Dievčatá. Potrebujem vliať trochu nádeje, prípadne prečítať skúsenosti iných. Mám jedináčku 15, už dva roky bojujeme s pubertou a už sa pomaly cítim ako týraný rodič, ktorý má chuť utekať z domu. Do puberty som mala jedno úžasné dieťa a pohodový vzťah s ním. Nepotrebujem ani tak rady ako prežiť pubertu. Nejak to dávam, raz horšie raz lepšie, skúšam čo zaberie, viem, že treba len vydržať. Zaujíma ma, či sa po puberte ten náš kedysi fajn vzťah matka-dcéra dokáže ako-tak obnoviť. Teraz sa mi to zdá priam nereálne. Mamy s dcérami, ktoré už máte pubertu za sebou, budem veľmi vďačná za Vaše skúsenosti.
ja som mojho oca celu pubertu nenavidela, mal to cierne na bielom niekolkokrat v mojom denniku, s kvetnatym privlastkom🤭😱. Od cca vysky sme na uplne inej lodi - pohodova plavba snov 😉 bude to urcite dobre, ak jej neskor, po puberte nebudes nic vycitat a budes nad vecou ;)
Bude to ok, len to nevzdávaj! Veľmi ti odporúčam túto knihu https://www.martinus.sk/?uItem=920015&gclid=Cjw...
Ja mám 2 dcéry po puberte, to bolo ok. Tretia práve začína a tuším, že to bude iný oriešok 😊 snáď to všetci prežijeme. Ale ak sú dobré základy v detstve, tak to bude v poriadku
Ja som moju mamu nenávidela, keď som mala tak 13 - 14, niekoľkokrát som jej to povedala a označovala som ju aj inými peknými slovami.Teraz mám 21 a moju mamu zbožnujem, máme skvelý vzťah asi od mojich 15 - 16
Otázka je, aká bola predtým a v čom, bol taký pohodový váš vzťah a jej správanie. Ak ide o to, že predtým urobila všetko hneď a tak, ako si chcela, tak to už asi nebude. Ale ak ide o dôveru a úprimnosť vzťahu, tak to môže byť aj po puberte. Neboj sa 😉
Neboj, prejde to. Tak ešte dva roky a malo by to byt OK. Ja mám 22 ročného syna a u nás bolo najhoršie obdobie okolo 16, 17 rokov. Teraz má 22 a je to v pohode, ale zas mám 13 ročnú dcéru, čo je v puberte. Dievčatá to mávajú skôr. Tiež nostalgicky spomínam aké to bolo milé dievčatko a teraz stále papuluje. Keďže viem, že je to dočasné, ľahšie sa mi to zvláda. Treba len vydržať.
Nie, život ide vpred nič sa už nevráti..dcéra bude iná dospelejšia aj Vás vzťah bude iny nie horší, ale iný🙂ťažko sa s tým zmierujem mám to podobne
@spadnutaslivka Ano, rada by som naspat tu doveru, uprimnost, blizkost, zdielanie a respekt... aj ked v inej dospelejsej forme, len nech mame zase blizky vztah. Nie boj ani ignoraciu.
Poznám viaceré rodiny, kde mali deti divokú pubertu a teraz majú opäť dobrý vzťah. Aj ja som to tak mala so synom. Je to ťažké obdobie, lebo z milého dieťaťa je zrazu oponent, ale prejde to.
@alazala Super, dakujem za tip.
dolezite je aby si ty mala voci dietatu aj teraz ked "vystraja" tak ako pises tu "doveru, uprimnost, blizkost, zdielania respekt..." u nas to fungovalo, hoci deti nemali divoku pubertu, vzdy sme mali otvoreny vztah ak niekam isli povedali kam a ak nestihali prist na cas VZDY dali vediet ze pridu neskor nenadavala som im ze idu neskoro len podakovala, ze sa ovzali a nemusela som sa bat o nich. spravala som sa k nim ako k "dospelakom" kedze chceli uz nimi byt 🙂 tak sa aj oni tak musia spravat sme si vysvetlili a vysvetlovali cely cas puberty. u nas zabrala otvorenost a aj teraz mame super vztah ale urcite nie taky ako pred pubertou skor vyzrety vztah teraz mame
Tak ja z pohľadu dcéry nie Mamy. Dá sa to do poriadku. Môžeš si byť istá. Bud jej nablízku, rozprávaj s nou, keď to bude potrebovať. V rozumnej miere jej nechaj súkromie. Prejavuj jej úctu a lásku. Nebude to ako predtým. Bude to lepšie 😉😉😉