi jasne, ze si sem prisla hladat spojencov, ale mne sa zda, ze rodicia maju pravdu, si len leniva.
Z rozvedenej rodiny sme dnes kazdy druhy, diagnozu nemas mama je tiez uz v pohode, otec dokonca najlepsi na svete. Spamataj sa dievca a pohni ritou.
@nelca84 tak ty si asi nemala mamu alkoholičku keď jej toto dokážeš tak bezcitne napísať....
@natyreggae A co ju mam podporovat v jej sebalutosti? To jej pomoze? Dokedy sa bude vyhovarat na mamu? Do 30-ky? Ludia, co ju najlepsie poznaju (rodicia) jej povedali, ze je len leniva. Mama je od 2019 v pohode (podla toho co pise), ma noveho partnera, ktory je jej oporou. Najvyssi cas sa spamatat a prestat sa vyhovarat na mamu.
Vy sa poniektore spamatajte, nie kazdy je usmievave slnircko ked mu matka pije, a zazit depresiu vam urcite nezelam lebo pri takej diagnoze ludia naozaj nenachadzaju silu si umyt ani zuby, a vy tu niekoho cudzieho nazvete lenivym? Tak aby vam raz tak vase deti neskoncili, lebo ci si to priznate alebo nie aj mladí a práve casto mladí ludia maju depresie, a nazvat niekoho s depresiou lenivym je najvacsii nezmysel, zamyslite sa nad sebou, nastudujte si nieco o depresii a netrepte bludy, a uz vobec nie ze niekto sa ma horsie, kazdy ma oravo sa citit zle, ci ja mam teraz hovorit necit sa stastna a dobre lebo niekto sa ma lepsie?
@matqa411211 ibaze ona nema ziadnu diagnozu, bola u psychologov aj u psychiatrov. A ze je leniva jej povedali vlastni rodicia. A mozno tym, ze ju budete podporovat v tom, ako je na tom zle, bude naozaj v depresii. Jaj zabudla som, ze tu treba autorovi prispevku len pritakavat.
@nelca84 a rodicia su odbornici? Rodicia casto zlahcuju situaciu, oni vidia iba to ze nirco enapravi, ale to ze kvoli nim nema silu ani vstat pripisuju lenivosti, lutujem tvoje deti, ktore budes namiesto podporovania a zistovania priciny toho co im je nazyvaf lenivymi, a k tym psychologickam... Tiez som bola u jednej, dala mi nejaky testik a dalej ma neriesila, a mala som diagnozu stanovenu normalne psychiatrickou takze co ak natrafila na rovnake? Nikdy nevies, ale jasne, ludia s deprrsiou su iba lenivi
@matqa411211 a ak jej lirky od psychiatra nepomohli, to znamena ze ju ten psychiater musel vysetrit a stanovit diagnozu, len tak je tabletky na ziadanie nevystavi
@matqa411211 vsetci sa pomylili? To ti pride viac pravdepodobne? Naozaj?
@nelca84 kto vsetci? Pise ze psychologicka jej nepomohla, nie ze vyvratila jej diagnozu, pocity, rodicov neberem do uvahy, ti si urcite nepripustia ze by ich dieta mohlo mat nejake problemy v 15 stich
@matqa411211 pise ze niekolkokrat bola u psychologicky, a nie u jednej! Taktiez u psychiatricky. Nemyslim, ze by sa vsetci mylili a ona je lietadlo. Pozri, ja som napisala svoj nazor, ktori som nadobudla po precitani prispevku. Nie je povinne, aby sa zhodoval s tvojim. Navyse, ty si asi citala len kazdu druhu vetu.
@nelca84 a ako si vyjdrila ten nazor? Zamysli sa nad sebou, (pohni ritou, si leniva?) ale ok, kazdopadne, zelam ti aby si sa nikdy s depresiou a ludmi ktori by ti ju popierali nestretla 🙂
@matqa411211 nabuduce sa ta teda najskor opytam. A ano, najvyssi cas pohnut ritou. Mlada potrebuje nakopnut, vratit sa do reality a nie lutost.
