Výchova pubertiaka

Tuto je pekne video: https://psychologie.cz/proc-dospivani-boli/ Je to rozhovor s Peter Pothe, on je detsky psycholog a toto je rozhovor o puberte - mozne aj ako ju ako rodic prezit 🙂

Úplne ako u nás doma 😂 Pevné nervy nám želám..

Sme na Tom podobne..za chvíľu 12 ročný syn má teda všetko pekne na háku...učiť ho nebaví...do školy chodiť ho nebaví ..mobil to by bol aj nonstop...myšlienka, že rok strednej školy potom stačí tak je top...lebo veď povinná školská dochádzka je 10 rokov...chodí na akordeón, učiteľ ho chváli, že mu to ide, ale problém je že cvičiť nebude ani za milión....najhoršie je, že od ex má podporu asi takú, že on mal aj horšie známky..a keď pokričím, tak hneď volajú ex a sťažujú sa...

Treba stanoviť jasné hranice, ale v dôležitých veciach a nie stále ho komandovať. Teda dať mu na výber, bud riadne škola na jednotky, aby vyštudoval alebo sa riadne bude venovať športu a môže mať aj trojky. Skús poukázať na to, že na športe má kamarátov, tréner vidí v ňom potenciál, koľko má stade zážitkov, skúseností, ak to skončí, príde o to. Občas je to drina, ale určite má aj pekné spomienky. Ale také kraviny ako že zje nutelu celú by som pri 13ročnom neriešila, to nie je ročné decko, on má vlastný rozum, puberťáci sú ako kyselina, oni majú proste také záchvaty prejedania, jemu bude zle, nie tebe. Rovnako tie rôzne nevhodné filmy a také, to k tomu veku patrí, každý chlapec to skúšal pozerať. Ako sa hovorí, zakázané ovocie najviac chutí, kašli na to, príde mu to wau možno, lebo je to nové, ale prestane ho to baviť a vykašle sa na to.

mam velmi podobnu situaciu a chyta ma z toho depresia 🙃 stale rozmyslam, co z tych chalanov bude … totalny nezaujem, alebo aspon trosku nejakej zodpovednosti

Vobec sa mu necudujem. Doteraz len plnil prikazy. A stale plni, minimalne v tej skole. On vnima, ze nema absolutne ziadnu kontrolu nad svojim zivotom, vsetko ma nalinkovane a tvoje ocakavania ho drzia v tych linajkach bez moznosti cokolvek ovplyvnit. Davat "trochu slobody" nikam nevedie. Bud sa moze sam rozhodovat alebo nemoze. Ty sa bojis mu tu zodpovednost prenechat. Nema doveru z tvojej strany. A to vedie presne k tej rebelii, ktoru teraz predvadza. Sadni si s nim, pomenujte to. Zamysli sa, co dokazes ty sama pustit. Na rovinu mu povedz co pustit nevies a budes na tom trvat. Pracuj na sebe, uc sa doverovat a pustat. Uc sa prenechavat zodpovednost. Bud uprimna k synovi. komunikuj mu coho sa bojis. Preco lipnes na niektorych veciach. A necakaj zazraky na pockanie, dovera sa buduje pomaly.

Nič výnimočné 😅. To sa stáva. Ak má niekto návod, ako sa to dá zvládnuť bez ujmy, sem s ním 🤣🤣.
Bez srandy, pri tej nalozi hormónov sa nečudujem. Každú chvíľku iné pocity, telo sa mení, hlas sa mení, každý to zvláda inak. Moji dokázali doslova zožrať 6 kíl sladkostí za týždeň. Jeden síce maká ako drak čo sa športu týka, ale druhý tiež vymýšľa s tréningom, resp tréningy má rád, ale na zápasy nechodí.

@akvi to je super odpoveď 🙂

@stvura Nezávidím 3 pubertiakov, moje staršie deti (teraz 21 a 18) tým prešli ani neviem ako. Dcéra s občasným odvravanim, syn sa viac uzavrel do seba. Teraz ale 11-rocny začína pubertu a je to podobné ako tvoj najmladší - lenivosť nadovšetko. Sama neviem, ako ho motivovať. Akoby všetky deti stratili v sebe zvedavosť a detskost a už ich vie zabaviť len nejaký Youtuber a nikto iný.

