Je podľa vás normálne ,že ziarlim na frajerovu kamarátku aj keď sa reálne stretnú len fakt raz za čas ? Neviem prečo to tak mám ale strašne mi to vadí ale nechávam si to pre seba,lebo aj ja mám kamarátov a sem-tam idem ale neviem prečo ale keď on ide vnútorné strašne som nahnevaná mali ste niečo podobné ?
podľa mňa je to prejav že ho máš ozaj fest rada😉
je rozdiel v tom či je to normal kamarátka, alebo kamarátka s veľkými ##########.
Pani vyššie ti napísala veci s ktorými suhlasim
Klasická žiarlivosť. To je celé. Ja používam princíp “soľ nad zlato” ak ide frajerka s kamarátom, nech ide. Ajtak zistí že so mnou je jej najlepšie a vráti sa, dá mi pusu pred ním atď. Tým dáva najavo že ja som vyhral. Ak sa nevráti tak čo mi žiarlenie pomôže? To už je prehraná vec.
Spolocny menovatel pre taketo pocity je: nizka sebadovera.
Zamysli sa, co presne ti vadi a hladaj preco ti to vadi.
Ak o nom pochybujes, tak preco pochybujes.
Nikdy nehadz vinu na dotycnu. Tvoj priatel ma predsa rozum a je svojpravny. Nieco ako "zviedla ho" neexistuje. On nie je obet. Existuje iba "ona ponukla a on presne po tom tuzil/presne to chcel". Keby nechcel, moze sa ona servirovat v sietke, na podnose a s karafiatom za uchom a nim to nepohne.
Takze si preber, preco mu nedoverujes a preco mas stres a strach (= ziarlis), ked sa ide on s niekym stretnut. Kvoli comu potrebujes nad tymto mat kontrolu/prehlad, aby si mala istotu, ze je to tam ok.