Co by som robila na tvojom mieste hmmm...vybrala si strednu skolu tak aby to bolo dalej a najlepsie na podnajom od pondelka do nedele ...toto by bolo asi najlepsie riesenie rodicia aby riesili daku stovku mesacne za najom plus daku stovku za vydaje ....je to lepsie ako znasat to domace tornado chaosu takto by ta to odpojilo a dalo by ti to viac volnosti a zodpovednosti plus by si riesila veci okolo teba viac ako toxicku rodinu
@nelca84 nikto nevravi, ze ju mas lutovat. co je konstruktivne na tom, ked 'skonstatujes', ze je leniva? hovno o jej stave vies, to iste plati o jej osobe a jej zivote. a to sa principialne vyhybam invektivam, ale nic ine sa v tvojom pripade povedat nehodi. nechapem, kto/co ti dava pravo ju tak urazat? to, ze tu komunikujeme virtualne a anonymne? keby si mala aspon trochu citu pre to 'konstruktivne', na ktore sa odvolavas, tak by si vedela, ze urazat a utocit na osobu, ktora ma psychicke problemy je max. kontraproduktivne, az nebezpecne. nehovoriac o tom, ze uz v statuse poprosila "minimum nadavok a zlych slov" - asi vie preco, vie, ako jej to ublizuje.
Ty si myslis, ze jej oznacenim 'leniva' mozes nejako pomoct? Teraz sa pre zmenu pytam bez akejkolvek davky sarkazmu, skutocne si myslis, ze by jej to mohlo pomoct?
Pomozem ti a odpoviem ti za teba - ak si to myslis, tak si obmedzenejsia ako sa spociatku zdalo a radsej bud ticho, lebo mozes sposobit viac zla ako ... vlastne ani neviem, ci si vobec tvojim komentom mohla mysliet nejake "dobro" - ved urazky v principe nemozu byt dobre...
V prvom rade si musíš povedať, že v tom niesi sama, viem o com hovorím pred 14r som mala pri výške 168cm 47kg....a ma to následky do konca života aj keď sa dnes všetci tvária že to až také zlé nebolo. Musela som dospieť do štádia, kedy to nik za mňa s som ou nevyrieši, liekmi ms dopoval, hormónmi len aby som pribrala..... Ty máš možnosť ráno vstať a učiť sa. Povedať si dosť. Naozaj to skus. Tváriť sa ze to nebolo. 0ravidelne jest, piť vodu čistú a nájsť si ventil, nejakú voľnočasové aktivitu pri ktorej vypnes. Niečo zákonné, začni jeden predmet. Potom ďalší. Skus. Po čase budeš počúvať akosi všetci naokolo budú pripisovať zásluhy.... Ale ty budeš vedieť svoje. Nik iný to nepochopí iba ten, kto to zažil. Napíš alebo zavolaj na ipecko sú na fb, keď ja som mala problémy ešte neexistovali. Hlavne si daj nejaký neutrálny image, teraz nepotrebuješ na seba upriamovat pozornosť. Daj sa do pohody, ja som začala nosiť legíny a mikinY i široké tričká do ktorých som priberala liekmi a nikdy nebudem mat stabilnú váhu,.... Ale u teba to môže byť iné. Dokážeš veľa iným a hlavne sama sebe. Keď si dáš do poriadku zdravie a prospech v škole budeme hádam mat očkovania covid za sebou a ty potom môžeš hoci vycestovať na výlet a spoznať svet. Začni si dávať každý deň 1 vec na ktorú sa budeš tešiť ja som to mala v skryptach päto psychológie a mne to pomohlo keď som mala skoro 20. Skus l. Hocijaka prkotina. Naozaj. A všetkých učiteľov si predstav ze nech je akýkoľvek trápi sa na WC ako akýkoľvek bežný smrteľník. To mi poradil kamoš staršieho brata. Podnes tak robím keď sa niekto povyšuje 🙂