@vikinka007 presne si to vystihla

Syn mal tiez takuto krizu, s otcom sa dohodol, ze ak na konci roka bude mat same jednotky, tak so sportom konci. Na konci mal jednu svoju (89,7 tusim % a ucitelka mu nedala jednotku, ani ked prosil o preskusanie). Som s nim potom hodila rec a vravim, ze pre mna to su ako same jednotky, nech sa netrapi. A on, ze uz prestat so sportom nechce. Vtedy mal tusim 14. Teraz ma coskoro 17 a stale sportuje, za co som vdacna. Niekefy treba to rozhodnutie iba oddialit.. btw on nikdy nebol v tom sporte vynikajuci, v tyvh 14 byval vacsinou posledny na pretekoch, sme sa tesili, ked aspon jedneho predbehol. Ale on je jednoducho pracant a timovy hrac. Trener ho ma rad, lebo trenuje poctivo a taha aj tych lepsich, ktorym sa casto nechce. Teraz sa vykonnostne velmi posunul, uz davno nebyva na konci.

@dadis mňa nesmierne štve, že dnes sa nedá robiť snáď žiadny šport len čisto rekreacne. Myslím v klube, po vlastnej linke sa samozrejme dá, ale dieťa potrebuje byť s inými deťmi, ktoré zdieľajú tú vášeň k niečomu. Ja si pamätám seba, keď som bola dieťa, dalo sa prísť na akýkoľvek šport, vyskúšať a kľudne ho robiť len pre radosť. Vlastne si pamätám, že tréner si vybral pár talentovaných detí, tie potom mohli chodiť na viac tréningov a na súťaže a tie ostatné deti normálne trénovali, nik ich netlačil do výkonu, čisto pre radosť to robili, maximálne sa spravili klubové preteky, ale tým to haslo. Ja som si takto skusila asi 4 športy, kým som si vybrala. A obzvlášť v puberte decká vnímajú veľmi citlivo, keď zaostávajú. A často je to aj kvôli vývinu, v niektorých športoch má na vrch ten, kto skôr dospeje, v niektorých zase opačne. A nečudujem sa, keď to potom frustruje niektoré deti. Takže tá nechuť k športu sa často vyvinie aj z toho tlaku a porovnávania. Môj tiež prestal, keď mal 12. A to mal šťastie na taký klub, ktorý podporoval aj tid deti, ktoré nechceli súťažiť. Lenže boli čoraz ťažšie nájsť skupinku, kde by mohol syn trénovať, keďže nešiel na výkon, rovesníci mu utekali a s mladšími zase nechcel byť. Tak skončil 😕

@akvi Nasi maju vyborneho trenera. Trenuju aj lepsi aj horsi spolu, maju rovnaky treningovy plan ci je v repre alebo nie je. Trener setri chvalou, ale zase ked pochvali, tak to tie deti vynesie do nebies 🥹. Trenuje aj dcera, ktora je viac talentovana a zbiera medaile. Ale my sme nikdy neporovnavali, syn sa vzdy uprimne tesi, ked sa jej dari, alebo aj jeho kamaratom. Vzdy sa velmi povzbudzuju. Su dobra partia, zaziju vela zazitkov, tesia sa z vysledkov a vedia, ze nie vsetci mozu byt dobri. A krizu mal len vtedy jednu, po korone, predpokladam ze to suviselo aj s tym, ze si odvykli od trenovania. A teraz si podla mna ani nevedia predstavit zivot bez toho.

My máme rovnaké dieťa???

@dadis tak to je super, že máte tiež také šťastie. Lebo čo počúvam v okolí, tak veru žiadna sláva. Kamošov syn chodil na plávanie a prvé dva roky všetko ok a potom ho začali tlačiť na dvojfázové tréningy a to on nechcel, tak doslova ho vyhodili, že proste buď alebo preč. Tak tiež skončil. V ďalšom klube dieťa kamošov zase nechce chodiť na súťaže, tak mu už bolo naznačené, že to tak proste nepôjde. A to je smutné tiež.

@akvi Moj trenuje dvojfazovo, ma individualny studijny plan. Vynechava prvu hodinu. Ma 9 alebo 10 treningov do tyzdna. Ale ako pisem, je to jeho zivot, miluje co robi. Nastastie sa skole nemusi tolko venovat, ide mu dobre aj bez ucenia. Ja som rada, ze maju moje deti takyto zivot, su v dobrej partii, poznam ich kamaratov, ich rodicov, nemaju cas ani energiu robit hluposti.